Požiar na Ukrajine

Ukrajina zápasí s problémami na viacerých frontoch. Okrem koronavírusu, ekonomických problémov, nacionalistických hnutí a vojny na Donbase rieši ešte aj požiar okolo nefunkčnej Černobyľskej atómovej elektrárni. Dôsledkom požiaru je popolček a dym zamorujúci obrovské územia. Hlavné mesto Ukrajiny Kijev je podľa ekológov mestom s obrovskou ekologickou záťažou. Spoločnosť SWISS MONITOR IQAIR hlási najvyššiu kontamináciu Kijeva zo všetkých miest na svete. Podarilo sa mu predstihnúť dokonca aj také aglomerácie ako čínsky Hangzhou, Chongqing či Shanghai.

Na rozdiel od havárie štvrtého energobloku Černobyľskej atómovej elektrárne v roku 1986, kedy jadrové mraky zamorili radiáciou veľkú časť Európy, toto znečistenie vraj nie je sprevádzané radiáciou, konštatuje Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva. Naopak . ukrajinský ekológ A. Pasijuk hovorí, že do vzduchu sa dostalo cézium a stroncium, ktoré sa nachádzali v rastlinách a na povrchu zeme. Ak sa tieto častice dostanú do pľúc alebo krvi, môže to mať dopad na zdravie občanov. Primátor Kijeva V. Kličko strávil viac hodín na exponovaných miestach a jeho dozimeter neregistroval zvýšenie radiácie.

Materiálne škody sa dnes merajú v desiatkach miliónov hrivien. Začali sa zbierky na pomoc ľuďom žijúcim v postihnutých oblastiach. Smog zahaľuje Kijev a jeho okolie a radiácia a chemické znečistenie je podľa väčšiny v rámci limitu. Štyrom miliónom Kijevčanom však bolo doporučené nevychádzať z domu nielen kvôli epidémii, ale aj v súvislosti so smogom. Nemocnice u Kijevčanov registrujú problémy s dýchaním, bolesťami hlavy, zápalom očí, alergiami a ďalšími negatívnymi následkami. Vo vzduchu bola nameraná vysoká úroveň formaldehydu a dioxínu. Ak je normou index čistoty ovzdušia 50 jednotiek, tak v centre ukrajinského hlavného mesta bolo 17. 4. nameraných 380 jednotiek.

Požiar začal začiatkom tohto týždňa ako dôsledok podpaľačstva a silný vietor umožňuje jeho rýchle rozšírenie na ploche stoviek ha. Oheň zapríčinil viacero auto havárií, pri ktorých zomreli ľudia a mal devastačné účinky na majetku občanov a prírode. 16. 4. sa podľa "Izvestijí" oheň opäť rozhorel. Príčinou bol silný vietor. Najnovšie správy dnes už hlásia, že oheň sa podarilo na veľkej časti územia uhasiť - pomohol dážď.

Našťastie - samotná atómová elektráreň nebola priamo zasiahnutá ohňom a tak nehrozí nebezpečenstvo radiácie. Oheň sa však priblížil nebezpečne blízko k úložiskám jadrového odpadu.

Opustené mesto Pripjať, ktoré leží v bezprostrednej blízkosti elektrárne bolo v minulosti domovom asi 14 tisíc obyvateľov, prevažne zamestnancov elektrárne. Po televíznom miniseriáli odvysielanom americkou televíziou sa mesto stalo turistickou atrakciou a turisti z celého sveta ho húfne navštevovali. Cestovné kancelárie ponúkajú dvojdenný zájazd za cca 300 eur. Výlet opisujú ako najzaujímavejšie dobrodružstvo na akom ste ešte neboli. Emocionálnym vrcholom exkurzie je návšteva starousadlíkov, znýmych ako "bábušky z Černobyľu". Môžete navštíviť ich domy a ony sa s vami podelia o zaujímavé príbehy súvisiace s jadrovou katastrofou.

Mesto - Prízrak, ako ho mnohí nazývajú má na niektorých miestach ešte dnes radiáciu stonásobne väčšiu, ako je povolená norma. Ani toto nebezpečenstvo neodradilo turistov od ich návštevy.

To, čo sa nepodarilo radiácii, to vyriešil koronavírus. Mesto duchov je uzatvorené tak, ako väčšina Ukrajiny. O problémoch s technickým stavom a životnosťou atómových elektrární na Ukrajine sme už písali. Teraz sa k tomu pridružil aj požiar. Ako sa s tým všetkým Ukrajina vysporiada, uvidíme v krátkej dobe.

Požiar podľa polície založil 4. apríla muž, ktorý pálil suchú trávu v uzavretej zóne vytvorenej okolo jadrovej elektrárne. Ide o 27-ročného muža, ktorý tak podľa vlastných slov urobil "pre zábavu", ale neskôr, keď sa oheň pod vplyvom vetra rýchlo rozšíril, ho už nedokázal uhasiť. Dňa 14.4. sa údajne podarilo požiar dostať pod kontrolu.