Prečo vyhovuje západu skutočný ruský nacionalista

GEOPOLITIKA POKRYTECTVA
 
Alexej Navaľnyj býva západnými médiami často vykresľovaný ako najväčšia nádej na liberalizáciu Ruska a za najnebezpečnejšieho muža v Rusku. Predstava Navaľného ako liberála je však skrz naskrz falošná a výrok o tom, že je to najnebezpečnejší muž, bol vytrhnutý z kontextu a dostal prekrútený význam.
 
Alexej Navaľnyj patrí medzi ultranacionalistov a v zásadných otázkach nemá odlišné názory od Putina. Uvítal anexiu Krymu. Podporoval vojnu v Gruzínsku, vyzýval na vyhostenie Gruzíncov z Ruska a používal na nich hanlivé, podľa niektorých pozorovateľov až rasistické výroky (nazval ich hlodavcami). Burcuje za anexiu Podnesterska. Navrhuje ukončiť federálne dotácie Čečencom a iným menšinám. Má silné protimigrantské názory a zúčastnil sa na každom jednom tzv. Ruskom pochode, ktorý spája všetky ultranacionalistické prúdy vrátane fašistov. Podporuje deportáciu nelegálnych prisťahovalcov a zavedenie vízového režimu pre krajiny strednej Ázie. Zároveň schvaľuje Stalinovu politiku deportácií etnických skupín v rámci bývalého Sovietskeho zväzu. Jeho názory ruských liberálov poburujú.

Keď Navaľného v roku 2007 vylúčili z liberálnej strany Jabloko pre rasistické nadávky, jeho bývalá spolupracovníčka Jengelina Tarajevová naznačila, že má blízko k neonacizmu a doslova o ňom povedala: "Považujem Alexeja Navaľného za najnebezpečnejšieho muža v Rusku. Nemusíte byť génius, aby ste pochopili, že najstrašnejšou vecou, ktorá sa môže v našej krajine stať, by bol nástup nacionalistov k moci." Západná propaganda tieto slová prekrútila a začala z toho falošne vyrábať mýtus, že Putin sa bojí Navaľného. Všimnite si, že ani liberálka Tarajevová nepovažovala Putina za nacionalistu a za takého nebezpečného ako Navaľného.

Treba si preto položiť legitímnu otázku, čo vedie Západ k takej masívnej podpore Navaľného, keď s jeho hodnotami zjavne nemá veľa spoločné. 

Navaľnyj sa síce snaží vystupovať ako bojovník proti korupcii a západní politici a novinári to radi zdôrazňujú, ale to je bežná agenda všetkých opozičných lídrov. Po príklady nemusíme chodiť do zahraničia. 

Na kritike Mečiarovej korupcie sa dostal k moci Dzurinda, na kritike Dzurindovej korupcie sa dostal k moci Fico, na kritike Ficovej korupcie sa dostal k moci Matovič... atď. Kým nepochopíme, že korupcia je systémový prvok kapitalizmu, bude to donekonečna sa opakujúca rutina a nuda. 

Nikto od Navaľného nemôže očakávať liberalizáciu Ruska a tí, čo kritizujú Putinovu politiku, už vôbec nie. Tým hlavným motívom podpory Navaľného na Západe sú geopolitické záujmy.

Americký expert na Rusko Paul Goble to vyjadril veľmi lakonicky: "Nemáme iného kandidáta. Liberálna opozícia si v Rusku nezískala širokú podporu. Treba to s ním skúsiť. Jeho drsný štýl by mohol byť politicky úspešný." 

Inými slovami, Navaľnyj je niečo ako ruský Trump a Západ ho chce využiť na odstránenie Putina. Úloha Navaľného nie je liberalizovať Rusko, ale zlomiť jeho suverenitu a nasmerovať ho na geopolitickú trajektóriu Spojených štátov. 

Jeho politické názory mnohých mätú, ale práve to vyhovuje Washingtonu, lebo Kremeľ ho nemôže priamo obviniť, že je prozápadný. Američania si ho vybrali ako mnoho iných vplyvových agentov po celom svete. Vyškolili ho, zaplatili mu štipendium na univerzite v Yale (v Rusku je dodnes veľkou témou, čo tam vlastne študoval a kto mu to zaplatil, na čo neodpovedal) a vytrvalo zveličujú jeho skutočný vplyv na ruskej politickej scéne.

Preto je viac než úsmevné, ako si ho liberáli adoptovali, ako protestujú proti jeho 30-dňovému uväzneniu a ani slovom sa nezmienia o Julianovi Assangeovi, ktorému hrozí doživotie až smrť. A keďže priestranná cela s vlastnou toaletou, sprchou, televízorom, chladničkou a kanvicou na kávu nie je dosť pohoršujúca, museli liberálne médiá ešte pridať, že je uväznený v budove "ešte z 19. storočia", nádvorie je malé, nevidíte z neho oblohu a - to je vari najstrašnejšie - list od manželky mu meškal celý deň. No hrôza! 

Nečudo, že ruský bulvárny denník Moskovskij Komsomolec nazval toto väzenie nadnesene "päťhviezdičkovým hotelom pre bohatých".

Keď sa pýtate liberálov, prečo sa zaujímajú o ľudské práva kdekoľvek na svete, len nie u nás v Európe, buď mlčia alebo túto otázku odbavia cynickou poznámkou ako Edward Lucas, podľa ktorého Assange a jemu podobní "podporujú nesprávnu stranu". 

Odhliadnuc od toho, že je to demagógia - tak o to tu ide. O čierno-biely pohľad na svet, v ktorom musíš držať palce svojmu mužstvu, nie skutočným hodnotám. Takouto optikou však nemáte šancu rozoznať rôznorodé odtiene reality a zložitosť súčasnej globálnej politiky. 

Chápem, že človek, ktorý sa nezaoberá medzinárodnými vzťahmi, sa môže cítiť zmätene, keď ten "mierumilovný" Trump deň pred odchodom z funkcie uvalil na Jemen sužovaný vojnou zákaz dodávok potravín a liekov, keď zaradil Kubu na zoznam krajín podporujúcich terorizmus, keď odmietol omilostiť Assangea a naopak udelil milosť americkým vojnovým zločincom, ktorých Assange odhalil. 

Liberáli sú už takí. V skutočnosti im nevadili Trumpove vojnové zločiny a sociálna nespravodlivosť, ale jeho "neslušnosť". 

Neprekáža im bombardovanie iných štátov, oni vidia pokrok v tom, že tomu bude veliť muž tmavej pleti. Liberáli totiž nebojujú za spravodlivosť, ale za rôznorodosť útlaku. A preto každú vojnu, ktorá sa začína lžou, môže ukončiť iba pravda. 

Myslite na to, keď sa zasa necháte strhnúť emóciami, že v Rusku sa bojuje za ľudské práva.
Eduard Chmelár, vysokoškolský učiteľ a publicista