Hor sa na obnovu dôvery v štát!
18.09.2021
Exkluzívne iba na Slovensku! 🇸🇰 Pracovná skupina pre obnovenie dôvery občanov v právny štát bude od začiatku pôsobiť bez nominantov jednej z koaličných strán, ktorí jej prejavili explicitnú nedôveru 😁
Včera večer ešte táto informácia nebola k dispozícii a tak Správam a komentárom RTVS chýbal kľúčový komediálny moment; alebo "čo sa do relácie nezmestilo:"
Dôvody na zvolanie Bezpečnostnej rady štátu tu existovali dlhé roky. Preto je naskrze falošný pohľad vydesenej plachej srnky Sakovej spoza krycej masky respirátora, keď prejavuje zhrozenie nad stavom kľúčovej časti bezpečnostných zložiek na Slovensku. Rovnako tak škrekot Fica vydeseného stále viac a ochotného prekračovať neprekročiteľné hranice.
Mikulcovi a jeho družine síce už nikdy nik neodpára, že k výbuchu došlo za jeho pontifikátu, avšak nesmieme nikdy zabúdať, že len vďaka neopatrnému škrtnutiu zápalkou explodoval obsah obrovskej žumpy roky zneužívanej snáď každým, kto za ostatné dekády aspoň trochu pričuchol k moci. Ten smrad bol nezameniteľný a všetci veľmi presne vedeli, čo činia, takže im nieto čo a prečo odpúšťať.
Za tie roky stihli tajné služby vytrénovať a pripraviť do akcie desiatky ľudí, ktorí sa dokázali odtrhnúť z reťaze až natoľko, že niekto našiel odvahu ich odtiaľ vyraziť; netrpeli núdzou dlho, o podobný personál bol na trhu s komprom obrovský záujem a hladní dlho neostali.
A potom boli takí, ktorí sa umným poskakovaním po tenkom ľade dokázali v týchto službách udržať a tak mali k slušnému hlavnému príjmu zvonka ešte aj nejaké to vreckové od štátu. Aj na to sme sa im skladali a robíme to dodnes, až kým nepomrieme; buď my, alebo oni.
A publikum dezorientované tak, ako ešte nikdy si pýta novinársku skratku a chce vedieť už iba jediné - ktorí sú v tejto kovbojke dobrí a ktorí zas zlouni.
A vyhráva ten, kto to vie s médiami a túto skratku prinesie; je už takmer nepodstatné, že je poriadne skreslená a poohýbaná. Zaujímavá je už len informácia, komu fandiť do nepríčetna a prehliadať jeho triky a koho nenávidieť, pretože je vyslancom samotného diabla. Svorky sa potom lačne vrhajú do diskusií fandiacich bez štipky kritického odstupu.
A pritom je to také jednoduché; ešte v časoch, keď inšpekcii šéfoval Lučanský si táto objednávala významnú časť operatívy u SIS, a táto milá tradícia pretrvala aj v neskorších časoch. A keď sa rozpadal tím "Kuciak" a niektoré menšie následnícke tímy príliš mizli z radarov, vo vedení polície to vyvolávalo vcelku pochopiteľnú úzkosť a inšpekcia - a nielen ona - žiadala o výkon dozoru opäť zas tajnú službu a ona to robila nesmierne rada.
A tak sa zrazu všetci čudujeme, čo všetko siska vie a kde všade má konfidentov a kam ešte zašla, hoci ju o to nik neprosil. A tak v jednom momente každý sledoval každého a rástlo napätie a nedôvera a nepokoj a kašlalo sa na to, že robiť z policajtov legalizantov SIS je schmutzig. A tak dochádzalo k nezastaviteľnej eskalácii a jedným z mála viditeľných prejavov tohto vývoja je doslova príšerná úroveň uznesení produkovaných každou zo strán.
Nie, nezabudli robiť svoju prácu, no pod týmto enormným tlakom jednoducho zvolili taktiku paľby z brokovnice; namiesto jedného presného do stredu terča ich vypália desať takmer naslepo a dúfajú, že aspoň niektorý z nich sa ujme skôr, než niekto z druhej strany stihne vystreliť z ešte väčšieho kalibru.
Vedia obe, či vlastne štyri z tých strán, že ak to nezastaví dozorový, tak za zlého bude sudca na okrese a keď ten si netrúfne, zmetie to krajský. No a keď ani ten nie, tak potom najvyšší a takto sa pomaly predúfavajú až k Európskemu súdu pre ľudské práva.
Vedia, že to stojí na vode, z jednej aj druhej strany, no zároveň vedia aj to, aké je nechať chladiť dvanástku, kým pustí penu; takto sa v žargóne popisuje stav, keď niekoho dáte na 12 mesiacov do väzby a on potom konečne prehovorí. Čo čosi také dokáže s bezpečnostnou previerkou vie každý, kto o ňu niekedy žiadal. Až na skutočne ojedinelú výnimku…
Totiž - ľahšie sa vyšetrovateľom prijímajú uznesenia v kancli, než v cele, v ktorej trávia nedeľné chvíle kolúznej väzby.
Spravodlivosť v tejto krajine sa aktuálne scvrkla na karikatúru na právo, a márne sa dovoláva Heger na tlačovke zmeny Trestného poriadku a Trestného zákona, nerozoznávajúc medzi nimi.
Úplne by stačilo, keby sa ich konečne všetci hráči začali úzkostlivo držať. Namiesto toho skúšajú lokalizovanú verziu Hunger Games s poriadne drsným scenárom.
Lebo takéto je to jednoduché: namiesto roztodivných pracovných skupín vyprodukovaných prineskoro zvolanou bezpohlavnou Bezpečnostnou radou stačí začať sa striktne držať litery zákona - a spomenúť si na dvetisíc rokov staré dobré zásady justície rímskej ríše, ktoré hovoria, že z bezprávia právo nemá ako vzniknúť, hoc by si Matovič a Fico aj pľúca od kriku potrhali (to s Matovičom a Ficom Rimania neriešili, dostalo sa to tam neskôr).
Ibaže - kto toto vlastne chce? Kto o to stojí? Ľudu sa nedostáva chleba, hier má však na tri generácie a už sa v nich dokonale stráca.
Nemám rád barličky citátov, ale tentoraz neodolám: Reagan to vraj bol, kto “vládu prirovnal k batoľaťu - nesmierny apetít na začiatku tráviacej trubice a nulová zodpovednosť za to, čo vyjde na jej konci”.
To naozaj považujeme za vysnívané riešenie nechať tento bordel opravovať Matoviča and his boys?
Výkonná moc v ich nezameniteľnom podaní ako riešenie kolosálneho problému v justícii, od ktorej sa každá príčetná vláda musí držať na míle ďaleko, lebo už len tých zopár šplechov na tlačovke nebezpečne zakopáva o Ústavu?
Veď si to predstavte: nezávislá inšpekcia podliehajúca vláde, či rovno premiérovi so štatutárom, ktorého volí parlament.
TEN parlament, ktorý sa striktne riadi asi len jedinou zásadou: "detaily nejako časom domyslíme, dôležité predsa je, že to myslíme dobre a môžete nám veriť." Isto.
A tých zopár nezmazateľných škrabancov na tvári tých dobrých zažehlia ich dobré vzťahy s médiami, starostlivo budované predlhé roky.
A tak sa môže v členskej krajine EÚ v 21 storočí stať, že arcizločinec Beňa s hroziacou dvojcifernou trestnou sadzbou náhle a bez varovania dostane fešácku podmienku a chodí po svete vysmiaty a ľahší o pár šušňov, ktorých sa celý rád vzdal výmenou za ostudnú, odpornú, nechutnú a ničím neospravedlniteľnú dohodu s prokurátorom výmenou za svedectvo, ktoré sa nakoniec ešte ukázalo úplne bezcenné.
Ba čo viac, Beňa vyhral hneď dvakrát, lebo teraz každý smrad skúša vykĺznuť s odkazom na nehodného svedka. A ideme sa tváriť, že v tomto kšefte nie je hneď niekoľko konfliktov záujmov a že v ňom hádam bolo niečo, ako dobrý úmysel.
A desí to iba a len zopár mysliacich ľudí zvnútra systému a potom asi každého, kto má za povinnosť reportovať do rodnej krajiny z ambasády novinky zo Slovenska - nutne to príjemcov podobných informácií v rôznych state departmentoch zvádza k podozreniam, že správy koncipoval pod vplyvom halucinogénov. Lebo také sa jednoducho naozaj nestáva skoro nikde, to iba u nás.
A neodpustím si spomenúť ešte jeden fór: myslíte si, že okrem Slovenska existuje na svete iná krajina, kde prešiel voľbami a získal mandát poslanca aktívny príslušník vojenskej tajnej služby? 🥴 Tlačíte to pred sebou, chlapci, odvaľujete, odpútavate pozornosť, obkecávate, útočíte od boku, zúrite, že sa ešte stále nájde niekto, kto sa spýta, ale za ten svet to raz a prevždy nevyčistíte. Rozumiem tej úzkosti; ale potom by vás vôbec nemala prekvapovať úskočnosť Fica a ďalších arcilotrov, ktorí sa pokúšajú zakamuflovať mnohonásobne väčšie svinstvá takmer za každú cenu.
Po tejto skúsenosti by ste mu mohli aspoň trochu rozumieť. A stále nám dlžíte vysvetlenie.
Radovan Bránik, blogger