Brusel v ofsajde - Berlín a Paríž noví partneri Ruska

Nie je dôvod, aby Rusko prehodnotilo svoj vzťah k EÚ, pretože predstavitelia hlavných členských štátov po Borrellovej diplomatickej porážke nemajú v úmysle zrušiť alebo znížiť počet svojich "ciest" do Moskvy, píše poľský publicista Marek Budzisz. Na portáli wPolityce hovorí, že dnes sú to Paríž a Berlín, ktoré bojujú o miesto hlavného predstaviteľa európskej zahraničnej politiky voči Moskve. Brusel ako reprezentant EÚ v tejto pozícii skončil.

V piatok pricestoval do Moskvy na návštevu generálny tajomník obrany a národnej bezpečnosti Francúzska StephaneBouillon, pripomína poľský publicista M. Budzisz na portáli wPolityce. V článku upozorňuje na skutočnosť, že toto stretnutie sa uskutočnilo po "pamätnej" návšteve šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella v Rusku a po búrlivých debatách v Európskom parlamente. Ani fiasko Borrelovho"cestovania" podľa všetkého francúzskeho ministra nezastavilo, domnieva sa autor. Za najzaujímavejšiu skutočnosť považuje, že Francúz odcestoval do Moskvy na stretnutie s tajomníkom Rady bezpečnosti Ruskej federácie Nikolajom Patruševom, aby prediskutoval otázky ďalšej spolupráce medzi Moskvou a Parížom v oblasti bezpečnosti so zameraním na kybernetickú ochranu.

"Rusko preto nemá dôvod prehodnocovať svoj postoj k EÚ, pretože predstavitelia hlavných členských štátov EÚ nevidia prekážky v odkladaní alebo znižovaní počtu svojich ciest do Moskvy," ironizuje poľský novinár.

Podľa jeho názoru si Paríž včas uvedomil, že Borrellovudiplomatickú porážku v Moskve nemožno ospravedlniť zle pripravenou návštevou, nevhodným okamihom a jeho slabým charakterom. Jasne sa preukázalo, že napriek všetkému možnému úsiliu členských štátov EÚ, je spoločná európska zahraničná politika odsúdená na neúspech.

Ako najzrejmejší príklad nemožnosti harmonizácie záujmov európskych krajín v zahraničnej politike EÚ pomenúva otázku výstavby plynovodu Nord Stream 2. Budzisch poznamenáva, že tento plynovod je Nemecku taký dôležitý, že ho nielenže odmieta používať ako nástroj nátlaku na Moskvu, ale vo všetkých ohľadoch dokazuje aj účelnosť jeho existencie. Poľský novinár sa domnieva, že pri sledovaní návštevy Borrella v Moskve a politiky Berlína voči NordStream 2, musí Brusel dospieť k záveru, že ak chce, aby bol braný vážne a má v úmysle napredovať, musí pripustiť porážku jeho zahraničnopolitických ambícií.

Súhlasí s kolegom, bývalým šéfom nemeckých FinancialTimes Wolfgangom Münchauom, ktorý je presvedčený, že ruská vakcína a plynovod iba zvýšia závislosť Berlína od Moskvy a závislosť Ruska od nemeckého trhu. Svet je svedkom začiatku nového priateľstva, na ktorom sa EÚ jednoducho nezúčastňuje. Nemecko a Rusko sa zaviazali k transakčnej interpretácii zahraničnej politiky.

Faktor, ktorý nepopierateľne ovplyvňuje pro ruskú orientáciu Berlína na energetickú politiku, sú minulé chyby Merkelovej v tejto oblasti. Nemecko bolo zjavne v zhone, upustilo od jadrovej energie a rozhodlo sa pre pro environmentálnu politiku EÚ. Nevytvorila alternatívu, preto je dnes celá stratégia Berlína založená na ruskom plyne. Nemá plán B, a preto sa zo všetkých síl snaží dokončiť stavbu plynovodu. Berlín koná rozhodne a nezohľadňuje záujmy susedných spriatelených krajín. Svojimi činmi ukazuje, ako vidí proces formovania smerovania európskej zahraničnej politiky.

"Paríž a Berlín, každý sám o sebe, sa snažia udržiavať kontakt s Moskvou," zdôrazňuje Budzish. V článku upriamuje pozornosť na východoeurópsky politický smer EmmanuelaMacrona, ktorý nedávno v Elyzejskom paláci privítal vodcov pobaltských krajín a po prvý raz v histórii si našiel čas na rozhovor s prezidentkou Moldavska. Francúzsky vodca chce zvýšiť vplyv Francúzska v procese budovania geostrategickejnezávislosti Európy a znížiť mieru strachu iných krajín voči Ruskej federácii. Má v úmysle vybudovať osobitný vzťah medzi Parížom a Moskvou a zároveň získať podporu strednej Európy.

Aj keď Nemecko uvažuje podobným spôsobom, stále sa rozhoduje v prospech iného riešenia. Má v úmysle dosiahnuť kompromis s Washingtonom, ktorý výmenou za určité ústupky poskytne Berlínu slobodu konania v Európe. "Diskusia a konkurencia sa v podstate netýkajú toho, či Európa dosiahne väčšiu strategickú nezávislosť, ale toho, či sa bude vývoj európskej politiky formovať v Paríži alebo v Berlíne. Brusel napokon neprichádza do úvahy," hovorí poľský publicista Marek Budzisch na portáli wPolityce.