„Budeme žrať karburátory a zapíjať to repkovým olejom?“

Koronavírusová kríza odhalila mnoho nedostatkov v doterajšom chápaní riadenia spoločnosti. Aj na Slovensku je to tak. Ukázalo sa názorne, že jednoduchá a zdanlivo elegantná nazvime to "miklošova" definícia budúcnosti Slovenska z deväťdesiatych rokov ako úplne otvorenej ekonomiky v kríze môže znamenať veľké nebezpečie. Ivan Mikloš, podľa ktorého sme definíciu nazvali,  bývalý slovenský politik a ekonóm, dnes zdá sa radí takú "svetlú budúcnosť" Ukrajincom...

Jednoducho to sformulovala jedna naša čitateľka, ktorá pridal svoj koment ku nášmu článku o potrebe podpory priemyslu v dobe súčasnej krízy. Napísala nám natvrdo: "Áno, len podporujte a budeme nakoniec žrať karburátory a zapíjať to repkovým olejom!"

Zjavne narážala na to, čo všetci ľudia spozorovali za roky "budovania rozvinutej kapitalistickej krajiny". Z polí zmizli rôznorodé plodiny. Väčšina Slovenska sa dneska rozžiarila do zlatožltá od repky olejky. Z dedín zmizli chovy hovädzieho dobytka. Máloktorá dedina dnes počuje ráno popri zvonoch z kostola aj zvonce kráv odchádzajúcich ráno na pašu.

Mäso väčšina z nás pozná už len ako polotovar... Ozajstné maslo sa zdá byť už len rozprávkou. Slovenská bryndza - ochranná známka - má len 50% ovčieho mlieka. Ešte aj oravská slanina má podľa špecifikácie jedného slovenského výrobcu dokonca až 73% slaniny! Zvyšok je voda, Éčka a ochucovadlá! Ak by takú slaninu položila na stôl stará mama dedovi bol by rozchod od stola i lože...

Tento laický pohľad je potvrdený aj tvrdými ekonomickými ukazovateľmi.To, že naša potravinová sebestačnosť sa pri komoditách dorábaných u nás pred rokom 1989 pohybovala na úrovni 90 percent je fakt, pozor - to nie je žiadna konšpirácia. Ak sa na to pozrieme z pohľadu salda zahraničného obchodu, boli sme sebestační dokonca úplne. Pretože potravinová sebestačnosť je schopnosť krajiny zabezpečiť krytie potrieb domáceho trhu vlastným výrobným potenciálom, čiže domácimi potravinami. Jednoducho povedané, za nadbytok potravín, ktorý vyvezieme, tak čo nemáme - dovezieme - a ešte aj zarobíme.

A ako je to dnes?

Súčasné štatistiky hovoria o potravinovej sebestačnosti Českej republiky a Maďarska na úrovni okolo 70 %. No a aká je v súčasnosti potravinová sebestačnosť Slovenska v porovnaní napr. so začiatkom 90. rokov? Človek má v potravinách niekedy pocit, že už takmer nič nevyrábame a keď niečo, tak to len "prebaľujeme" do akože "vyrobené na Slovensku"...

Hovorí Bc.Emil Macho,predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: "Potravinová sebestačnosť sa znížila na cca 40%. Pre Slovensko je veľmi zlým signálom, že sme sa z kedysi sebestačnej krajiny v komoditách mierneho pásma stali krajinou odkázanou na dovozy."

Dobrovoľne sme sa dostali na úroveň 40 percent. Napríklad len pri troch komoditách sme sebestační - vajec, obilnín a aj cukru na Slovensku vyrobíme toľko, že by sme ich vôbec nemuseli dovážať. Ale dovážame! A niekedy ešte v akej kvalite - či skôr nekvalite. Ale keď rozhoduje cena, kvalita a iné faktory idú bohužiaľ bokom!

Preto sme v EÚ jedineční: "Slovensko má najväčší pokles potravinovej sebestačnosti v rámci EÚ. A klesáme ďalej. Výborne."

Aká by mala byť potravinová sebestačnosť Slovenska, je na nás. Záleží na nás, čo vyrobíme a vyvezieme a čo budeme dovážať. Preto máme aj ďalšie prvenstvo. Slovensko dosahuje najnižšiu produkciu v poľnohospodárstve na obyvateľa z krajín EÚ. Okrem tejto informácie sa v priebežnej správe s názvom Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka uvádza, že "Pridaná hodnota v poľnohospodárstve na hektár pôdy je nízka, dôvodom je štruktúra poľnohospodárskej produkcie na Slovensku, v ktorej dominuje produkcia s nízkou pridanou hodnotou (obilniny, olejniny). Na Slovensku dlhodobo klesá živočíšna výroba a špecializovaná rastlinná výroba (ovocie, zelenina)."

Dočítame sa tam tiež, že: "Pridaná hodnota je v porovnaní s EÚ na nízkej úrovni aj v potravinárskom priemysle. Slabo rozvinutý potravinársky priemysel brzdí rozvoj aj primárnej poľnohospodárskej produkcie."

Čiže, my vieme presne, kde problém je. Len ho nevieme - alebo nechceme riešiť.

Keď sa na to pozrieme z pohľadu ekonomického, saldo zahraničného obchodu SR s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2018 bolo pasívne v objeme - 1 648,1 mil. EUR, v porovnaní s rokom 2017 sa zvýšilo o závratných 266,3 mil. EUR, čo je o 19,3 %. Jednoducho povedané, utekajú nám peniaze. Naše peniaze.

Robíme totiž všetko ako už roky s našim drevom. Drevo sa na Slovensku vo veľkom rúbe a odváža napríklad do Fínska! Krajiny jazier a lesov! Oni si totiž výrub starostlivo regulujú... A potom z Fínska dovezieme to naše drevo naspäť - ale už za desaťnásobok ako nábytok!

Tak vyvezieme aj obilie a dovezieme cestoviny. A takto je to pri všetkom. Vyvážame komodity a dovážame potraviny. Áno, sme v EÚ. Len to nevyužívame tak, ako by sme mohli. Naopak nechávame sa na úrovni producentov suroviny - nie koncového výrobku.

Stačí sa pozrieť, napríklad, do Rakúska. Všetky produkty sú tu pekne označené rakúskou vlajočkou. A štát to vo veľkom podporuje. Vie prečo. Napríklad podiel rakúskych pekárenských výrobkov na Slovensku rastie závratným tempom.

A ak vyrobíme nejaké potraviny treba sa starostlivo pozrieť aká je kvalita.Tá je výslednicou jej zloženia a spôsobu výroby. A práve v tomto zložení je "menší" problém. Príliš sme si asi obľúbili palmový olej, hydinový a bravčový separát, mäso napumpované želatínou, párky kde je 40 % údajne dokonca kože, izoglukózový sirup. Je toho viac než dosť. Ale stále je to vraj bezpečná potravina. A keďže máme geniálne dochucovadlá, ani nezbadáme, že mäsový výrobok obsahuje iba 40 percent mäsa...