Moderovaná spravodlivosť či mafiánsky štát?

Ono je to vlastne jedno, aký eufemizmus použijete. Žijeme v krajine, kde sudcovia a prokurátori získali neobmedzenú moc. Mnohí si žijú nad pomery a ani sa tým netaja. Neobmedzujú ich ústava a zákony, ale len nepísané pravidlá a vplyv vo vnútri klanu.

Za posledných 5 rokov sme ako rodina mali do činenia s 8 sudcami: 7 absolútnych krivákov bez charakteru a škrupulí a jeden zbabelec, ktorého stačilo trocha pritlačiť. Mená zverejním aj s príbehmi, ale dnes chcem o inom.

Systém moderovanej spravodlivosti je taký, že justičný klan a jeho sponzori ("moderátori") najprv určia, kto bude vinný a kto nevinný. Potom sa urobí všetko pre to, aby to sadlo. Ak je želanie moderátorov oslobodiť obžalovaného, potom sa najprv "podoja" všetci tí, čo sú ochotní pustiť šťavu. Nakoniec rozhodnú sudcovia, ktorí odignorujú všetky dôkazy. Majú právo na voľné posudzovanie dôkazov a právny názor.

Ak si moderátor želá odsúdenie obžalovaného, tak sa vyrobia potrebné dôkazy aj za cenu trestnej činnosti tých správnych policajtov a prokurátorov a ctihodný sudca na konci reťazca im to priklepne. Nejedna opička by o tom mohla rozprávať, keby chcela.

Občas náhodou aj niečo praskne a výhovorka s právnym názorom nestačí na zakrytie zjavne svojvoľného konania sudcu. Vtedy má klan svoje poistky aj na ústavnom súde, veď všetci sú z jednej veľkej rodiny.

Skutočným eufemizmom je totiž ten o veľkej väčšine statočných a spravodlivých sudcov. Kde všetci vlastne sú? Môžete sa na mňa hnevať, páni sudcovia a sudkyne. Ale dokiaľ Vás budú reprezentovať aj v samosprávnych justičných orgánoch účastníci žraníc a zabíjačiek u mafiánov, tak Vám to málokto uverí.

K napísaniu tohto textu ma inšpirovali vlastné skúsenosti so "spravodlivými súdmi".

Generál v zálohe, Pavel Macko, post 9.4.2020