Potrestá niekto justičné “omyly” slovenskej prokuratúry?

12.08.2020

O justičných zločinoch sa teraz na Slovensku mlčí.

Podstatou problému s "bystrým" prokurátorom nie je odročenie disciplinárneho konania ale je to fakt, že nie sú svedomite a systematicky, pravdaže s výrazným "ťahom na bránku" vyšetrované žiadne podozrenia voči vyšetrovateľom a prokurátorom, ktorí pri výkone svojej právomoci zneužili svoje oprávnenia a to v prípadoch zjavného zneužitia trestnoprávnych inštitútov nezákonným vznesením obvinenia či dokonca podaním obžaloby.

Veď existujú dôkazy o množstve prípadov, kedy tieto orgány činné v trestnom konaní na základe vykonštruovaných dôkazov, alebo úmyselným prekrútením faktov, v rozpore s právnou teóriou ale aj súdnou praxou (súdnymi stanoviskami) z rôznych dôvodov, ktoré si môžeme len domýšľať (osobná nevraživosť či pomsta, zakúpené obvinenie - korupcia, obchodné záujmy tretej osoby - zničenie konkurencie, kamarátska pomoc ...) skrývaním sa za zásadu "volného hodnotenia dôkazov" a vlastný "právny názor" vzniesli konkrétnej osobe obvinenie a toto dlhodobo napriek vecne podloženým sťažnostiam "držali" pokiaľ bolo nutné, či možné, prípadne dokonca v niektorých prípadoch podali obžalobu a túto na súde "preukazovali".

Som presvedčený, že po dôkladnom preskúmaní takýchto prípadov skutočne nezávislou komisiou by bolo získaných dostatok dôkazov o úmyselnom porušovaní Trestného poriadku a na druhej strane o porušovaní občianskych práv dotknutých osôb. Podľa zverejnených informácií a faktov som presvedčený, že medzi takéto prípady patrí aj prípad trestného stíhania D. Lipšica, G. Grendela, či obvineného a neskôr obžalovaného a nakoniec oslobodeného poškodeného R. Číža s manželkou v prípade Glance House.

Pravdaže sú aj opačné prípady, v ktorých po dlhom vyšetrovaní bolo v rozpore s faktami, alebo na základe sfalšovaných dôkazov zastavené trestné stíhanie či už vo veci alebo proti obvineným osobám napr. v prípadoch podvodov s DPH na Donovaloch (Kočner), v ktorých vyšetrovatelia Jombík s Barochovským nezistili žiadnu trestnú činnosť a prípad nezákonne zastavili. Rovnako tak je treba si spomenúť na krajskú prokurátorku v Bratislave, ktorá v obzvlášť závažnom zločine nepodala osem (8) rokov obžalobu, čím pri výkone svojej právomoci zjavne sťažila a takmer zmarila najmenej z nedbanlivosti splnenie dôležitej úlohy, načo odstúpila zo svojej funkcie a všetko sa tým skončilo. Reálne sa dá predpokladať, že aj v tých verejnosti veľmi dobre známych 61:0 nepodaných obžalôb v trestných veciach u špeciálneho prokurátora Kováčika, by sa možno niečo našlo.

V tomto smere polícia ani prokuratúra zatiaľ žiadnu "očistu" nenaštartovali a ako sa zdá, tak sa tvária, že ani teraz "nie je o čom", veď asi sa skutky nestali alebo nie sú trestnými činmi. Takže pravdu budú mať asi tí, ktorí hovoria, že "psy štekajú ale karavána ide ďalej"? Ja si "očistu" týchto orgánov (ne)činných v trestnom konaní a získavanie dôveryhodnosti u občanov predstavujem trochu inak.

O niečo podobné sa voči sudcom pokúša odobratím tzv. sudcovskej imunity na rozsudky vydané v zjavnom rozpore so zákonmi a dôkazmi aj ministerka Kolíková. Držím jej palce.

Jozef Šátek, bývalý vyšetrovateľ