Oslobodzovanie Slovenska trvalo 226 dni

Priame oslobodzovanie Slovenska začalo 20. septembra 1944, keď v priestore severovýchodne od Medzilaboriec vstúpili na územie Slovenska jednotky 242. horskej streleckej divízie a 129. gardovej horskej streleckej divízie 3. horského zboru 1. gardovej armády. Na druhý deň, 21. septembra, bola oslobodená prvá slovenská obec - Kalinov.

6. októbra 1944 na územie Slovenska vstúpili jednotky 1. čs. armádneho zboru. V ten deň, počas Karpatsko-duklianskej operácie v zostave vojsk 38. armády 4. ukrajinského frontu prekročili hranice v priestore Duklianskeho priesmyku.

Na juhu Slovenska od 18. decembra 1944 začali v zostave 2. ukrajinského frontu naše územie oslobodzovať aj jednotky rumunskej armády. Čiže okrem československých a sovietskych jednotiek sa na oslobodení našej krajiny podieľali aj Rumuni.

Počas oslobodzovania Slovenska sa na jeho území odohrali tri veľké významné bitky.

Prvou, najznámejšou a bezpochybne najkrvavejšou bola Karpatsko-duklianska operácia. Trvala od 8. septembra do 27. októbra 1944 a zahynulo v nej 21 000 sovietskych a 1 800 československých vojakov.

Od 9. decembra 1944 do 18. januára 1945 na východnom Slovensku prebiehala ďalšia bojová operácia - bitka o Dargovský priesmyk. V týchto bojoch trvajúcich sedem týždňov padlo okolo 21 000 sovietskych vojakov. Od 9. decembra 1944 do noci zo 17. na 18. januára 1945 tu prebiehali ťažké boje medzi vojskami nemeckého Wehrmachtu (zväzky a útvary XXXXIX. horského zboru 1. tankovej armády generálplukovníka G. Heinriciho) a Červenou armádou (zväzky a útvary 1. gardovej armády generálplukovníka A.A. Grečka do januára 1945, od januára 1945 18. armády generálporučíka A.J. Gastiloviča).

Prekonať Dargovský priesmyk sa Červenej armáde podarilo 18. januára 1945, keď nemecké vojská v dôsledku mohutnej sovietskej ofenzívy 1. ukrajinského frontu v Poľsku (Visliansko-Odrianska strategická operácia) a 4. ukrajinského frontu na Slovensku a v Poľsku (Západokarpatská strategická operácia), začali ustupovať na západ. 

Dňa 19. januára 1945 boli zväzkami 18. armády z juhu a juhovýchodu oslobodené Košice. A teda 19. januára 1945, kedy sovietske vojská - našťastie pre Košice - vstúpili do východoslovenskej metropoly bez boja. Skončila sa tým niekoľkoročná maďarská okupácia, mesto sa dočkalo skončenia vojny, stalo sa súčasťou už oslobodeného územia novej ČSR a prvým strediskom budovania povojnovej republiky.

Treťou veľkou bitkou boli boje o Liptovský Mikuláš, ktoré trvali od 2. februára do 4. apríla 1945. V priebehu týchto takmer deväť týždňov trvajúcich bojov padlo 4 563 sovietskych a československých vojakov. Samozrejme, že nesmieme zabúdať ani na boje o Veľkú a Malú Fatru a ďalšie, v ktorých padli okrem sovietskych aj československí vojaci.

Bojová činnosť 1. čs. armádneho zboru na Slovensku vyvrcholila 2. mája 1945 prechodom jeho jednotiek cez Javorníky na Moravu v smere na Veľké Karlovice a Nový Hrozenkov.

Dňa 3. mája 1945 vojská sovietskej 24. streleckej divízie 18. armády 4. ukrajinského oslobodili posledné časti územia Slovenska v priestore obce Makov. Následne prešli na územie Moravy. Boje o Slovensko trvali sedem mesiacov, presnejšie 226 dní. Práve 3. máj by mohol byť pamätným dňom, kedy by sme si pripomínali oslobodenie Slovenska.

BRATISLAVA

Vzhľadom na svoju excentrickú polohu bola Bratislava oslobodená medzi poslednými slovenskými mestami. Stalo sa tak 4. apríla 1945. Mesto sa na prechod frontu pripravovalo už od konca marca. Sovietske vojská, ktoré sa približovali k mestu, prešli juhovýchodne od neho ťažkými bojmi v rámci bratislavsko-brnianskej operácie 2. ukrajinského frontu Červenej armády.

Spojený útok 7. gardovej armády Červenej armády pod velením generálplukovníka M. S. Šumilova s podporou tankových vojsk (vrátane 2. rumunského tankového pluku) a Dunajskej flotily, ktorého výsledkom bolo oslobodenie Bratislavy, sa začal 2. apríla. Jednotky 2. ukrajinského frontu maršala R. J. Malinovského vtedy už obsadzovali obec Vajnory.

Na ďalší deň bola oslobodená aj Rača, bojovalo sa v Trnávke, Prievoze a na Pálenisku. Delostrelecká paľba zasahovala nemecké pozície na Kolibe, v Ružinove a na Nivách. Útočiace jednotky si tým otvorili hlavné prístupové cesty do vnútorných častí mesta. Pred vlastným útokom pechoty sa centrum stalo cieľom silnej delostreleckej a raketovej paľby zo známych kaťuší.

V stredu 4. apríla 1945 zaútočila Červená armáda v ranných hodinách v hlavnom smere po dnešnej Račianskej, Vajnorskej a Trnavskej ulici, z Prievozskej cesty cez Mlynské Nivy a prístav do vnútorného mesta. Okolo obeda sa ešte bojovalo v Starom Meste, potom sovietske jednotky prenasledovali nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves.

Bratislavský hrad, ktorý zostal hlavným ohniskom nemeckého odporu, bol dobytý po štvrtej hodine popoludní. Súbežne boli na druhej strane Dunaja nemecké vojská vytlačené z Petržalky, ktorá sa po šiestich rokoch opäť stala súčasťou republiky.

Devínska Nová Ves a ďalšie obce na západ od centra boli oslobodené 6. apríla. Koncom mesiaca bolo vnútorné mesto, spolu s obcami Prievoz, Vajnory, Rača a Dúbravka, vypustené sovietskym velením z "bojového pásma". Petržalka, Lamač a Devín ostali jeho formálnou súčasťou až do polovice júna.

Na území Bratislavy bolo po skončení bojov pochovaných 742 sovietskych vojakov a dôstojníkov, z ktorých väčšina zahynula priamo v bojoch o mesto. Na strane nepriateľa padlo 470 vojakov. Počas bojov o mesto zahynulo aj okolo 120 civilistov a zničených bolo vyše tisíc domov, najviac v oblasti Krížnej a Záhradníckej ulice.

Škody na mestských podnikoch boli vyčíslené na vyše 57 miliónov korún, niekoľkonásobné škody však utrpeli veľké priemyselné závody v meste, ako Apollo, Siemens, Philips. Mesiac po oslobodení sa v Župnom dome konalo prvé zasadanie Slovenskej národnej rady, na ktorom bolo prijaté nariadenie SNR č. 33 z 5. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva.

PREŠOV

Dňa 19. januára 1945 okolo 15. hodiny prišli od Kapušian prvé hliadky sovietskej armády a o niečo neskôr sovietske tanky a príslušníci I. československého armádneho zboru. Sovietske jednotky patrili k 320. gardovému pluku 4. ukrajinského frontu, ktorý pri oslobodzovaní Prešova viedli pplk. A.P. Fokin a major L.J. Rotin, čím sa pre Prešov a široké okolie ukončili vojnové strasti.

Oslobodenie Prešova sa uskutočnilo bez boja, nepadol takmer jediný výstrel. Zvonením na kostolných zvonoch bolo prešovčanom oznámené oslobodenie mesta, tak sa poukrývaní ľudia začali bojazlivo schádzať pred kostolom.

Oslobodzovacie jednotky sovietskej armády po oslobodení Prešova postupovali na Sabinov a jednotky I. československého armádneho zboru na Branisko. Jednotky, ktoré oslobodzovali Prešov, boli pomenované Prešovské.

BANSKÁ BYSTRICA

25. marca 2020 uplynulo presne 75 rokov, od kedy bola oslobodená Banská Bystrica. Významné dopravné, strategické a povstalecké centrum oslobodili vojská sovietskej 40. armády generálporučíka Filipa Fedosjeviča Žmačenka, ktorej bola operačne podriadená rumunská 4. armáda. 24. marca 1945 vypukli ťažké boje o Radvaň nad Hronom a prístupové cesty do mesta Banská Bystrica.

Na úsvite 25. marca, na Kvetnú nedeľu, zaútočili sovietske a rumunské jednotky súčasne z troch smerov: od Brezna, Zvolena a Mičinej. Sovietske a rumunské jednotky sa prebojovali až na Dolnú ulicu a v poobedňajších hodinách z mesta ustúpili posledné zvyšky nemeckej a maďarskej armády.

26. marca bol v Moskve vzdaný hold 12 salvami zo 124 diel vojakom 40. sovietskej a 4. rumunskej armády 2. ukrajinského frontu. Vo večerných hodinách boli padlí vojaci pochovaní okolo vodotrysku.

ŽILINA

Pod silným tlakom oslobodzovacích vojsk začali 29. apríla podvečer nemecké motorizované jednotky ustupovať z priestoru Žiliny smerom k Hričovu. Hrozilo im totiž odrezanie ústupových ciest na Moravu a obkľúčenie. Bezprostredne predtým vojaci ČA pri postupe po pravom brehu Váhu oslobodili obce Nedezda, Kotrčiná Lúčka a Teplička nad Váhom a priblížili sa k Budatínu - predmestiu Žiliny.

Keď v noci z 29. na 30. apríla prieskumné jednotky osloboditeľov zistili, že nepriateľské hlavné sily ustúpili a v obranných postaveniach Nemci ponechali len slabšie krycie prvky, prešli do útoku prenasledujúc ustupujúceho nepriateľa. Stalo sa tak 30. apríla 1945 o siedmej hodine ráno. Prvosledové jednotky Červenej armády prišli do Žiliny od Budatína, na vedľajší železničný most sa im už nepodarilo dostať. No Nemcom sa ho nepodarilo vyhodiť do vzduchu. Zabránili im v tom ženisti z jednotky slovenskej armády, ktorá bola v meste dislokovaná na opevňovacie práce. Poručík Karol Rihák, čatár Vladimír Čúz a Vojtech Varga napriek nemeckým strážam prenikli na most, prerezali vedenie k pripraveným náložiam a tým most zachránili.

V posledných aprílových dňoch roku 1945 postupovali k Žiline aj jednotky 1. čs. armádneho zboru. Po prelomení obrany nepriateľa na hrebeňoch Malej Fatry a dobytí Strečna obsadila 3. brigáda obec Mojšová Lúčka. Velenie zboru sústredilo sily na postup v smere Rosiny-Turie-Lietavská Lúčka s cieľom dostať sa do Žiliny od juhu. Tretia brigáda zaujala východzie postavenie medzi Mojšovou Lúčkou a Trnovým, 4. brigáda v priestore Stráňav a 1. brigáda dosiahla 29. apríla obce Višňové a Turie. Vojaci 3. brigády plk. Jaroslava Selnera prešli 30. apríla 1945 do útoku. Šiesty prápor spolu s prieskumnou rotou zdolal odpor nepriateľa západne od Mojšovej Lúčky, v ranných hodinách prenikol do Žiliny a o 9,30 hod. mesto obsadil.