Iránsky útok: US základne v Iraku boli zasiahnuté 
balistickými raketami

"Najmenej dve americké základne v Iraku boli napadnuté v dvoch vlnách viac ako tuctom balistických rakiet," podľa vyhlásenia ministerstva obrany USA dnes o 02:00 nášho času.

Iránska TV oznámila, že útok je pomstou za vraždu vrchného veliteľa Qásima Sulejmáního, zapríčinenú v piatok minulý týždeň útokom dronov v Bagdade na priamy rozkaz amerického prezidenta Donalda Trumpa čítajte viac.

Pentagon potvrdil najmenej dve miesta útokov - v Erbile - kde sú umiestnené vojská ostatných spojencov z NATO a v Al-Asade, v ktorej je umiestnená najväčšia časť americkych jednotiek v Iraku. Zatiaľ je nejasné aké sú obete na životoch a celkove škody.

"Sme oboznámení s útokmi na US objekty v Iraku. Prezident je informovaný a podrobne sleduje situáciu, ktorú konzultuje so svojim tímom národnej bezpečnosti," informovala hovorkyňa Bieleho domu Stephanie Grisham vo svojom prvom nočnom prehlásení.

Prezident Donald Trump údajne v stredu ráno (teda okolo 14:00 nášho času) vystúpi so zásadným prejavom k národu priamo z Oválnej miestnosti Bieleho domu. Na tweete oznámil Američanom:"So far, so good", čo znamená hovorove, že až doteraz boli veci dobré... ďalej pokračoval so slovami:"Máme najsilnejšiu a dobre vyzbrojenú armádu na svete! Vystúpim s prejavom ráno."

Iránske revolučné gardy prehlásili, že útok bol odvetou za piatkovú smrť Sulejmáního. "Varovali sme všetkých spojencov Američanov, ktorí im dali základne pre ich teroristickú armádu, že akékoľvek teritórium, ktoré bude východzím bodom pre agresívne akty proti Iránu budú našim cieľom," vyhlásili prostrednictvom Iránskej štátnej informačnej agentúry IRNA.

Podľa poslednej správy IRNA má nasledovať čoskoro tretia vlna raketových útokov, ktorá bude údajne zamierená na Dubaj a izraelský prístav Haifa.

Podľa CNN burzy vo svete padajú - Dow-Jones o 330 bodov, NIKKEI prvýkrát za posledné dva mesiace o 2,6%, NASDAQ padol o 1,5%, futures na S&P o 1,3% a naopak prudko rastú ceny komodít patriacich do tzv. "safe-haven" aktív tvoriacich v kríze bezpečný prístav, akými je zlato, ktoré stúplo na 1600 $ za uncu, bitcoin stúpol o 6% na hodnotu 8 399 $, ropa stúpla o 5% a to v dôsledku oznámenia o iránskom útoku na americké základne.

Významným pilierom obrannej stratégie Íránu je vyspelý raketový program. Íránci dnes disponujú najväčším arzenálom balistických striel na Blízkom východe. Jeho rakety krátkeho a stredného doletu môžu ohroziť štáty Perzského zálivu, Izrael i anerické základne v regióne. Napríklad strely Sedžíl s doletom 2000 km dosiahnu až do juhovýchodnej Európy (Grécko, Bulharsko či Rumunsko).

Íránci vystrelili na americké základne v Iraku rakety typu Qiam-1 a Fateh-110. Oznámil to televíznej stanici NBC celý rad odborníkov, mimo iné aj z Ústavu pre medzinárodné výskumy v Middlebury. Rakety Qiam-1 sú modernizovanou verziou rakiet Scud vyvinutých v Íráne a používaných v priebehu vojny v Perzskom zálive v rokoch 1990 a 1991.

Íránske rakety Qiam-1 majú na rozdiel od svojich predchodcov systémy navádzania a motory na tekuté palivo a dolet až 800 km. Teherán ich použil pre útok na teroristov Islámskeho štátu v roku 2017.

Rakety Fateh-110 sú podľa informácie protiraketovej obrany USA balistickými raketami krátkeho doletu (300 km).

Pozoruhodná je informácia v príspevku NBC, kde sa tvrdí, že americkí vojaci v Iraku boli varovaní o tom, že na nich boli vypustené rakety z územia Íránu... to by vysvetľovalo neexistujúce ľudské obete týchto útokov.

Iracká vláda v stredu uviedla, že dostala od Iránu oficiálne upovedomenie o nočnom raketovom útoku, ktorého terčom boli dve vojenské základne na území Iraku.

Informovala o tom agentúra DPA.

"Dostali sme oficiálnu ústnu informáciu z Iránskej islamskej republiky, že iránska odpoveď na zavraždenie mučeníka Kásima Sulejmáního sa už začala alebo sa zakrátko začne a že tento úder bude obmedzený na objekty, kde pôsobí v Iraku americká armáda," povedal nemenovaný vojenský hovorca irackého premiéra Ádila Abdala Mahdího.

Prezident Trump vo svojom prejave v stredu o 17:30 ustupil od ďalšieho eskalovania napätia. Obmedzil sa iba na ďalšie hrozby Iranu novými sankciami...

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v reakcii na konflikt uviedla, že Slovensko spolu s ďalšími spojencami požiadalo USA o poskytnutie informácií o okolnostiach, ktoré viedli Američanov k ich rozhodnutiu.

Prezidentka Zuzana Čaputová skonštatovala, že usmrtenie iránskeho generála, ale aj dnešné počínanie Iránu v regióne dokazuje, ako každé použitie sily iba ďalej eskaluje napätie a môže mať zásadný dopad nielen na stabilitu a bezpečnosť daného regiónu, ale aj situáciu ďaleko za jeho hranicami.

Slovensko v Severoatlantickej aliancii preto spoločne s ďalšími spojencami požiadalo USA o poskytnutie informácií o skutočnostiach a okolnostiach, ktoré viedli k ich rozhodnutiu. "V prípade, že predmetný útok nebol vykonaný v reakcii na bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, budú na mieste otázky o jeho opodstatnenosti a legálnosti," uviedla prezidentka v stanovisku. 

Irán v liste adresovanom Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi OSN Antoniovi Guterresovi uviedol, že "sa neusiluje o eskaláciu ani o vojnu".

Irán tak reagoval na margo rakiet, ktoré v stredu vystrelil na dve vojenské základne v Iraku, na ktorých sa nachádzajú americké a spojenecké jednotky. Informovala o tom agentúra DPA.

Irán OSN informoval, že podľa neho išlo o primeranú vojenskú odpoveď za zabitie vysokopostaveného iránskeho generála Kásima Sulejmániho.

"Operácia bola presná a mierila na vojenské ciele, čiže nespôsobila žiadne vedľajšie škody na civilnom obyvateľstve a jeho majetku v danej oblasti," napísal iránsky veľvyslanec pri OSN Madžíd Tacht Ravančí. Teherán podľa jeho slov uskutočnil svoje základné právo na sebaobranu, ktoré mu zaručuje článok 51 Charty OSN.

Situáciu stále sledujeme a prinesieme nové aktuality.