Čína začína razantne kolonizovať vesmír

Peking - Čína vypustila 29.4. do kozmu základný modul svoje vlastné orbitálnej stanice nazvaný Tchien-che (Nebeská harmónia). Z kozmického strediska Wen-čchang na juhočínskom ostrove Chaj-nan ho dnes o 11:23 miestneho času (5:23 SELČ) vyniesla raketa Dlhý pochod 5B. Informovali o tom tlačové agentúry. Niekoľko minút po štarte sa oddelil aerodynamický kryt hornej časti rakety, a bolo tak vidieť samotný modul s nápisom "Čína osídlila vesmír". Krátko potom sa oddelila raketa a Tchien-che rozvinula solárne panely, ktoré budú stabilným zdrojom energie, uviedla agentúra AP.

Tchien-che bude základná obytnou sekcií pre trojčlenné posádky, ktoré by mali stanicu navštevovať na dobu až šiestich mesiacov. Modul bude zabezpečovať energiu a pohon pre celý orbitálne komplex, ktorý by mali tvoriť ešte dva experimentálne moduly. Čína počíta s najmenej desaťročnou životnosťou. Neskoršie pripojenie týchto modulov umožní spojovací uzol na Tchien-che, ktorý bude využívaný aj k zakotveniu pilotovaných a nákladných lodí Šen-čou a Tchien-čou. Uzol poskytne tiež prechodovú komoru pre výstupy astronautov zo stanice.

Štart rakety s orbitálnou stanicou sledovali z riadiaceho centra v Pekingu naživo najvyšší čínski predstavitelia vrátane premiéra Li Kche-čchiang. K úspechu osobne gratuloval aj prezident Si Ťin-pching. "(Tchien-che) je kľúčový pilotný projekt v budovaní mocného národa na poli technológie i vo vesmíre," citovala z jeho prejavu štátne médiá.

Čína plánuje v rokoch 2021 a 2022 na dokončenie svojho orbitálneho komplexu jedenásť misií. Zahŕňajú vypustenie troch modulov, štyri zásobovacie lety nákladných lodí Tchien-čou a štyri cesty posádok loďami Šen-čou. Do výcviku je zapojených najmenej 12 astronautov, ktorí by sa mohli na stanici vydať. Sú medzi nimi ako ľudia so skúsenosťami z predchádzajúcich letov do vesmíru, tak nováčikovia. Nechýbajú ani ženy. Podľa amerických expertov je jeden z letov plánovaný na máj a ďalšie na jún.

Dokončená čínska orbitálnej stanice v tvare písmena T bude obiehať vo výške 340 až 450 kilometrov nad zemským povrchom a bude mať s 66 tonami približne pätinovú hmotnosť v porovnaní s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS), čo je projekt, z ktorého Spojené štáty Čínu vylúčili.

V prípravách na svoju vlastnú vesmírnu stanicu Čína v poslednom desaťročí umiestnila na obežnú dráhu okolo Zeme dve experimentálne stanice Tchien-kung 1 a Tchien-kung 2 (Nebeský palác 1 a 2). Prvý z nich nekontrolovane zhorela v atmosfére v roku 2018, druhá, na ktorej čínski astronauti strávili 33 dní, kontrolovane zanikla o rok neskôr.

Misia Tchien-che prichádza len niekoľko týždňov pred plánovaným pristátím čínskej sondy na Marse. Ak sa pristátie podarí a na Marse začne pracovať čínskej robotické vozidlo, stane sa Čína len druhou krajinou po USA, ktoré dokáže na červenej planéte prevádzkovať takého automatického výskumníka. Čínska sonda Tchien-wen obieha okolo Marsu od februára a zbiera dáta.