Kto rozkradne venezuelské zlato?

Európu a svet obchádza strašidlo. Je to strašidlo arogancie moci a absencie vzdelania. Bohužiaľ, toto strašidlo neobchádza ani zákonodarnú a výkonnú moc. O dôležitých otázkach často rozhodujú krikľúni, ktorým dáva krídla nie Red bull, ale nevedomosť. Často pripravia pre naivných občanov plnenie volebných sľubov s absenciou ekonomickej, či právnej bázy. Hovoríme tomu materiál z dielne "čo sa babe chcelo, to sa babe snilo". Potom to musia riešiť súdy. Nie, dnes nebudeme kritizovať našich slovenských ministrov, či poslancov. Pôjdeme na britské ostrovy, aby sme sa pozreli na to, čo môže spôsobiť jedno vyhlásenie ministra zahraničia.

Odvolací súd v Anglicku zrušil skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu v Londýne, ktorý odňal úradujúcemu venezuelskému prezidentovi Nicolasovi Madurovi právo nakladať s venezuelským zlatom uloženým v anglickej banke, uvádza El Periódico. Sudcovia sa napriek tomu domnievali, že pred vynesením konečného verdiktu nad prípadom je potrebné zistiť, koho britské orgány uznávajú ako de facto vodcu Venezuely. Kedysi nás na občianskej náuke učili, že hlavou štátu je zvolený prezident.

Britský súd sa pýta, komu vlastne patrí právo nakladať s venezuelským zlatom uskladneným v Bank of England v hodnote asi 930 miliónov EUR, uvádza El Periódico. Ako denník poznamenáva, anglický odvolací súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu v Londýne, ktorý označil vodcu opozície Juana Guaidóa za prezidenta Venezuely a jediného, ​​ktorý má právo disponovať tonami zlata, čo znamená, že súčasný prezident Venezuely Nicolas Maduro by nemal prístup k zlatu, ktoré patrí tomuto štátu.

Zrušenie rozhodnutia súdu však neznamená automaticky potvrdenie právomoci Madura nakladať s venezuelským zlatom. Sudcovia sa rozhodli vyšetriť a objasniť, koho Spojené kráľovstvo uznáva na výkon prezidentských právomocí vo Venezuele.

V júli rozhodol londýnsky Najvyšší súd v prospech Guaidóa, pretože vodca opozície bol "bezpodmienečne" uznaný Spojeným kráľovstvom a 50 ďalšími krajinami ako "dočasný prezident, kým sa neuskutočnia dôveryhodné prezidentské voľby". Verdikt bol založený na vyhlásení bývalého ministra zahraničia krajiny Jeremyho Hunta. Súd už zrejme neskúmal, aká medzinárodná norma dáva pánu Huntovi právo urobiť takéto záväzné vyhlásenie.

Odvolací súd však teraz považoval toto vyjadrenie za nedostatočné na prijatie konečného rozhodnutia. Sudcovia poznamenali, že tento prejav politickej podpory pre Guaidóa nie je v rozpore s "de facto" priznaním, že Maduro je stále pri moci.

Londýn najmä naďalej udržiava diplomatické styky s vládou Madura. Kráľovná Alžbeta II. dostala poverovacie listiny od zástupcu úradujúcej vlády a ňou akreditovaný britský veľvyslanec naďalej pracuje v Caracase.

Vzhľadom na túto "nejednoznačnosť" sudcovia považovali za potrebné hľadať objasnenie, či Londýn uznáva skutočnosť, že Maduro stále vykonáva právomoci hlavy štátu. Ako uviedol El Periódico, príslušné vyšetrovanie bude musieť vykonať Najvyšší súd v Londýne, kde bol prípad vrátený.

Ako pripomína El Periódico, vláda Madura sa od októbra 2018 márne snaží vrátiť časť zlata uloženého v Bank of England. V súčasnosti je v oficiálnom stanovisku Caracasu uvedené, že zlato je potrebné na jeho prevod do Rozvojového programu OSN a následne získanie jeho pomoci v boji proti koronavírusu: lieky, lekárske vybavenie a potraviny. Či predmetné zlato chce vodca opozície a neúspešný uchádzač o prezidentské kreslo vo voľbách J. Guaidó použiť na podporu opozície voči Madurovi El Periódico neuvádza.

Tu by sme mohli končiť, ale v súvislosti s touto medzinárodnou fraškou nám prichádza na myseľ veľmi podobná situácia v Bielorusku. Vieme si predstaviť verdikt "nezávislého" súdu: "Súd rozhodol v prospech S. Tichanovskej, pretože vodkyňa opozície bola "bezpodmienečne" uznaná niektorými štátmi EÚ a mnohými ďalšími krajinami ako "dočasná prezidentka, kým sa neuskutočnia dôveryhodné prezidentské voľby". Pripomeňme, že vo "voľbách" získal Lukašenko okolo 80 % a Tichanovská 10 % hlasov. Autor sa priznáva, že matematika a štatistika neboli jeho silnými stránkami.

Hovoríte, že to v starej dobrej Európe nie je možné? Ale S. Tichanovská riadi opozíciu z Litvy, či Poľska, kde ju považujú za prezidentku Bieloruska. Navštívila Európsky parlament, podľa Die Welt navšívi Nemecko, kde ju prijme kancelárka A. Merkelová, Haiko Maas, minister zahraničných vecí, teda prijatie na najvyššej úrovni. Potom bude hosťom bezpečnostnej konferencie Globsec v Bratislave, kde sa stretne s významnými predstaviteľmi štátov v tomto zoskupení.

Záverom hypotetická otázka: "Čo, ak by boli v Bielorusku opakované, resp. predčasné prezidentské voľby?" A Svetlana Tichanovská by získala povedzme 20 % hlasov? Čo potom? Alebo sme sa poučili a pripravíme sa na tieto voľby a "poučíme" bieloruský ľud, koho si má zvoliť! Keď už ten venezuelský nie je poučiteľný.