Internet a sociálne siete oslobodili ľudskú hlúposť

Predinternetová doba bola charakteristická zložitým prístupom sprostredkovania názoru obyčajného človeka na verejnosť. Veď aj vedcom, ak chceli publikovať svoj viacročný objav, trvalo skoro 2 roky, kým sa dočkali jeho publikácie pred odbornou verejnosťou. Tlačené média požívali monopol a ani TV či rozhlas neboli prístupnejšie.

Druhým faktorom tejto doby bolo to, že školy ktoré vyučovali klasickým spôsobom, si dávali pozor na to, aby mladých naučili zdanlivo takú samozrejmú vec akou je "čítanie s porozumením". Pre tých, ktorí tento pojem nepoznajú - "vedieť spontánne a samostatne prerozprávať čo ste vlastne práve prečítali". Ale tak, aby to malo hlavu a pätu a čo najviac odrážalo zrozumiteľne obsah, ktorý tomu dal autor. Tomu cieľu napríklad slúžilo aj tzv. povinné čítanie. Keď ste prečítali čosi z Tolsteho či z Boženy Slancikovej-Timravy, museli ste vedieť popísať osoby, ktoré boli v strede ich deja. Ich myslenie, povahu, okolie a popísať ich konanie a jeho dôvody.

Dnes sa však text aj v učebniciach čoraz viac nahrádza obrázkami - komiksami či všelijakými dejové strhujúcimi rozprávkami, dokonca aj pre dospelých. Všelijakí ironmani, Avengers a podobní hrdinovia nahrádzajú svojimi priamočiarymi v podstate bezmyšlienkovymi a absurdnými konaniami nutnosť pochopiť zložitosť života. Je v nich vždy od začiatku jasné - ten je zlý a tento je dobrý - a ironman to všetko zdarne vyrieši. Môžeme ísť slastné zívajúci spať. Alebo spomeňme všelijaké telenovely, kde by sa aj skúsený štatistík zapotil pri snahe zistiť na koniec 390 dielneho seriálu, kto s kým a koľkokrát spal...

Donútiť dnes niekoho, aby si prečítal Idiota, či Zločin a trest či Annu Kareninu? Bude za toho idiota ale s malým I.

Ale všetka tá spontánne rastúca nekultúrnosť si začína nenapadne vyberať svoju daň. Drvivá väčšina ľudí nevie prečítať s porozumením text dlhší ako 5-6 riadkov. Ba dokonca ani to veľmi často nezvládnu. Vznikol však tak priestor pre ľahké ovplyvňovanie tejto, v princípe negramotnej populácie. Stači napísať 4 riadky o tom, že "Fero je zlý". Netreba to komplikovať zdôvodnením. Potom to treba odvysielať v TV v tzv. highlightoch. Ešte nech to v bombastickej tv správe v rozsahu 45 sekúnd až 1 minútu (!) odrecituje nejaká moderátorská celebrita. A 90 % našej populácie má skalopevný názor - "Fero je zlý".

Novým fenoménom je, že to tak, ako by to bolo za starých časov, neskončí. Takzvane "nevyšumí to". Je tu teraz totiž internet prístupný pre každého ako hlasná trúba do vesmíru a najmä sú tu sociálne siete. Už nie je treba umyť sa, navoňavkovať, obliecť sa, kým vyjdete do práce alebo do kaviarne, aby ste kamaráta či kamarátku oblažili "svojim novým názorom", že "Fero je zlý"! Stačí to odpáliť rovno na sociálnu sieť trebárs aj v trenkách z rannej toalety! A je to von! To za starých časov nebolo technicky možné. Takto za 2 dni bude pomaly celé Slovensko vedieť že "Fero je zlý". Možno sa to nakoniec dozvie aj samotný Fero... jeho sa na to spravidla predtým, než sa to pustí medzi ľudí, totiž nikto nespýta...

Tak sa vytvára tzv. verejná mienka. Potom nám iné média sprostredkujú, že podľa narýchlo urobeného "prieskumu" renomovanej prieskumnej agentúry "JPP" (jedna pani povedala) bolo zistené, že 68% ľudí starších 50 rokov si mysli, že "Fero je zlý". A je to. Je "férovo" po Ferovi. Ten sa môže teraz leda tak desať rokov súdiť o ochranu osobnosti a keď nebodaj konečne aj na najvyššom sude vyhrá, tak mu to Ústavný súd zruší, lebo "sloboda prejavu má v tejto spoločnosti prednosť". A je po ptákoch. Ledaže by ste sa volal Štefan H. Ten to vyhrá aj na ESĽP. Ale to je zase o inom...

Ale vráťme sa k podstate. Internet oslobodil ľudskú hlúposť. Ako? No predsa - kto dnes predtým než navštívi lekára si nevygoogli všetko o "svojej chorobe"? A príde do ordinácie múdry "ako televízor"! Lekár má po chlebe - čo na tom, že študoval 6 rokov a má ďalšiu prax 10-15 rokov! Každý z Googlu vie dnes predsA viac. A tak hneď "ohodnotime" patrične jeho výkon...nemilosrdne ale s patričnou "znalosťou veci". Večer v diskusii potom vystúpi nejaký 65 ročný profesor infektolog a ide nám tam tárať o viruse. Pritom mi už všetko vieme zo stránky "Liečme vírus samohonkou"!

Tak vieme všetko aj o teórii relativity - zo 6. dielu seriálu "McGyver", či o zahraničnej politike - zo seriálu "Vojna o trón". Do všetkého sa rozumieme. Keby sme nemali hlásnu trúbu do sveta - internet - tak by na šťastie táto zničujúca kombinácia nevedomosti a sebavedomia nikdy neprešla prah nášho domu a bolo by to dobre. Ale to tak už nie je. Večer si totiž po odgrgnuti z bohatej večere otvoríme hlasnú trúbu a ta ho do sveta. Ideme dávať príspevky ku článkom - síce ich zväčša neporozumiene - ale vieme napísať, že autor je idiot, blbec alebo pochybná zrůda. Spravidla len preto lebo to už o ňom niekto iný niekde inde (nepamätáme kde a kedy presne) napísal. A ak sa tam s príspevkom objaví niekto, kto ho nebodaj podporí, vynadáme aj jemu. Veď našťastie keď sa volám na internete "nasťa sprostá", tak aj tak nikto nevie, že to píše Jožo Suchý z Detvianskej 5, Horná Dolná s tromi triedami ľudovými.

No predstavte si, žeby ten autor, ktorého ste práve "vecne" sfúkol by sedel tak ako to bolo v dobe predinternetovej niekde v sále kultúrneho domu a vy by ste bol v auditóriu. Tiež by ste pred všetkými ukázal svojim príspevkom, aký ste v podstate sprostý a arogantný? To nie - veď by vás mohli poznať! Takto nás teda masovo "oslobodil" internet a sociálne siete.

Múdri a slušní ľudia už preto spravidla radšej čušia. Proti tej záplave uvoľnenej ľudskej hlúposti nemajú šancu. Autorita osobnosti v takejto spoločnosti rýchlo mizne. Profesor, vedec, špičkový herec (pozor nie politicky angažovaný ako s prepáčením Stanke a pod.), lekár, právnik, sudca už neznamená vôbec nič. Marazmus sa ukazuje pri každých voľbách viac a viac. Plagiátori, nevedkovia, podvodnici prevalcúvaju skutočné osobnosti. Ti si pri nich ani neškrtnú. A výsledky žneme. Všetci spoločne.

Internet a sociálne siete oslobodili ľudskú hlúposť a umožnili jej masový prienik na verejnosť a tá teraz nekompromisne dominuje. Ak sú však národy vedene hlupákmi vyvolenými "hlasom ľudí" tvorenom zväčša "oslobodenými hlupákmi", nemôže to inak skončiť ako katastrofou či apokalypsou.

Možno po apokalypse opäť ľudstvo pocíti úctu pred skutočnými vedomosťami a pred poctivou dlhoročnou odbornou prácou. Možno si opäť začneme vážiť učiteľov, lekárov, dobrých starostov, profesorov a či nakoniec každého poctivého človeka, ktorý s láskou a skromnosťou vykonáva obetavo svoju prácu. A budeme môcť mať opäť v úcte aj skutočných hercov, spevákov, režisérov a manažérov. A že ich nesfúkneme na internete ako "zlého Fera".