Heger v Glasgowe lobboval
Roky kritizovaná jadrová energetika sa dostáva do konjunktúry. Ešte nedávno bolo slovo "jadro" vyslovované veľmi opatrne, lebo rôzni ekologickí aktivisti si na ňom robili svoje "PR".
Situácia sa zrejme mení, lebo konferencia COP26v Glasgowe bola voči jadrovej energetike veľmi ústretová. Podľa generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu (MAAE) Mariana Grossiho má jadrová energia kľúčovú úlohu pri riešení problémov so zmenou klímya zabezpečením energetických potrieb sveta. Je zrejmé, že klimatická kríza - ak sa nič nezmení - sa bude prehlbovať a niečo sa musí stať. Tým niečím bude odklon od fosílnych palív. Je logické, že ak niečo odstavíte (uholné elektrárne) musíte ich niečím nahradiť. V opačnom prípade to bude mať za následok deficit a niekde bude elektrická energia chýbať.
Environmentalisti celého sveta dlhodobo kritizujú jadro, hlavne poukazovaním na nebezpečenstvo havárií a problémov s uskladňovaním vyhoreného paliva. Je pravdou, že ukrajinský Černobyľ a japonská Fukušima vytvorili prízrak nad atómovou energiou. Obe tieto katastrofy vystrašili ľudstvo a ukázali mu našu "bezmocnosť",, keď sa stane dačo také ako havária.
Zo svetových štatistík vyplýva, že jadrová energia tvorí cca štvrtinu energie vyrábanej z nefosílnych zdrojov. Treba podčiarknuť, že význam jadra je mimo iné aj v jeho efektívnosti čo sa týka investícií a následne produkovania emisií skleníkových plynov. Ak porovnáme stabilitu tohto zdroja s navrhovanými alternatívami ako je slnko a vietor, tak atóm jasne víťazí.
Priemysel nemôže byť závislý na tom, či vonku fúka, alebo či je obloha jasná. Veľké podniky (napr. železiarne, rafinérie) potrebujú stály a hlavne stabilný zdroj schopný dodávať energiu bez prerušenia a v požadovanom množstve. ""Jadrová energia je súčasťou riešenia globálneho otepľovania, nedá sa obísť" - povedal Grossi. Na celom svete už predstavuje štvrtinu "čistej", teda bez uhlíkovej energie. Táto COP 26 je prvou, kde si "sadla k stolu" (rozumej jadrová energia). Podľa vedcov MAAE musia byť globálne emisie skleníkových plynov do desiatich rokov znížené na polovičku.
Na COP 26 bol videný aj Thomas Callum , vedúci náborovej a výskumnej firmy pre jadrový priemysel s nápisom na tričku "poďme hovoriť nukleárne". Callum taktiež povedal, že "na COP v Paríži nebol jadrový priemysel vítaný".
To, že o klímu je záujem potvrdzuje aj počet zaregistrovaných delegátov na konferencii. Bolo ich cca 40 tisíc, čo je dvojnásobok účastníkov konferencie v Madride v roku 2019. Klimatická konferencia v Glasgowe je podľa švédskej klimatickej aktivistky Grety Thunberg zlyhaním. Podľa Grety lídri aktívne vyhľadávajú medzery v pravidlách a nepravdivo prezentujú výšku emisií vo svojich krajinách a robia ich "zelenšie" ako v skutočnosti sú.
Jadrová energetika je zrejme zatiaľ jedinou alternatívou ako riešiť situáciu klímy. Podľa šéfa MAAE majú jadrové technológie menej negatívnych dôsledkov než mnoho iných foriem energie. Väčšina jadrových elektrární bola projektovaná na obdobie životnosti 40 rokov a v súčasnosti sa ich životnosť predlžuje o ďalších 20 rokov. Licencovanie prebieha podľa prísnych bezpečnostných a technologických noriem. Vo svete je na jadrovú energiu rôzny uhol pohľadu. Nemecko chce postupne ukončiť činnosť svojich jadrových elektrární. Steven Pinker - profesor psychológie z Harvardu sa pýta: "Nemajú Nemci rozum?", povedal pre Der Spiegel. Ak chce ľudstvo zastaviť klimatickú zmenu bez toho, aby zastavilo hospodársky rast,, tak svet bude potrebovať nie menej, ale viac jadrovej energie. Podľa profesora rozhodnutie Nemecka vzdať sa jadra bolo "paranoidné".
Kancelárka Merkelová rozhodla, že posledný zo 17-tich jadrových reaktorov bude odstavený v roku 2022. Posledná uhoľná elektráreň bude odstavená v roku 2038. Paradoxom je, že táto ich "zelená politika" nebráni Nemcom nakupovať jadrovú energiu od susedného Francúzska. Ak ešte zoberieme do úvahy, že svet chce nahradiť spaľovacie motory elektrickými autami, tak je legitímne sa opýtať, kde sa zoberúďalšie energetické zdroje, ktoré túto substitúciu umožnia realizovať.
Opačnú politiku má napr. India, ktorá spolu s francúzskym energetickým gigantom EDF ide vybudovať najväčšiu jadrovú elektráreň na svete.
Jadrová veľmoc Rusko už spustilo činnosť "plávajúceho" reaktoru - akademik Lomonosov, ktorý začal vyrábať elektrickú energiu pre rozvodnú sieť autonómnej oblasti Čukotka. Kapacita elektrárne je 35 MW, čo stačí zásobovať mesto s približne 200 000 obyvateľmi.
Aj malé Slovensko je silné v jadrovej energetike. Viac ako polovica energie je vyrábaná z jadra, 17 % energie produkujú vodné elektrárne, 13 % tepelné a cca 14 % energie pochádza z paroplynu, slnka a vetra. Slovensko sa v Glasgowe vystúpením premiére Eduarda Hegera postavilo za ďalšie používanie jadrovej energie a za zachovanie jadra v národnom energetickom mixe v rámci energetickej politiky vo vzťahu ku klimatickým zmenám.