Naše deti nerozumejú čo čítajú?

Voľby skončili a uvidíme, čo urobí nová vláda so školstvom. Ak niekto totiž v predvolebnej kortešačke zavadil o školstvo, tak to boli iba platy učiteľov alebo skutočnosť, že vysoké školy dorazili so svojimi detašovanými pracoviskami pomaly už aj do Kecerovských Pekľan, je ich veľa a treba s tým niečo robiť. Reforiem skúšaného základného školstva sa nikto príliš nedotkol, pritom sa to týka najväčšieho počtu detí.

Darmo zase "zelitníme" vysoké školy, keď na ne prídu študenti, ktorí nechápu, čo prečítajú, alebo nevedia obyčajnú trojčlenku.

O čitateľskej gramotnosti sme už písali. Tragické je, že jedna tretina žiakov trpí touto negramotnosťou. Na príklade z Česka ukážeme, ako by bolo možné dosiahnuť v tomto smere určitý pokrok, aj keď to do určitej miery závisí od sociálneho postavenia žiakov v marginálnych komunitách. Treba zdôrazniť, že zo 79 testovaných krajín OECD a EÚ sa Česko umiestnilo v čitateľskej gramotnosti na 25. mieste so skóre 490. Slovensko na 41. mieste...

Každé 3 roky prebieha testovanie 15-ročných žiakov krajín OECD z čitateľskej, matematickej a prírodovedeckej gramotnosti OECD PISA. Posledný cyklus bol v roku 2018, ďalší nasleduje v roku 2021. Výsledky našich žiakov, ktoré boli zverejnené na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskum a športu SR sú na nasledujúcom grafe:

Slovenská republika dosiahla teda v čitateľskej gramotnosti výkon na úrovni 458 bodov, priemer krajín OECD bol 487 bodov. Tak ako vo všetkých predchádzajúcich cykloch, aj v PISA 2018 sa výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti nachádzajú pod priemerom zúčastnených krajín OECD.

Podobne ako Slovensko na 41. mieste (z 79) je na tom Čile, Grécko a Ukrajina, ale môže nás "uspokojiť", že žiaci z Mexika, Kolumbie, Kosova, či Indonézie sú na tom oveľa horšie. V porovnaní s rokom 2015 sa priemerný výkon našich žiakov v uvedenej oblasti zvýšil o 5 bodov, čo však nie je štatisticky významný rozdiel, v porovnaní s rokom 2009 je zhoršenie o 19 bodov alarmujúce.


V rizikovej skupine (čitateľská negramotnosť) sa v PISA 2018 nachádza porovnateľné množstvo našich žiakov (31,4 %), ako v roku 2015 (32,1 %). Oproti roku 2009 však percentuálne zastúpenie žiakov "čitateľsky negramotných" narástlo (rozdiel predstavuje 9,1 percentuálneho bodu a je štatisticky významný).

Čitateľská gramotnosť je veľmi dôležitá pri ich ďalšom vzdelávaní. Hromadenie nekvalifikovanej sily môže mať fatálne dôsledky na naše hospodárstvo. Na jednej strane figurujú požiadavky na vyššie vedomosti a zručnosti a ich absencia, nároky na sociálny systém na strane druhej.

Pri absencii čitateľských zručností je len veľmi ťažko rozvíjať schopnosť človeka učiť sa. Etapy čitateľských zručností je možné rozdeliť takto: 1) učenie sa čítať a písať; 2) spájanie slabík a slov a prechod k plynulému čítaniu; 3) porozumenie textu (uvedomenie si, čo som prečítal). Nadstavbou je analýza literárneho textu.

Čítanie s porozumením by malo tvoriť kľúčovú zložku vzdelávania, malo by byť základom prípravy študentov na reálny život. V informačnej spoločnosti je potrebné naučiť mladých ľudí pracovať s informáciami efektívne. Mali by byť schopní informácie triediť, hodnotiť a vhodne použiť. Iba tak majú šancu presadiť sa na trhu práce, byť úspešní v spoločnosti, ale aj v súkromnom živote.

V Česku pristúpila "Nadace The Kellner Family Foundation" k riešeniu problému čitateľskej gramotnosti pred 10 rokmi prostredníctvom projektu "Pomáhame školám k úspechu". Zapojilo sa do toho 23 základných škôl (ZŠ) z rôznych kútov Česka. Táto nadácia dlhodobo podporuje verejné ZŠ a na zvýšenie úrovne vzdelávania už dala 250 mil. korún (asi 9,8 mil. eur). Po úspešnom projekte po 10 rokoch pristupuje k jeho rozšíreniu na cca 100 škôl. Zapojí sa do toho 4 000 pedagógov a 43 000 žiakov. Ročná podpora bude zhruba 40 mil. Kč (1,6 mil. eur).

Od budúceho školského roku sa terajšie ZŠ podelia o nadobudnuté skúseností so stovkou ďalších vo svojom okolí. Učitelia v projektových školách budú ponúkať otvorené hodiny, metodické pokyny aj materiály kolegom z ďalších škôl. Hlavnou víziou projektu pre zapojené školy je, "aby sa každý žiak učil naplno a s radosťou". ZŠ doteraz zapojené do projektu budú šíriť svoje skúsenosti za výraznej personálnej a finančnej podpory projektu "Pomáhame školám k úspechu."

V každej projektovej škole bude pôsobiť na plný úväzok pedagogický konzultant, ktorého úlohou je priama podpora profesijného rozvoja učiteľov na ZŠ zaradených do projektu. Sústredia sa na oblasť rozvoja čítania a písania žiakov aj kritickú gramotnosť. Vedenie školy a celý pedagogický zbor budú smerovať k upevneniu kultúry podporujúcej učenie žiakov a profesijný rozvoj učiteľov.

Toto zaznelo vo februári 2020 pri propagácii výsledkov projektu: "Píšeme a čítame teraz viac než kedykoľvek predtým. Texty, s ktorými sa stretávame, sú výrazne komplikovanejšie. Zahŕňajú tiež obrázky, zvuky alebo pohyb. Najviac sa v spoločnosti uplatňuje sila slova - deti sa potrebujú učiť, ako je možné pomocou komunikácie ovplyvňovať ľudí, ako to môžeme odhaľovať, poprípade sa tomu brániť."

Na čitateľskú gramotnosť má vplyv veľa faktorov: škola, vplyv rodiny od čítania rozprávok, po vedenie k čítaniu, socio-ekonomické pomery, negatívny vplyv elektronických zariadení a ďalšie. Zdá sa, že na Slovensku podľa výsledkov PISA pre to nerobíme dosť.

Česi začali pred 10 rokmi. Od školského roku 2020/21 do projektu zapoja 100 škôl. Je to málo alebo veľa? Je dobre, že začali robiť niečo systematicky a teraz projekt výrazne rozšíria. Určite sa ZŠ v projekte podelia o svoje pedagogické, či metodické skúsenosti z projektu aj s inými školami.

Možno by bolo prospešné, ak by sa s týmto projektom zoznámili úradníci z ministerstva školstva, či pedagogického ústavu alebo aj samotní riaditelia škôl, či učitelia. Ako riešenie bazálneho problému učenia by to bolo užitočnejšie ako zbieranie kreditov, ktoré medzitým bolo zrušené.

Jeden tip: V rámci projektu "Pomáhame školám k úspechu" bude usporiadaná v Prahe 21. 4. 2020 konferencia "Úspech každého žiaka". Tohto roku vystúpi aj Olli-Pekka Heinonen, ktorý je generálnym riaditeľom fínskej "Národnej agentúry pre vzdelávanie" a päť rokov bol fínskym ministrom školstva. A fínske školstvo je náš vzor, ako tvrdí každý druhý slovenský politik. Možno by bolo zaujímavé skočiť aj k susedom do Poľska, ktoré v testovaní PISA 2018 skončilo desiate.