Pred 76 rokmi Bratislavu oslobodila Sovietska armáda
Bratislava bola oslobodená Sovietskou armádou 4.apríla 1945. V bojoch o mesto zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Počas bojov zhorelo a bolo poškodených viacero budov.
V prvých aprílových dňoch roku 1945 sa prestalo pracovať v úradoch a vo fabrikách. Nefungovala mestská hromadná doprava a 2. apríla toho roku zostalo mesto bez dodávok elektriny a plynu. Dunenie kanónov avizovalo blížiaci sa front. Fašistické vojská vyrabovali významnejšie továrne, zničili most Milana Rastislava Štefánika na mieste, kde neskôr Červená armáda postavila Starý most, ktorý je v tomto čase v rekonštrukcii.
Nemci podpálili niekoľko administratívnych budov. Nemecké vojská napriek vedomiu, že budú nútené ustúpiť, nechceli vydať slovenskú metropolu bez boja. Z priestoru južne od Dunaja prisunuli nové útvary 96., 711. a 23. pešej divízie. Zo záloh 8. armády zaujali 43. a 153. divízia a 27. maďarská divízia obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát.
Na priamu obranu mesta okrem rôznych, najmä nemeckých vojenských zložiek a malej skupiny gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov, boli sformované tzv. festungsbatalióny, do ktorých zmobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov.
Na petržalskej strane zaujala obranné pozície 6. nemecká a 3. maďarská armáda. Priame boje o mesto sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory.
Sovietske vojská, ktoré sa približovali k mestu, prešli juhovýchodne od neho ťažkými bojmi v rámci bratislavsko-brnianskej operácie 2. ukrajinského frontu Červenej armády. Spojený útok 7. gardovej armády Červenej armády pod velením generálplukovníka M. S. Šumilova s podporou tankových vojsk (vrátane 2. rumunského tankového pluku) a Dunajskej flotily, ktorého výsledkom bolo oslobodenie Bratislavy, sa začal 2. apríla.
Na druhý deň nastala hlavná ofenzíva Červenej armády. V skorých ranných hodinách po krátkej leteckej príprave a prudkej raketovej a delostreleckej paľbe vyrazili jej pozemné sily do útoku.
Jednotky 2. ukrajinského frontu maršala R. J. Malinovského vtedy už obsadzovali obec Vajnory. Na ďalší deň bola oslobodená aj Rača, bojovalo sa v Trnávke, Prievoze a na Pálenisku. Delostrelecká paľba zasahovala nemecké pozície na Kolibe, v Ružinove a na Nivách. Útočiace jednotky si tým otvorili hlavné prístupové cesty do vnútorných častí mesta. Pred vlastným útokom pechoty sa centrum stalo cieľom silnej delostreleckej a raketovej paľby zo známych kaťuší.
V stredu 4. apríla 1945 zaútočila Červená armáda v ranných hodinách v hlavnom smere po dnešnej Račianskej, Vajnorskej a Trnavskej ulici, z Prievozskej cesty cez Mlynské Nivy a prístav do vnútorného mesta. Okolo obeda sa ešte bojovalo v Starom Meste, potom sovietske jednotky prenasledovali nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves.
V priestore Dynamitky, Vajnorskej cesty, Trnavskej cesty a Trnávky vytlačili nemeckú obranu a dosiahli výhodné pozície pre boj o celé mesto. Ráno 4. apríla 1945 zaútočila proti Nemcom sovietska pechota podporovaná 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ale aj bojovými plavidlami Dunajskej flotily sovietskej armády.
Fašistická armáda sa pod náporom presily dala na útek a v meste pokračovali pouličné boje s niekoľkými gardistickými a esesáckymi skupinami. V popoludňajších hodinách dosiahli vojaci Červenej armády západné okraje mesta a nemecké vojská boli z neho vytlačené.
Bratislavský hrad, ktorý zostal hlavným ohniskom nemeckého odporu, bol dobytý po štvrtej hodine popoludní. Súbežne boli na druhej strane Dunaja nemecké vojská vytlačené z Petržalky, ktorá sa po šiestich rokoch opäť stala súčasťou republiky.
Posledné boje definitívne utíchli 4. apríla 1945 vo večerných hodinách.
Devínska Nová Ves a ďalšie obce na západ od centra boli oslobodené 6. apríla.
"Keď sa roznieslo, že Bratislavu oslobodila Červená armáda, ľudia vychádzali z domov. My sme vtedy bývali pri Unitase. Zajatí nemeckí vojaci, zranení a vyčerpaní išli po Šancovej ulici smerom k stanici a boli obkolesení ruskými jednotkami so samopalmi," spomínajú ojedinilí pamätníci.
Sovietski vojaci v Bratislave - historické zábery z roku 1945. Takéto nápisy (viď obrazky vo fotogalérii) boli po oslobodzovacích bojoch takmer na každej väčšej budove V Bratislave. Písali ich príslušníci pyrotechnických jednotiek bývalej Červenej armády po odstránení mín a výbušnín z domových priestorov
Hlavné mesto Sovietskeho zväzu Moskva si podľa rozkazu č. 330 zo 4. apríla 1945 dvadsiatimi salvami z 220 diel pripomenulo víťazstvo v bojoch o Bratislavu a jej oslobodenie.
Koncom mesiaca bolo vnútorné mesto, spolu s obcami Prievoz, Vajnory, Rača a Dúbravka, vypustené sovietskym velením z "bojového pásma". Petržalka, Lamač a Devín ostali jeho formálnou súčasťou až do polovice júna.
Na území Bratislavy bolo po skončení bojov pochovaných 742 sovietskych vojakov a dôstojníkov, z ktorých väčšina zahynula priamo v bojoch o mesto. Na strane nepriateľa padlo 470 vojakov. Počas bojov o mesto zahynulo aj okolo 120 civilistov a zničených bolo vyše tisíc domov, najviac v oblasti Krížnej a Záhradníckej ulice.
Škody na mestských podnikoch boli vyčíslené na vyše 57 miliónov korún, niekoľkonásobné škody však utrpeli veľké priemyselné závody v meste, ako Apollo, Siemens, Philips. Mesiac po oslobodení sa v Župnom dome konalo prvé zasadanie Slovenskej národnej rady, na ktorom bolo prijaté nariadenie SNR č. 33 z 5. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva.