Ktorý  „vodca“ zruší jednoobvodový systém

Prečo na Slovensku má záujem o aktívnu účasť na voľbách dnes len tak málo voličov? Pozrime sa na štatistiku účasti na predchádzajúcich voľbách:

rok             účasť v %        rok        účasť v %

1994           75,7                 2010        58,8

1998           84,2                 2012        59,1

2002           70,1                  2016       59,8

2006           54,7                 2020       65,8

Ako vidíme - za posledné štyri volebné obdobia až na tento rok, účasť voličov vo voľbách neprekročila 60 %. Tieto percentá ukazujú, že demokracia na Slovensku sa dostáva do ohrozenia. Skepsa k vládnucim elitám, nedôvera v politikov a politický systém - to všetko ovplyvňuje účasť občana na voľbách. Jedným z dôvodov nízkej účasti voličov môže byť aj súčasný volebný systém na Slovensku.

Trochu z teórie. Vo všeobecnosti sa používajú 3 volebné systémy a to: väčšinový, pomerný (proporčný) a zmiešaný.

Väčšinový systém je taký, kde mandát získa jeden kandidát, so ziskom najvyššieho počtu hlasov voličov. Voľby prebiehajú v jednomandátových volebných obvodoch. Tento systém predpokladá rozdelenie územia na volebné obvody. V týchto obvodoch prebieha politická súťaž medzi jednotlivými kandidátmi, ktorí môžu byť navrhnutí politickou stranou, alebo vstupujú do súťaže ako nezávislí. Víťaz je len jeden, všetci ostatní mandát nezískajú.

Pomerný systém uplatňovaný na Slovensku sa vyznačuje jedným volebným obvodom, čo je územie celej Slovenskej republiky. Prím hrajú jednotlivé politické strany, ktoré predkladajú kandidátske listiny. Mandáty sú obsadzované proporcionálne a ich počet je závislý od toho, koľko celkových hlasov politická strana vo voľbách získala. Treba povedať, že tento systém sa na území bývalého Československa zaviedol už Ústavnou listinou Československej republiky v roku 1920.

Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia sa na Slovensku volilo v štyroch obvodoch. Pre starších to boli známe obvody, resp. kraje (Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský a hlavné mesto Bratislava).

Za poslednej vlády V. Mečiara parlament schválil jeden volebný obvod. Ako bolo už vyššie konštatované, politické strany, kde volebné preferencie sú spravidla priamo závislé na preferencii lídra, nemajú skutočný záujem na zmene.

Centrom všetkých politických strán je Bratislava, odkiaľ sa riadia aj všetky regióny. Staré osvedčené predsedníctva týchto strán nie sú ohrozené regionálnymi politikmi. Ak chcú byť regionálny politici úspešní, tak sa musia ľudovo povedané "zavesiť na traky pána predsedu strany".

V zmiešanom volebnom systéme sa kombinujú prvky proporcionálneho a väčšinového systému. Nie je stanovené aký musí byť pomer medzi proporcionálnou a väčšinovou zložkou. Voliči disponujú dvomi hlasmi. Jedným pre konkrétnych kandidátov a druhým pre politickú stranu.

So železnou pravidelnosťou sa pred každými voľbami objavujú politici, ktorí navrhujú zmenu volebného systému. Sľubujú občanom širšie kompetencie pri výbere kandidátov do Národnej rady. Po voľbách sa táto aktivita utlmí a strany, ktoré sa do parlamentu dostali sa nechystajú tento systém meniť. Podľa zásady - sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú...

Podľa politologa J. Baránka "volebný systém na Slovensku, v ktorom existuje jediný volebný obvod, splodil reálnu vládu oligarchov a dal im moc akú snáď nemajú v žiadnej inej krajine EÚ".Podľa neho je práve oligarchizácia tým najväčším pôvodcom zla a množstva korupcie na Slovensku. Prečo?

Na Slovensku je to tak už od doby kedy "otec národa", predseda HZDS V. Mečiar rozhodoval, kto bude na kandidátke strany a na akom mieste. Predseda strany má v rukách obrovskú moc, pretože aj keď kandidátku strany tvorí predsedníctvo, názor predsedu je rozhodujúci. Väčšina strán počas celej existencie samostatného Slovenska bola postavená na osobnosti predsedu. Existuje aj možnosť prekrúžkovania, ale len pre skutočne silné osobnosti. Ako zdôvodnenie tohto systému používajú politické strany argumenty, že podstatou volieb je súťaž politických strán a hnutí.

Čo podľa niektorých politikov hovorí v prospech väčšinového volebného systému? Tu sa predpokladá rozdelenie krajiny na viacero volebných obvodov reprezentujúcich buď územie okresu, alebo kraja. Obvody by mohli byť viacmandátové a kľúčom na pridelenie mandátu by bol počet obyvateľov. Každému je zrejmé, že je rozdiel medzi okresom s počtom 10 tisíc obyvateľov a okresom s počtom obyvateľov napr. 50 tisíc.

Medzi ďalšie výhody by sme mohli zaradiť väčšiu reprezentáciu regiónov v Národnej rade a tým aj väčšiu nezávislosť regionálnych reprezentantov od predsedníctva danej strany. Kým v súčasnom systéme občania svojho poslanca poznajú málokedy, tak tu by bola jednoznačná zodpovednosť poslanca za činnosť v Národnej rade pred svojimi voličmi. V neposlednom rade by sa obmedzil aj vplyv oligarchov na kandidátky strán.

Marginalizácia vplyvu politických strán a vznik priestoru pre osobnosti aj mimo radov politikov by bola ďalším pozitívnym prínosom. Týmito osobnosťami by mohli byť autority, ktoré sa verejne angažujú v spoločenskom a politickom živote regiónu. Politické strany nemajú radi vo svojich radách ľudí, ktorí sú od nich viac-menej "politicky nezávislí".

Ak by bol poslanec volený priamo v danom obvode, bolo by to transparentnejšie, ľudovo povedané - "spovedal by sa za svoju činnosť priamo svojim voličom". Volič by mal mať možnosť svojho poslanca za určitých podmienok pred ukončením jeho funkčného obdobia odvolať. V súčasnosti, pokiaľ má občan nejaký problém, často nevie kto je jeho zástupcom a na koho sa teda má obrátiť. Väčšina poslancov je z hlavného mesta. Regionálne rozloženie poslancov je v neprospech regiónov s vektorom smerom na východ krajiny.

V súčasnosti koaličné strany nemajú záujem o zmenu volebného systému. Naopak, predseda opozičného hnutia Igor Matovič navrhuje zriadiť 8 volebných krajov oproti súčasnému jednému. Taktiež navrhuje, aby každý okres mal svojho poslanca, čo by predstavovalo 79 zástupcov v národnej rade a ďalších 71 zákonodarcov by sa volilo súčasným systémom. Väčšina strán je podľa vyjadrení ich predsedov otvorená diskusii na danú tému.

Dôležitou otázkou je aj otázka proporcionality. Podľa doc. JUDr. Mareka Domina, PhD. Z Právnickej fakulty UK, Katedry ústavného práva sa "ako pravdepodobne najvhodnejšie riešenie javia štyri volebné obvody, pri ktorých by ešte bolo možné vzhľadom na počet v nich obsadzovaných mandátov dosiahnuť proporcionálne výsledky. Pri ôsmych či dokonca väčšom počte volebných obvodov by sa vytvárali predpoklady pre pokles tejto proporcionality a tým aj pre revitalizáciu kľúčovej výhody proporcionálneho volebného systému".

Otázka zmeny volebného systému tu rezonuje minimálne dve desaťročia. Aby zmenu bolo možné reálne uskutočniť, tak na to by zrejme bola potrebná široká odborná diskusia, na ktorej by sa zúčastnili odborníci z rôznych oblastí - od politológov, demografov, štatistikov, historikov a zástupcov ďalších profesií tak, aby bolo pokrytie tohto spektra čo najširšie. Bolo by užitočné pozrieť sa, aké volebné systémy využívajú naši susedia a aké sú s nimi skúsenosti. Čo je však hlavné - musí tu byť "politická vôľa".

Je možné, že to dopadne tak ako doteraz a k urnám príde opäť každý druhý občan. Nikto netvrdí, že zmena politického systému je všeliek, mohla by však navodiť u voliča pocit, že jeho hlas má význam a môže niečo zmeniť.

Nakoniec rada pre voličov: "Voľte toho, kto vám najmenej sľubuje - ten vás tiež najmenej klame" [Bernard Baruch]