17. november je sviatkom predovšetkým študentov
Každý národ má svoje míľniky a udalosti, ktoré si každoročne pripomína. Hlavne v súčasnej zložitej dobe je potrebné, aby sme poznali našu históriu, boli na ňu hrdí a brali si z nej poučenie. Niekedy, hlavne mladá generácia sa málo zaujíma o to, čo sa stalo. To sa odráža v anketách o českých a slovenských dejinách, napríklad o 17. novembri, kedy len tretina mladých ľudí vie uspokojivo vysvetliť, čo sa stalo 17. novembra 1939 a 1989. Pritom je to sviatok predovšetkým študentov, ktorí sa výraznou mierou pričinili o povstanie voči diktatúre moci a nemali by si tento sviatok dať. Oba štáty Česko aj Slovensko povýšili tento deň na štátny sviatok "Den boje za svobodu a demokracii a Mezinárodní den studentstva", resp. "Deň boja za slobodu a demokraciu".
Keď Hitler a zástupcovia Talianska, Francúzska a Veľkej Británie podpísali hanebnú Mníchovskú dohodu, neveštilo to pre Čechov a Slovákov nič dobrého. Zradení od spojencov sme prišli o pohraničné oblasti. Fašistickému Nemecku to nestačilo, a tak v marci 1939 došlo k rozpadu zvyšku Československa, vzniká ľudácky Slovenský štát pod vedením J. Tisa. Druhú časť štátu si zobralo pod priamu "ochranu" fašistické Nemecko a 15. marca 1939 vznikol Protektorát Čechy a Morava. Znamenalo to priamu prítomnosť nemeckých úradníkov, polície a vojakov. Začal útlak a ponemčovanie českého národa. Táto politika Tretej ríše narážala na odpor väčšiny obyvateľstva.
Tento odpor sa prejavil 30. septembra 1939 (Mníchovská dohoda - 1. výročie) bojkotom pražskej električkovej dopravy a vyvrcholil 28. októbra, v deň 21. výročia vzniku prvej Československej republiky. Hoci okupačné orgány tento štátny sviatok zrušili, do ulíc v tento deň vyšli tisícky slávnostne vyobliekaných ľudí. Hlavná demonštrácia prebiehala na Václavskom námestí a zúčastnili sa jej hlavne študenti. Na rozohnanie davu prišli nielen sily poriadkovej polície, ale aj jednotky SS. Po streľbe do davu zahynul učeň Václav Sedláček a ťažko zranený bol študent medicíny Karlovej univerzity Jan Opletal. Ten svojmu zraneniu 11. novembra 1939 podľahol.
Pohreb Jana Opletala sa konal 15. novembra 1939 v Prahe na Albertove. Rakva s pozostatkami potom bola prevezená na medikovu rodnú Moravu . Po pohrebe nasledovala ďalšia demonštrácia, ktorá však prerástla v otvorený protest. Akcie sa zúčastnili tisíce ľudí. Aj tentoraz došlo k stretom medzi nacistami a demonštrujúcimi Čechmi. Toto verejné vystúpenie proti neslobode znamenalo zásadný okamih pre udalosti nasledujúcich dní.
Hneď nasledujúci deň, 16. novembra, bola zvolaná mimoriadna porada v Berlíne, ktorej sa zúčastnil aj Adolf Hitler. Jej účelom bolo zasiahnuť do diania na českom území a zamedziť akýmkoľvek ďalším podobným aktivitám. Výsledkom bolo schválenie plánu "Sonderaktion Prag". K jeho realizácii došlo v noci z 16. na 17. novembra 1939. Hlavným iniciátorom akcie a následných opatrení bol štátny tajomník Úradu ríšskeho protektora K. H. Frank. Nemeckí policajti a členovia jednotiek SS vtrhli na vysokoškolské internáty v Protektoráte. Zatknutí študenti boli prevezení do ruzyňských kasární. Tam bolo popravených 9 hlavných predstaviteľov študentských organizácií. Viac ako 1 200 ďalších študentov bolo transportovaných do koncentračného tábora Sachsenhausen. Väčšina zatknutých odtiaľ bola prepustená na prelome rokov 1942 a 1943. V tábore zahynulo celkovo 35 z týchto študentov. Akcia 17. november 1939 bola považovaná za premyslený zásah proti českej inteligencii a kultúre, čo vyvolalo pobúrenie svetového formátu.
Podľa nariadenia ríšskeho protektora zo 17. novembra 1939 mali byť všetky české vysoké školy uzavreté na dobu 3 rokov. O možnosť štúdia prišlo 15 172 študentov a bez práce sa ocitlo 513 profesorov , 475 docentov a 345 ďalších pedagógov. Uzavretie všetkých českých vysokých škôl malo trvať 3 roky. Úrady oznámili, že Čechom bude umožnené študovať na nemeckých školách. Nemeckej univerzity ani nemeckých vysokých škôl technických v Prahe a Brne sa nariadenie totiž netýkalo. Po atentáte na Heydricha sa situácia ešte zhoršila. K. H. Frank sa k opätovnému otvoreniu českých vysokých škôl vyjadril celkom jasne - neprichádzalo do úvahy.
Dňa 17. novembra 1941 , dva roky od udalosti, bol v Londýne za prítomnosti exilového prezidenta ČSR 17. november vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Odvtedy sa slávil každoročne.
Tak tomu bolo aj 17. novembra 1989. V kontexte situácie v strednej a východnej Európe treba povedať, že vplyvom perestrojky v ZSSR sa menila aj situácia štátov v sfére jeho pôsobnosti. Vládla všeobecná nespokojnosť s politickým a sociálnym systémom totalitného vládnutia komunistických režimov. Napätie bolo v Poľsku, Maďarsku, NDR, kde boli požiadavky na zjednotenie Nemecka. Výbušná bola atmosféra aj v ČSSR. Ľuďom prekážalo hlavne, že štát riadila totalitná vláda KSČ, porušovanie ľudských práv a cenzúra, neochota vedenia KSČ pristúpiť na reformy na spôsob perestrojky a bol tu aj vonkajší vplyv - demokratizačné a liberalizačné tendencie v susedných krajinách. Disidentov aj aktivistov povzbudilo aj to, že generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov deklaroval nezasahovanie ZSSR do vnútorných záležitosti satelitov.
V takejto atmosfére v predvečer Medzinárodného dňa študentstva protestovali študenti stredných a vysokých škôl v Bratislave. K zásadnej udalosti došlo však 17. novembra 1989 v Prahe na Albertove, kde sa zhromaždili českí aj slovenskí študenti vysokých škôl pri oficiálnom pietnom akte pri 50. výročia smrti Jana Opletala a zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom. Zhromaždenie bolo oficiálne pod patronátom Mestskej vysokoškolskej rady SZM. O 16:00 bolo prítomných asi 15 000 účastníkov. Z Albertova sa sprievod vydal na cestu Prahou. Postupne došiel až na Vyšehrad, kde po dvoch hodinách bola oficiálna časť programu ukončená.
Po skončení oficiálnej časti sa 50-tisícový dav vydal do centra mesta. Približne 10 tisíc demonštrantov sa nakoniec ocitlo za Národným divadlom na Národnej triede, kde im o 19:30 špeciálne jednotky ZNB zatarasili cestu a priestor z bočných ulíc uzatvorili, a tým bol zablokovaný ústup smerom k Národnému divadlu. 10 tisíc ľudí sa tak ocitlo uzatvorených medzi dvoma policajnými kordónmi. Demonštrácia pokračovala na mieste v pokojnej a nenásilnej podobe. Približne o 20:15 došlo ku zmene. Príslušníci ZNB a tzv. červené barety veľmi razantne zakročili. Rozháňanie študentov sa zmenilo na brutálnu bitku. Neskôr nezávislá vyšetrovacia komisia uviedla, že bolo zranených celkom 568 osôb.
Toto vystúpenie študentov bolo zásadným zlomom, ktorý začal v Československu nežnú revolúciu, niekedy nazývanú aj zamatovou. Dožíval rozvinutý socializmus a začínal ranný kapitalizmus.
Ďalšie dni priniesli stotisícové manifestácie proti režimu v Prahe, Bratislave a vo všetkých väčších, či menších mestách. V Čechách vzniklo Občianske fórum, na Slovensku Verejnosť proti násiliu. Bola obnovená činnosť klasických strán, vznikali občianske hnutia a strany nové. 27. novembra sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk.
29. novembra Federálne zhromaždenie vypustilo z Ústavy ČSSR 4. článok, čím zrušilo vedúcu úlohu KSČ v štáte. 10. decembra vznikla vláda Mariána Čalfu - vláda národného porozumenia. V programovom vyhlásení novej vlády sa hovorilo o prechode Československa k parlamentnej demokracii a k trhovému hospodárstvu. 28. decembra za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený Alexander Dubček a 29. decembra sa stal prezidentom Václav Havel. V roku 1990 bola Československá socialistická republika premenovaná na Česko-Slovenskú federatívnu republiku a po pomlčkovej vojne na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku.
Po parlamentných voľbách v roku 1992, v ktorých zvíťazilo Občianske fórum Václava Klausa a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara, došlo k rozdeleniu ČSFR na Českú republiku a Slovenskú republiku k 1. januáru 1993. Treba poznamenať, že tento krok nemalo vo volebnom programe ani Občianske fórum, ani Verejnosť proti násiliu. Referendum k tak zásadnej otázke nebolo vyhlásené. Rozdelenie republiky schválili poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí paradoxne po voľbách prisahali vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Zlé jazyky tvrdia, že v oboch republikách boli dvaja silní vodcovia - V. Klaus a V. Mečiar a že tu sa dá aplikovať ľudová múdrosť "o dvoch kohútoch na jednom smetisku"... Alebo, žeby v hierarchii orgánov činných v trestnom konaní bola prekážkou "ďalšieho podnikania" národných štruktúr nadnárodná Federálna bezpečnostná služba? Ale to už je iný príbeh...
Medzinárodný deň študentstva - 17. november je sviatkom na počesť vystúpenia študentov v roku 1939 proti nacistickej diktatúre v Česku a v roku 1989 zasa študenti boli spúšťačom nežnej revolúcie. A to im nikto nezoberie, a na to netreba zabúdať. Výsledkom tejto revolúcie bol pád totalitného režimu, následné slobodné voľby, demokratizácie verejného života, uplatňovanie ľudských práv a občianskych slobôd, prechod na trhový mechanizmus. Len niektorí z vodcov študentského hnutia sa po revolúcii dostali aj na významné pozície v štáte. Hovorí sa, že revolúcia požiera svoje deti. Ťarchu vládnutia na svoje plecia zobrala iná garnitúra.