Nemecko odmieta byť 51. štátom USA

02.02.2021

"Nemci sú partnermi USA, nie tí, ktorí ich nasledujú," uviedol pre T-Online bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder. Odsúdil Američanov za nepriateľské kroky voči Spolkovej republike Nemecko (SRN) a bývalého šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa za "vyslovené ignorovanie" Európskej únie, najmä kancelárky Angely Merkelovej. Vyzval Brusel, aby sa na Moskvu nepozeral zhora.

Svetom otriasajú krízy a politici zlyhávajú v zodpovednosti,najlepším príkladom toho je bývalý šéf Bieleho domu Donald Trump, uviedli pre T-Online bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder a nemecký historik Gregor Schöllgen. Podľa bývalého šéfa Nemecka sa americký prezident "neobával riešenia problémov, ale hry pre divákov". V hospodárskej politike Trump pomocou nezmyselných krokov podnietil škodlivú konkurenciu medzi USA a Európou. Okrem toho prejavil výrazné pohŕdanie Európskou úniou, najmä Nemeckom. To bolo neprijateľné. To, ako sa správal k nemeckej kancelárke, je ohavné. Americký prezident by konať tak nemal. "Tým, že Trump zaobchádzal s kancelárom takýmto urážlivým spôsobom, prejavil tiež neúctu k Nemecku."

Schröder zároveň dúfa, že s novým šéfom Bieleho domu Joe Bidenom sa vzťahy medzi Nemeckom a USA zlepšia a budú sa môcť vrátiť k "rovnocennému partnerstvu. Nemecko nie je 51. štát USA! Zdá sa, že niektorí vo Washingtone si to myslia. My Nemci sme partnermi USA, nie tými, ktorí ich nasledujú. Napríklad, keď sa USA pokúšajú zničiť nemecký automobilový priemysel tarifami alebo sa vyhrážajú našim podnikom nezákonnými sankciami, je to nepriateľské. Priatelia si to navzájom nerobia!" (Pozn. SRN je posledným štátom v Európe, kde sú prítomné vojská víťazných mocností 2. svetovej vojny - armáda USA, čo môže evokovať predchádzajúce konštatovanie).

Bývalý kancelár sa tiež domnieva, že diskusia o potrebe zvýšenia výdavkov Nemecka na obranu na 2% HDP nemá zmysel. Najskôr odporúča vykonať dôkladnú analýzu hrozieb. Schröder je presvedčený, že Nemecko by sa nemalo báť cudzích mocností, ale mnohých ďalších problémov, ktoré nemožno vyriešiť pomocou vojenských prostriedkov: "Týka sa to následkov globálneho otepľovania, pandémií a katastrof, medzinárodného terorizmu, ako aj migrácie, ktoré vyplývajú z týchto procesov a vedú k rozdeleniu európskeho spoločenstva".

"Nemecko sa nemôže zaobísť bez ruskej pomoci pri eliminácii všetkých týchto hrozieb, a preto sa Európa musí prestať správať ako nepriateľ a začať budovať partnerstvá, a to aj v bezpečnostnej oblasti," vyzval nemecký politik. Schröder a zdôraznil, že má priateľské vzťahy so šéfom Kremľa, a v tejto súvislosti komentoval fámy o paláci na pobreží Čierneho mora, ktorý údajne patrí ruskému prezidentovi. Poznamenal, že tam nikdy nebol a uvádza: "Ale poznám oficiálne sídlo ruského prezidenta neďaleko Moskvy. A poviem len toto. Ten, kto to nazýva palácom, sa veľmi mýli." 

Bývalý šéf Nemecka tiež zdôraznil, že neverí v otravu ruského blogera Alexeja Navaľného, ​​pretože mu zatiaľ neboli predložené nijaké spoľahlivé dôkazy. Historik Schöllgen podotýka, že nevidí zmysel opustiť Nord Stream 2 kvôli tomu, čo sa stalo s Navaľným. Vtipne potom navrhol uzavrieť plynovod Jamal-Európa, ako aj prvý plynovod pod Baltským morom. "Potom nám bude v zime dosť zima," povedal Schröder.

Bývalý kancelár sa vyjadril aj k hypotéze, že súčasné protesty v Rusku môžu viesť k revolúcii. Povedal: "Máme skúsenosti, keď v Rusku prebiehali revolúcie. To by v žiadnom prípade nemalo byť naším cieľom. Rusko je obrovský štát s veľkým počtom národov a náboženstiev. Európa sa tiež zaujíma o svoju stabilitu." Nemecký politik pripomenul chyby, ktoré Západ urobil v 90. rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu: "Ruské vedenie pod vedením Borisa Jeľcina bolo zle informované. Začala sa obrovská vlna privatizácií, oligarchovia sa obohatili na úkor štátu, zatiaľ čo verejný poriadok skolaboval. Potom sa stal prezidentom Vladimír Putin a povedal oligarchom: "Môžete si nechať to, čo máte, ale nie viac." 

“Putinovým hlavným cieľom bolo, aby štát opäť fungoval a zaručil bezpečnosť svojich občanov.”

Schröder sa domnieva, že aj napriek veľkým nezhodám má súčasný šéf Kremľa stále záujem o nadviazanie normálnych politických a hospodárskych vzťahov s EÚ. "Nezabudnite, že my Európania, a najmä my Nemci, nie sme meradlom všetkých vecí," doplňuje ho Schöllgen: "Kto nám povedal, že naše hodnoty a kritériá sú pre ostatných povinné?" Okrem toho poznamenal, že na pozadí toho, čo sa v posledných rokoch dialo v Spojených štátoch, pochybuje o tom, že Západ má vo všeobecnosti právo predpisovať ostatným, čo majú alebo nemajú robiť. Historik tiež pripomenul, že rozšírenie NATO na východ po rozpade Sovietskeho zväzu a najmä vstup pobaltských štátov do aliancie "presiahli hranicu bolesti Moskvy. Rusi nadobudli dojem, že obraz nepriateľa zoči-voči Rusku na Západe nezmizol," vysvetlil.

"Myslia si, že sú v obkľúčení," zdôraznil Schröder: "Preto žiadny ruský prezident - nech sa bude volať akokoľvek - Krym nevydá. Toto je realita. Sankcie preto nebudú mať žiadny účinok." V tejto súvislosti navrhuje upustiť od sankcií a začať budovať partnerstvá s Moskvou: "Je čoraz jasnejšie, že v budúcnosti bude mať náš svet tri póly: prvý, ako som už povedal, v Rusku, druhý v Amerike, ktorá má veľkú politickú a ekonomickú moc. USA však budú ešte dlho zamestnané samými sebou, pretože trumpismus nie je vôbec mŕtvy. Tretí pól bude v Ázii na čele s Čínou, ale aj Singapur, Južná Kórea a štáty juhovýchodnej Ázie. To, čo sa tam deje z ekonomického hľadiska, najmä v oblasti digitálnych technológií, je v príkrom rozpore s pomalosťou Európy."

Teraz je EÚ pod obrovským tlakom a na to, aby sa dokázala vyrovnať, musí opustiť "staré obrazy sveta a myšlienkové štruktúry", ako aj myšlienku, že Rusko je "najväčšou hrozbou", zdôrazňuje Schöllgen. Potom bude možné poraziť chaos a nastoliť nový svetový poriadok. Je potrebné uznať "medzinárodnú realitu" a byť pripravený spolupracovať so štátmi, ktoré nie úplne zodpovedajú našim hodnotám, radí Schröder. Tí, ktorí na to nie sú pripravení, nie sú spôsobilí niesť politickú zodpovednosť. "Stále máme šancu. A musíme to využiť," uzatvára historik.

Kto je kto?

Gerhard Schröder je nemecký politik spätý so sociálno-demokratickou stranou (SPD). V rokoch 1998 až 2005 bol spolkovým kancelárom Spolkovej republiky Nemecko.

Gregor Schöllgen je nemecký historik a publicista. V rokoch 1985 až 2017 učil ako profesor moderných a súčasných dejín na Friedrich-Alexander-Universität Erlangen v Norimbergu. Jeho hlavným výskumným záujmom je minulosť a súčasnosť medzinárodných vzťahov a biografie nemeckých kancelárov a podnikateľov. Mnoho z jeho knižných publikácií a publicistických príspevkov malo u verejnosti široký ohlas.