Krízoví manažéri alias lídri Európskej únie – ako zvládajú krízy?

Za posledných päť rokov čelí Európska únia minimálne dvom veľkým krízam, a to nelegálnej migrácii a boju s coronavírusom. Ako zvláda Európa riešiť tieto problémy?

Čo sa týka utečencov, tak tu sa plne prejavila neschopnosť európskych lídrov zjednotiť sa, vypracovať stratégiu boja s migráciou, ktorá by bola zameraná na to najdôležitejšie a to na ochranu občanov žijúcich na území Európy. Téma migrácie už dlhodobo polarizuje spoločnosť a politici sú pod paľbou kritiky. Aby sme boli objektívni, politici sa snažia regulovať a kontrolovať prílev migrantov. Za týmto účelom je možné uviesť niekoľko opatrení, ktoré boli vykonané:

  • zriadenie "hotspotov", čo sú centrá na pobreží Stredozemného mora (Grécko, Taliansko), kde sa sústreďujú nelegálni migranti
  • prevádzačstvo zbaviť zločincov, ktorí sú organizovaní a za peniaze prevádzajú migrantov by sa nedostala migrácia do tohto rozsahu. Stredisko pre boj proti prevádzačstvu založené EÚ sa snaží o likvidáciu týchto zločineckých skupín
  • ochrana vonkajších hraníc, kde je snaha o kontrolu vstupu migrantov na územie EÚ, zriadením nového úradu EU "Frontexu" na kontrolu vonkajších hraníc Schengenského priestoru
  • zadržiavanie migrantov v Turecko na základe dohody. Asi najefektívnejší krok, kedy sa za posledné obdobie podarilo výrazne zastaviť prílev migrantov do Grécka. Podľa dohody medzi Tureckom a EÚ sa všetci migranti, ktorým bola ich žiadosť o azyl zamietnutá sa vrátia do Turecka.

Migračná politika v kombinácii s coronavírusom a neplnenie dohody s Tureckom je skutočnou výzvou pre európskych politikov. Európa neplní dohodu s Tureckom z roku 2016 a vyhrotenie situácie v severnej Sýrii je pravdepodobne začiatkom mnohomiliónového exodu migrantov z Turecka do Európy. Po incidente v Idlibe, kde padlo cca 40 tureckých vojakov sa Ankara dožadovala podpory Západu. Turci dostali od NATO odpoveď, že ich aktivity v Sýrii sa nezaobídu bez následkov a požadovanú pomoc teda nedostanú.

Okolo 3,7 mil. sýrskych utečencov, ktorí sa nachádzajú v tureckých táboroch je pripravených zaplaviť Európu. Aj vlastnou vinou sme sa stali rukojemníkmi tureckého prezidenta Erdogana. Skutočnosť je taká, že turecká vláda oznámila, že migranti ktorí sa nachádzajú v Turecku majú možnosť prejsť do Grécka alebo Bulharska. Na hraniciach s Gréckom sa zhromažďujú desaťtisíce migrantov.

Čo sa deje na grécko - tureckej hranici? Denne prebiehajú strety medzi utečencami a gréckou políciou. Migranti sa pokúsili strhnúť plot, ktorý oddeľuje tieto štáty. Hraničný plot chceli strhnúť aj Turci, aby umožnili migrantom odchod z krajiny. Údajne na to boli použité turecké armádne vozidla. Incident sa odohral neďaleko mesta Kastanies. Dalo by sa povedať, že na gréckej hranici prebieha boj o Európu. Athény zatiaľ dokážu svoju hranicu ochrániť, no je otázne dokedy. Odpoveď členských štátov EÚ Turecku je pomalá a Gréci to nemusia sami zvládnuť. 

Dňa 17. marca mali Merkelová s Macronom jednať v Ankare s Erdoganom ohľadom tureckej nespokojnosti s platbami za zadržiavanie migrantov v Turecku. Čítajte TU!


Stretnutie sa nevedno prečo neuskutočnilo. Humanitárne organizácie sú vo svojom živle a kritizujú Grékov, ktorí zablokovali možnosť podávania žiadostí o azyl. Európski politici sa zdržujú kritiky Athén a zatvárajú oči pred gréckou reakciou.

Rakúsky kancelár Kurz prehlásil, že sme svedkami útoku na Grécko, ktorý vedie Erdogan. "Je to plánovaný a cielený útok, kontrolovaný a organizovaný tureckým štátom". Kancelár taktiež prehlásil, že "Európa bez vnútorných hraníc môže existovať iba pod podmienkou, že sú vonkajšie hranice bezpečné." Kurz očakáva stovky tisíc až milióny utečencov, ktorí sa môžu dostať do Európy. Na otázku, či by štáty EÚ mali v krajnom prípade použiť na ochranu hraníc aj vojenské sily odpovedal, že v Rakúsku je to bežné.

Európski ministri diplomacie po stretnutí v chorvátskej Lužnici sa zhodli na kritike Turecka, ktoré údajne "zúfalú situáciu migrantov zneužíva na politické ciele."

Ako je to s coronavírusom v krajinách odkiaľ prichádzajú utečenci? Podľa iránskeho ministerstva zdravotníctva je v krajine 20610 nakazených a umrelo 1556 občanov. V Turecku je okolo 200 nakazených a niekoľko úmrtí. 

Prvé prípady coronavírusu sa diagnostikovali na gréckom ostrove Lesbos. Tu sa vraj nachádza 1 vodovodný kohútik pre 1300 ľudí. Je ťažké domyslieť, čo sa môže stať, ak v tábore s 22 tisíckami utečencov sa coronavírus rozšíri. Samotné Grécko hlási 387 prípadov a 5 úmrtí (údaje k 21.3.2020). Coronavírus sa rozšíril už aj do afrických krajín, odkiaľ prichádza do Európy najviac migrantov. 1000 chorých je aj na ostrove Maurícius.

Čo teda v skutočnosti predstavitelia EÚ vo vzťahu k týmto krízam zatiaľ urobili? EÚ zatvorila hranice na 30 dní. Súčasne doporučila občanom EÚ necestovať ako v rámci Únie, tak aj mimo. Toto opatrenie prišlo ako reakcia na doterajšie zľahčovanie situácie čo sa týka uzatvorenia hranice samotnou predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou, ktorá sa neskôr za svoje správanie ospravedlnila. Išlo o kritiku uzatvorenia hraníc, ktorých uzatvorenie nariadil pre Českú republiku premiér Babiš. O pár dní neskôr už hranicu uzatvorili aj ostatné štáty. Európsky parlament zvoláva na 26.3.2020 mimoriadne zasadanie, kde by sa mali prijať opatrenia k boju proti novému coronavírusu. Ďalšie opatrenia ako sú napr. zákazy vychádzania sú podľa predsedníčky EK na rozhodnutí samotných štátov.

Coronavírus úplne paralyzoval EÚ. Neexistuje žiadna koordinácia na úrovni centra, ktorý by riešila problém šírenia vírusu. Chýbajú - ako sme zvyknutí od úradníkov - pokyny, usmernenia a komisie, ktoré by určovali kvóty na objednávanie a delenie napr. zdravotníckeho materiálu. Nie je vidieť žiadnu solidaritu medzi jednotlivými krajinami. Tá zrejme končí pri určovaní príspevkov do rozpočtu a kvót na prerozdelenie migrantov.

Bolo preukázané, že Nemci zadržujú dodávky zdravotníckeho materiálu ostatným štátom EÚ. Minulý týždeň napísal denník Neu Zürcher Zeitung, že nemecké orgány bránia švajčiarskému kamiónu dopraviť 240 000 ochraanných masiek do Švajčiarska. Kamión je blokovaný na hranici. SECO - štátny sekretariát pre hospodárske záležitosti, čo je ministerstvo hospodárstva hovorí, že to nie je len tento prípad. Podľa jeho hovorcu Maienfischa sú blokované aj ďalšie tovary.

Nemecká vláda minulý týždeň vydala pokyn zákazu vývozu ochranných prostriedkov. Švajčiari si väčšinu ochranných prostriedkov objednávajú prostredníctvom nemeckých firiem z Číny. Tento obchodný kanál je nemeckým zákazom prerušený a ovplyvňuje vývoz do EÚ aj mimo nej.

V súčasnosti na európsku "solidaritu" asi najviac doplácajú Taliani. Keď v rámci zvláštneho európskeho krízového mechanizmu požiadali o naliehavé dodávky zdravotníckeho materiálu, pomoci sa im nedostalo. Nemci reagovali, že sami majú nedostatok. 

Aj Česká republika sa v tomto "vyznamenala". Zadržala za pomoci kukláčov a médií údajne v sklade priekupníkov cez 600 000 rúšok. Zhabala ich a pridelila následne Prahe a Ústeckému kraju. Až na to, že práve včera ČR obdržala nótu zo zúboženého Talianska, že zhabaný materiál patril Taliansku a bol do ČR prevezený letecky z Číny...

Tak takto vyzerá európska solidarita súčasnosti. Zadržiavanie tovaru zachraňujúceho život je porušením Zmluvy o fungovaní EÚ nebolo vedením EÚ napadnuté žiadnym protestom.

Ukazuje sa, že súčasní europolitici sú tu len na dobré časy. Akonáhle vznikne problém, je národný štát viac ako EÚ. Čo robili euroúradníci, keď coronavírus zúril v Číne? Očakávali snáď, že nás sa to netýka? Mali predsa minimálne 3 mesiace na prípravu a mohli čerpať zo skúseností Číňanov. 

Ak ani skvelí eurolídri ako Angela Merkel a Emanuel Macron nečakali príchod COVID-19 do svojich krajín, ako je to potom úprimné zo strany dnešnej koalície  vyčítať Petrovi Pellegrinnimu?

Ako však hovorí staré príslovie - "každé zlo je na niečo dobré". Situácia, v ktorej sa dnes všetci nachádzame ukáže tých, ktorí sú problém schopní riešiť a tých, ktorí tu sú len na tie dobré časy (ako napríklad strihanie pások pri otváraní diaľnic či nových fabrík zahraničných investorov).

Veľmi trefne reagoval bývalý český prezident Václav Klaus, ktorý nad tým, že EÚ nič nerobí vyjadril potešenie, pretože keby sa vraj do niečoho pustili, bolo by to horšie.

Dnešní europolitici sú až podozrivo ticho, čakali by sme od nich určite viac akčnosti - veď v časoch pokoja sú pripravení hovoriť do všetkého, aj aké má byť povestné "zakrivenie uhorky".