Choroba slovenskej justície – „nemajú žiadnu morálku a už sa ani ničoho neboja“

Choroba hlavných postáv slovenskej justície sa dala dlhé roky definovať jednou krátkou vetou - "nemajú žiadnu morálku a už sa ani ničoho neboja". A platilo to ako pre políciu, tak pre súdnictvo ale najmä ako sa to konečne názorne ukazuje pre slovenskú prokuratúru. A to či generálnu tak i pre špeciálnu, ktorá paradoxne pôvodne bola designovaná najmä na potieranie korupcie...

Všade sa podarilo našim politikom za dlhé desaťročia presadiť do čela bezcharakterných ľudí, ktorí postupne vytvorili mohutnú vzájomne sa podporujúcu sieť, pracujúcu na zásade "já na bráchu a brácha na mne". Aj keď tam prišiel iný človek, ktorý by náhodou nebol priamo vybraný takýmito amorálnymi elementami, čoskoro pochopil skadiaľ vietor fúka a zostalo mu na výber - prispôsobiť sa a profitovať zo zločineckého justičného systému alebo byť z neho dobrovoľne či nasilu odhojený...

Keďže toho, kto morálku dobrovoľne "stratil" alebo lepšie povedané - nikdy ju v krvi nemal, ťažko "prevychovať", tak na akútnu zmenu slovenskej justície bolo treba obnoviť v nich aspoň pocit strachu zo zodpovednosti za ich protiprávne činy.

Našťastie sa zdá, že tá doba je už tu! Najprv sme zažili odhalenie pravdy o súdoch a to či okresných, tak krajských ba dokonca odhalenie a dramatické aj o korupcii a to rozsiahlej na samotnom Najvyššom súde SR!

No to nebol strop. Korupcia zasiahla aj Ústavný súd SR, ktorý sa musel zatiaľ zbaviť prvého takéhoto sudcu vychovaného v duchu najlepších smeráckych tradícii. A zdá sa, že nie je posledný, ktorý musel odísť...

Zásahy Polície SR voči skorumpovaným sudcom a i bývalej štátnej tajomníčke Ministerstva spravodlivosti, včítane ich umiestnenia do väzby, riadne otriasli laickou verejnosťou. No o to väčší otras to urobilo v radoch 1400 sudcov v SR. Doteraz nedotknuteľní, začali náhle cítiť zodpovednosť za svoje činy. Zrazu sa pre mnohých ukázalo najbezpečnejšie prestať kriviť svoje rozhodnutia a radšej sa oprieť o samotný zákon! Doterajšia opora a viera mnohých právo kriviacich sudcov vo všemocnú korupčnú sieť sa otriasla v základoch...

Musíme po pravde povedať, že začiatok tohto procesu bol nečakane v dobe, kedy sa z Polície SR museli porúčať generálske a plukovnícke "hviezdy" politickej strany jediného správneho smeru - páni Gašpar, Hraško, Krajmer, Slobodník a ďalšia podobná "elita"...

Mladí policajní vyšetrovatelia dovtedy kontrolovaní a najmä aktívne brzdení Gašparom a jeho sofistikovaným systémom NAKAtok - na ochranu "našich ľudí" a to najmä smerákov - zacítili prirodzene šancu konečne môcť začať riadne svoju prácu - nechytať iba lekára za 5 Eurový úplatok ale konečne aj týchto "našich ľudí" so stotisícnásobkovými "odmenami" a "províziami" za korupciu.

Verejnosť napäto čakala, a viac - menej bola v tomto očakávaní skeptická, či sa pozitívne zmeny konečne dotknú aj velikánov na strane fakticky najmocnejšej zložky korupčnej siete - prokuratúry SR, ktorá mala na také správanie vďaka svojej autokratickej štruktúre najsilnejšie predpoklady.

A stačili slabšie charaktery, na ktoré akoby Slovensko bolo bohatšie ako kedysi Klondike na zlato, a vybudovali neuveriteľnú inštitúciu. Táto svojvoľne stíhala nevinných, ktorí sa nepozdávali určitým politikom, či korupčným lobbistom kočnerovského, či kánovsko-zoroslav kollárovského typu, aby ich mohli olúpiť napríklad vo vymyslených konkurzoch, či pri uchmatnutí ich nárokov voči štátu, ktoré im občas napodiv aj naozaj podľa spravodlivosti prisúdili dokonca aj inak väčšinou skorumpované súdy SR. Alebo si vymysleli stíhanie na tých, ktorí na korupciu poukázali...

A takáto prokuratúra sa vyznamenávala aj v tom, ako sa stíhania "našich ľudí" zbavovala ich pre verejnosť nepochopiteľným zastavovaním či už zo strany samotného špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorý sa tým osobitne preslávil, či rukami Dobroša Trnku, jeho učenlivého žiaka Šufliarskeho alebo nakoniec aj giganta práva "pekelníka" Čižnára.

Títo - najmä poslední dvaja - vypracovali technológiu manipulácie do maxima - najmä zneužitím inštitútu § 363 Trestného poriadku... ten umožňoval a umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutie podriadeného prokurátora!

Verejnosť teda čakala, či aj táto silná zložka korupčnej siete dostane ranu, ktorá nečestných v ich radoch, keďže morálku u nich hľadať už dávno nemožno, donúti sa aspoň začať báť zodpovednosti za zneužívanie práva, ktoré sa im stalo často bližšie než postup podľa zákona, k čomu by sa prokurátor ako "garant zákonnosti" mal bezpodmienečne hlásiť.

Chvalabohu ako rana z čista - jasna sa Slovensko prebudilo do rána, kedy sme sa dozvedeli, že "hviezda" prokuratúry - samotný špeciálny prokurátor Dušan Kováčik skončil s putami na rukách v policajnom aute.

Generálna prokuratúra SR včera potvrdila pozastavenie funkcie obvinenému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. Obvineného zadržala Národná kriminálna agentúra vo štvrtok 22. októbra.

A reakcia z radov prokuratúry v zmysle zásady uvedenej v horných riadkoch na seba nenechala dlho čakať.

Dvadsať prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry vyzvalo obvineného Dušana Kováčika na okamžité odstúpenie z funkcie špeciálneho prokurátora.

Informoval o tom prokurátor ÚŠP Vladimír Kuruc.

"Vyzývame špeciálneho prokurátora na okamžité odstúpenie z funkcie špeciálneho prokurátora, z dôvodu spreneverenia sa funkcii a poslaniu prokurátora ako aj vedúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR," uvádza sa vo výzve.

Je to dozaista veľmi chvályhodné, že prokurátori zrazu zistili, že nechcú mať medzi sebou takú kreatúru, akou sa nepochybne javí už nekonečne dlho "Dušan 63:1" ako ho podľa skóre vo výsledkoch jeho práce pozná už notorická väčšina verejnosti.

Pre potreby výsluchov už sú dokonca zbavení mlčanlivosti najmenej piati prokurátori a dve administratívne pracovníčky. A práve tu sa vynára červík pochybností o skutočnej zásadovosti postoja prokurátorov stojacich pod výzvou.

Pripomeňme si, že podľa Trestného poriadku, je v §2 Základne zásady trestného konania, v ods 5/ uvedené: "Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len "medzinárodná zmluva") alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel."

Kde boli teda táto dáma a páni prokurátori doteraz? Prečo nezačali stíhať pána Kováčika už dávno? Až teraz sa im nečakane vynorilo z pamäti jeho protiprávne konanie?

"Je absolútne nevyhnutné zaujať takéto jednoznačné stanovisko, pretože nie je postačujúce len pozastavenie funkcie špeciálnemu prokurátorovi zo strany prvej námestníčky. Treba si uvedomiť, že takto by naďalej poberal 30-percentný plat, hoci, paradoxne, by bol napríklad vo väzbe a je to skutočne len o dočasnom pozastavení. Takže, ak budem hovoriť ja za seba, ale aj za ostatných kolegov, my, samozrejme, kategoricky žiadame, aby sa vzdal funkcie prokurátora, čo mal urobiť už včera, teda aby som bol presný, najneskôr včera, pretože jeho konanie absolútne presiahlo všetky medze etického a profesijného správania sa prokurátora," vyjadril sa Ján Šanta.

Čo všetko teda vie aj pán Šanta a ďalší prokurátori a prečo doteraz o tom mlčali a to v rozpore so svojou povinnosťou podľa vyššie citovaného ustanovenia Trestného poriadku? Báli sa postihu? Kde bola ich občianska statočnosť? Dozvieme sa to niekedy?