Kto bude laureátom Nobelovej ceny mieru?

05.10.2020

Nobelova cena mieru je jednou z piatich Nobelových cien (fyzika, chémia, medicína, literatúra, prínos pre mier). Udeľuje sa osobe alebo organizácii (čo cenu mieru robí výnimočnou), ktorá "vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporadúvanie a propagáciu mierových kongresov".

Udeľuje sa podľa Nobelovho závetu: "osobe, ktorá urobí väčšinu práce pre priateľstvo medzi národmi, pre zrušenie alebo redukciu stálych vojsk a pre vytváranie a podporu mierových kongresov".

Nobelova cena mieru býva niekedy rozporuplná, môže sa stať, že je podfarbená ideologicky, čo vyvoláva búrlivé reakcie okolo jej udeľovania. Bežné sú spory aj v ostatných Nobelových cenách, ale tam sa jedná o kvalitu diela a zásluhy nominovaných. Paradoxné sú prípady, ak štáty dlhé roky vedú dvojstrannú vojnu, resp. občiansku vojnu a po desaťročiach dostanú predstavitelia štátu, či štátov, ktorí túto vojnu ukončia Nobelovu cenu mieru, ako to bolo v prípade ukončenia vojny vo Vietname, medzi Palestínou a Izraelom, či v JAR. Cenu za to, že ľudia, ktorí majú právo na život v mieri a stratili vo vojne najbližších, sa dožijú mieru. A šéfovia bojujúcich strán dostanú odmenu - Nobelovu cenu mieru. Uveďme len teroristu Jásira Arafáta, za ktorým ostávali desiatky obetí.

Pobúrenie vyvolal aj prípad Baracka Obamu, ktorý v roku 2009 nastúpil za prezidenta USA a Nobelova cena mieru mu bola v roku 2009 udelená dopredu za to, že má smelé plány a Nobelov výbor ho chcel povzbudiť. Na margo jeho pôsobenia stanica FOX NEWS prezentovala všeobecný názor republikánov, že Obama je bystrý človek a veľmi talentovaný rečník. Mnoho ľudí ho považovalo za inšpiratívneho človeka a nie je ťažké pochopiť prečo. Keď sa však Obamovo osemročné vládnutie skončilo a hmla sa rozplynula, čo z nej zostalo? Obama svojím spôsobom zanechal spálenú zem.

USA prežívajú pred prezidentským voľbami ťažké obdobie. V uliciach rinčia zbrane a nenávisť rasová, náboženská, ale hlavne medzi republikánmi a demokratmi. Ako sa k tomu stavia laureát Nobelovej ceny mieru B. Obama? Ako uviedli FOX NEWS Obama prilieva olej do tejto nenávisti, pretože patrí k jej osnovateľom. Svedčí o tom aj to, čo povedal na demokratickom zjazde toto leto: "Američania všetkých rás sa spojili, aby bojovali proti nespravodlivosti a krutosti zo strany štátu a vyhlásili, že čierne životy sú dôležité. Nie viac, ale o nič menej ... Mladí ľudia, ktorí nás viedli toto leto, ktorí nám povedali, že sa musíme stať lepšími - vy ste v mnohých ohľadoch stelesnením amerického sna."

" Mladí ľudia, ktorí nás viedli toto leto " ... Je ťažké uveriť, že laureát Barack Obama to vyjadril takto. Barack Obama nemal vypnutý internet a sleduje správy. Vie, že veľmi mladí vodcovia, ktorých verejne podporoval, podpálili domy, vykradli obchody a zabíjali!

Z toho vyplýva poučenie: Udeľovať Nobelovu cenu mieru s odstupom času a so zárukou, že laureát v ďalšom živote nezvlčí.

Trocha sa dotkneme aj pohľadu cez prizmu ideológie. Od roku 1901, od kedy je Nobelova cena mieru udeľovaná, ju získavalo veľmi málo ľudí z bývalého sovietskeho bloku. Uveďme si ich: A. D. Sacharov (ZSSR - 1975), L. Waleşa (Poľsko - 1983), M. S. Gorbačov (ZSSR - 1990). Pomerne málo, keď si zoberieme osobnosti ako Ján Pavol II, A. Dubček (Pražská jar), V. Havel, V. Klaus, V. Mečiar (zamatová revolúcia a civilizované rozdelenie ČSFR) a ďalší.

Na druhej strane Nobelove ceny mieru vo väčšej miere získali prezidenti USA Theodore Roosvelt (1906), Woodrow Wilson (1919), Jimmy Carter (2002), viceprezident Al Gore (2007), Barack Obama (2009) ako aj iní politici ako H. Kissinger, či M. L. King. Tiež tu chýbajú niektoré významné osobnosti ako H. Kohl (zjednotenie Nemecka), W. Churchill, Ch. de Gaulle...

Pozornosť by si zaslúžili aj signatári dôležitých zmlúv USA, Ruska a ďalších štátov, ktorí uzatvorili významné zmluvy o odzbrojení, či znížení počtu jadrových zbraní. Miesto na piedestáli sa neušlo ani významnej konferencii v Helsinkách, kde bol podpísaný Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci 35 štátmi (USA, Kanada + 33 európskych štátov) na záver konferencie v roku 1975.

Nominácie na Nobelovu cenu mieru za rok 2020 sú uzatvorené. Údajne je 300 nominácii, z ktorých päťčlenný výbor zložený z členov nórskeho parlamentu vyberie a v októbri 2020 vyhlási laureáta. Nechajme sa prekvapiť. Bude to nejaká nevládna organizácia zabezpečujúca na svojich lodiach prevoz afrických migrantov do Európy, alebo bieloruská prezidentská bojovníčka S. Tichanovská, bez šancí nemusí byť ani záškoláčka Greta Thubergová, ktorá dokáže nakričať aj samotnému D. Trumpovi, hovorí sa aj o ruskom opozičníkovi V. Navaľnom...

Medzitým 9.9.2020 informovala ruská Pravda, že spisovateľ prof. S. Komkov dal nomináciu na Nobelovu cenu mieru pre Vladimíra Putina a hneď o hodinu bola doručená aj nominácia Donalda Trumpa nórskym poslancom. To je ale hudba roku 2021.

Nominácia V. Putina prichádza v čase záhadnej otravy Navaľného. Na rozdiel od J. Dimitrova, ktorý údajne v roku 1933 podpálil Ríšsky snem v Berlíne a mal sa možnosť úspešne obhájiť pred súdnym tribunálom, Putin túto možnosť nemá. Môže sa len virtuálne vyviňovať pred nemeckými a európskymi politikmi, EÚ a pod. Určite v prospech Putina nezaváži ani pripojenie Krymu k Ruskej federácii po referende obyvateľstva v roku 2014 a nepokojná situácia na Donbase v Ukrajine. Zaujímavé bude aj ako sa vyvinie situácia v Bielorusku, či ďalšie kauzy, v ktorých bude Ruská federácia v budúcnosti obvinená.

Hovorca Kremľa D. Peskov to berie športovo. Uviedol, že na ocenenie V. Putina nenavrhol Kremeľ, pokiaľ by ho prezident dostal bolo by to výborné, pokiaľ nie, nič sa nedeje.

Nominovaný na Nobelovu cenu má byť aj americký prezident Donald Trump. Nomináciu inicioval nórsky pravicový poslanec parlamentu Ch. Tybring-Gjedde. Trump sa podľa neho zaslúžil o mierovú dohodu medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi. "Myslím si, že svojím prínosom urobil pre tvorbu mieru medzi národmi viac ako ktorýkoľvek iný kandidát," povedal nórsky poslanec v rozhovore pre stanicu FOX NEWS. Nobelova cena za mier sa udeľuje v októbri, nominácie na tento rok sú už uzavreté a Donald Trump o ňu zabojuje až v budúcom ročníku.

Trump sa už dávnejšie vyjadril, že si zaslúži Nobelovu cenu, zatiaľ žiadnu nedostal.

Experti hovoria o probléme terajšieho prezidenta v oblasti vonkajších vzťahov. Pokiaľ sa pozornejšie pozrieme na východiská zahraničnej politiky administratívy Trumpa, vyplynie fakt, že ona skoro od všetkého ustúpila. Odstúpila od dohôd, "lámala" zahraničné zmluvy, zavádzala sankcie. "Ruvala sa s celým svetom". Preto v konečnom účtovaní počas funkčného obdobia prezidenta v oblasti vonkajších vzťahov možno napísať veľkú NULU.

Prezident Trump potrebuje pred voľbami aspoň marketingovo dosiahnuť určité výsledky v zahraničnej politike. V tomto svetle môže takto vyznieť aj zmluva medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi, hoci na druhej strane má USA ekonomické páky na Izrael, aby takýchto zmlúv bolo viac a hlavne je tu jeden z najväčších hráčov v regióne Irán. S ním a spojencami z EÚ Trump vypovedal "jadrovú zmluvu", čo určite neprispeje k upevneniu mieru na Blízkom východe.

K posilneniu mieru určite neprispeje, že D. Trump oznámil, že dňom 22. 5. 2020 USA odstupujú od dohody o odkrytom nebi (DON). Nebudeme tu vymenovávať všetky zmluvy, ktoré D. Trump zrušil. Treba však brať do úvahy aj fakt, že v uliciach amerických miest prebieha občianska vojna, ktorá môže po voľbách ešte eskalovať. A jeden z pôvodcov môže byť laureátom Nobelovej ceny mieru. Negatívnym príkladom bola už nominácia Trumpa na túto cenu pred 3 rokmi za dosiahnutie mierových dohôd s Kim Čong-unom. Dohody sa rozplynuli ako hmla nad Pacifikom.

Nominácia prezidentov D. Trumpa a V. Putina na Nobelovu cenu mieru 2021 vyvoláva rozpaky. Určite vykonali pre mier na svete veľa, na druhej strane je za nimi rad kontroverzných rozhodnutí a v ďalšom období môžu prísť ďalšie. 

Prípad laureáta B. Obamu varuje. Nemohol by už výbor Nobelovej ceny mieru prestať politikárčiť a vyberať za laureátov nie populistov a politikov, ale ľudí, ktorí dlhodobo a celý svoj život zasvätili boju za svetový mier a sú morálne pripravení byť nositeľom Nobelovej ceny mieru. Uveďme jeden príklad: JÁN PAVOL II. 

Je však škoda, že sa tak už ani nemôže stať. Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam), s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním. (Toto pravidlo bolo zavedené v roku 1974, dovtedy mohla byť cena udelená aj vtedy, ak už nominovaný človek zomrel po 1. februári príslušného roku.)