Bude zjednotená európska armáda náhradou NATO?

USA neustále požadujú, aby Nemecko zvýšilo výdavky na obranu, ale vďaka tomu sa Európa nestane bezpečnejšou, píše Deutsche Wirtschafts Nachrichten. Autor článku je presvedčený, že celoeurópska armáda vytvorená s ohľadom na premyslené bezpečnostné koncepcie by mohla situáciu výrazne zlepšiť.

USA kritizujú Nemecko za nedostatočné prispievanie do obranného rozpočtu NATO, uvádza v príspevku portál Deutsche Wirtschafts Nachrichten. Paradoxom je, že v skutočnosti neustále stúpajú náklady Nemcov na zbrojenie. Peniaze sa však nevynakladajú na prepracované bezpečnostné koncepcie, ale na vývoj drahých bojových systémov, z ktorých profitujú iba vojensko-priemyselné podniky.

Samotní Američania zároveň ročne vynakladajú na svoju armádu 750 miliárd dolárov. Táto suma predstavuje viac ako celkový rozpočet 12 krajín, ktoré nasledujú po Spojených štátoch vo výške výdavkov na zbrojenie. Okrem toho je 10 z nich spojencami Bieleho domu. Položka na zbrojenie v rozpočte zodpovedá 3,4 % HDP USA. Vynakladajú sa predovšetkým na údržbu rozsiahlej siete vojenských základní po celom svete. Amerika ich má 800 vo viac ako 70 krajinách. Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Rusko ich majú dohromady iba 30.

Táto vojenská infraštruktúra je nevyhnutná na to, aby si USA udržali svoju hegemóniu vo svete, najmä vzhľadom na rastúci vplyv Číny, vysvetľuje nemecký portál. Ale toto nemôže pokračovať donekonečna. Američania chcú znížiť svoj príspevok do NATO, ale bez straty vplyvu na európsku obrannú politiku a kontrolu vojenských zariadení. Napríklad veľmi dôležitá základňa Ramstein v Nemecku, odkiaľ sú koordinované všetky americké operácie využívajúce bojové drony, však primárne neslúži na zaistenie bezpečnosti Nemecka, ale na podporu záujmov USA na celom svete.

Súčasne, napriek kritike USA zo strany Nemecka, podiel nemeckého príspevku do NATO stále rastie. Najmä ak sa prihliadne na skryté náklady v niektorých rozpočtových položkách. Hovoríme o finančnej účasti Berlína na výstavbe veliteľstva NATO, predbežnom financovaní vývoja zbraní, ako aj o nákladoch na rozmiestnenie amerického kontingentu na nemeckom území. Od roku 2014 nemecké výdavky na obranu vzrástli o 50 %. Týmto ukazovateľom rastu Nemecko prekonalo všetky ostatné krajiny sveta. Pokiaľ ide o príspevok do Severoatlantickej aliancie, patrí Nemecko so svojimi 50 miliardami dolárov na tretie miesto za USA a Veľkú Britániu.

Vyvstáva však otázka: "Na čo konkrétne sa tieto peniaze vynakladajú, ak sa Bundeswehr dostáva z "jednej zapeklitej situácie do druhej?" Chybná puška G36, nedostatok tankov a vrtuľníkov pripravených na boj, fiasko s viacúčelovou stíhačkou Eurofighter Typhoon, ako aj vojenské dopravné lietadlo A400M. Podľa dostupných informácií je chybných 30% až 70 % bojových systémov, ktoré sú v prevádzke Bundeswehru. Medzi hlavné dôvody súčasnej situácie patrí nedostatok personálu, nedostatok komponentov a chyby v riadení. (Pozn.: Treba si pripomenúť, že v nedávnej dobe riadila ministerstvo obrany aj terajšia šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová)

Odhliadnuc od toho idú obrovské sumy peňazí na vývoj nových bojových systémov, napríklad na spoločný vývoj budúcich bojových leteckých systémov (FCAS) s Francúzskom. Odhaduje sa, že vytvorenie prvého stíhacieho lietadla si môže vyžadovať 80 miliárd EUR. A náklady na celý obranný projekt presiahnu 100 miliárd EUR, čo z neho robí najdrahší v histórii ľudstva. Berlín a Paríž tiež stavajú nový tank Leopard 3. Bude to stáť tiež asi 100 miliárd EUR. Vojensko-priemyselné podniky si samozrejme mädlia ruky, ale pre nemeckých daňových poplatníkov to je zlá správa. Už teraz každý nemecký občan "utratí" v priemere 500 EUR ročne na armádu a zbrane. To znamená, štvorčlenná rodina "dotuje tento podnik" čiastkou 2 000 EUR a tieto náklady ďalej stúpajú.

Teraz, v ére pandémie koronavírusu, by tieto peniaze mohli byť užitočnejšie vynaložené v iných oblastiach. Mohli by sa napríklad použiť na rozvoj digitálnych technológií na školách a na zabezpečenie slušnejšej mzdy pre zdravotníckych pracovníkov. Rast rozpočtov na obranu je prospešný predovšetkým pre výrobcov zbraní. Nárast výdavkov na zbrojenie ale nespôsobuje bezpečnejšiu situáciu v Európe, najmä v čase, keď tradičná vojna ustupuje do pozadia a mnoho štátov vsádza na hybridnú konfrontáciu. Nedávne operácie NATO v Afganistane, Iraku a Líbyi nepriniesli Európe väčšiu bezpečnosť, ale naopak. V Iraku viedli k vzniku "Islamského štátu" , v Afganistane a Líbyi k prehĺbeniu európskej migračnej krízy. Pri riešení týchto problémov by mohla pomôcť zjednotená európska armáda a európske bezpečnostné koncepcie. Tým by sa znížila závislosť od Spojených štátov a zároveň by mohlo poklesnúť napätie vo vzťahoch s Ruskom, uzatvára portál.