Speje Litva k svojej hospodárskej samovražde?

Litva sa naďalej zbavuje obchodu a tranzitu s Bieloruskom a Ruskom a agituje na samovražedné kroky aj svojich susedov Lotyšsko a Estónsko. Politicky chce zasahovať do ekonomických zákonov.

Portál Edition Lietuvos rytas sa porozprával s Arvydasom Vaitkusom, bývalým manažérom prístavu Klaipeda, o dôsledkoch straty 42 % obratu.

Je potrebné pripomenúť, že o presune tranzitu bieloruských ropných produktov z Klajpedy do ruského prístavu Ust-Lugarozhodol Alexander Lukašenko z dôvodu zasahovania Vilniusu do vnútorných záležitostí Bieloruska v súvislosti s protestmi po prezidentských voľbách v tejto krajine.

Vaitkus pripomenul, že v minulosti sa pod jeho vedením (prepustený bol v roku 2019) zvýšil objem prekládky nákladu na 15 miliónov ton. Podľa neho jedna tona nákladu, s ktorým prístav manipuluje, prináša do rozpočtu krajiny asi 17,8 eura a v roku 2018 zarobila na tom Litva asi 30 miliónov eur. Spolupráca s Bielorusmi bola plodná, upozorňuje Vaitkus, ale zasiahla politika.

Odborník sa sťažuje, že ľudia, ktorí práci nerozumejú, prišli na špecializované oddelenia. "Som si dobre vedomý, že veľa ľudí, ktorí boli pred 13 rokmi vymenovaní na konkrétne miesta na ministerstve dopravy, predtým vôbec nepracovali v produkčnej sfére. Ako by mohli vypracovať racionálnu národnú dopravnú politiku?" pýta sa Vaitkus. 

Vyzýva orgány, aby boli "opatrné a múdre" vo vzťahoch s Bieloruskom, pretože väčšina surovín a tovaru, či už ide o tranzit cez Litvu, dovoz alebo vývoz, pochádza od ich východného suseda.

Podľa Vaitkusa aktivity prístavu Klaipeda veľmi úzko súvisia s litovskými železnicami, dopravou, špedíciou, dodávkami a mnohými ďalšími spoločnosťami. Len v dopravnom sektore pracuje v tomto reťazci viac ako 56 tisíc ľudí, ale "žiadny správca prístavu nevie definitívne rozhodnúť, ako znížiť alebo eliminovať stratu viac ako 40 % nákladu".

Podľa experta to, čo je preč, je navždy preč, pretože expanzia pristavu v ruskej Ust-Luga "teraz nemá v Baltskom mori obdobu - objem obratu nákladnej dopravy sa za krátky čas zvýšil z niekoľkých miliónov ton nákladu na 80 miliónov ton ročne". Ust-Luga je sídelná a železničná stanica v Kingiseppskom okrese Leningradská oblasť v Rusku, ktorá sa nachádza na rieke Luga neďaleko jej vstupu do zálivu Luga vo Fínskom zálive, asi 110 kilometrov západne od Petrohradu. Je to dosledok presmerovania bieloruského. vyvozu z litevskej Klajpedy.

Ďalšou v rade tém litovských politikov je otázka odmietnutia nákupu lacnej elektriny z bieloruskej jadrovej elektrárne (JE) Ostrovec.

Prezident Gitanas Nausėda , ktorý vystúpil pred poslancami 19. marca, pripomenul, že "staviteľ jadrových elektrární Rusko nielenže riskuje zdravie obyvateľov krajín regiónu, ale snaží sa na jeho rozvoj využiť aj projekt jadrovej elektrárne. Rastúce násilie v Bielorusku predstavuje priamu hrozbu nielen pre záujmy Litvy, ale aj pre Ukrajinu," povedala hlava štátu. Nausėda požiadal ukrajinské orgány a obyvateľstvo, aby podporili pozíciu Baltu v súvislosti s JE Ostrovec a nekupovali elektrinu tam vyrobenú.

Na základe týchto zámerov zastavili Litva a Lotyšsko 8. a 11. apríla bez vysvetlenia komerčný dovoz elektriny z Ruska a Bieloruska. Podľa prevádzkovateľa elektrickej prenosovej sústavy Litgrid sa toky medzi Litvou a Bieloruskom obnovili v piatok 9. apríla. Litgrid predtým uviedol, že stabilnú prevádzku litovskej energetickej sústavy počas testov zabezpečila záložné spojenia s Poľskom, Švédskom a Kaliningradskou oblasťou, takže cena elektriny za dva dni nestúpla.

Teraz stojí Vilnius pred úlohou presvedčiť aj Rigu, aby natrvalo opustila rusko-bieloruský dovoz. Podľa ministra energetiky Dainiusa Kreivisa pobaltské krajiny naďalej nepriamo nakupujú elektrinu vyrobenú v JE Ostrovec, pretože Inter RAO predáva elektrinu do Lotyšska (odtiaľ ide do Litvy) ako ruskú. "Obchodujú s ňou ako s ruskou elektrinou a litovské zákony v Lotyšsku nefungujú," sťažoval sa Kreivis na zasadnutí Rady obrany štátu.

Poradca prezidenta Nausėda pre národnú bezpečnosť Darius Kuliesius na tlačovej konferencii uviedol, že pobaltské štáty otestujú izolovaný energetický systém v roku 2023. Dúfa, že Litva bude nezávisle vyrábať "dostatok" elektriny z veterných a solárnych elektrární, a to aj po uskutočnení projektu na vybudovanie "ambicióznej" veternej farmy v Baltskom mori. Teraz je Litva energeticky nesebestačným regiónom.

Okrem toho sú litovské orgány zatiaľ neúspešné v boji za upustenie od ruského plynu. Postavili drahý terminál LNG (na skvapalnený plyn), za podobný zaplatili trikrát viac ako Poliaci. Ukázalo sa, že je to pre Litvu nielen príliš nákladné, ale aj 14 % LNG v ňom je súčasne ruského pôvodu. Oznámila to pre Delfi.lt manažérka pre styk s verejnosťou Klaipedos Nafta (KN) Orinta Barkauskaitė. "70 % LNG do terminálu Klaipeda bolo dodaných z Nórska, 16 % z USA a asi 14 % z Ruska," uviedla.

Dodávame, že ďalších 30 % plynu spotrebovaného Litvou vedie cez plynovod Minsk - Vilnius - Kaunas - Kaliningrad s kapacitou 2,5 miliárd metrov kubických metrov ročne. Zmluva je platná do roku 2025. V januári 2019 uviedla v Kaliningrade Ruská federácia do prevádzky terminál na príjem skvapalneného plynu s objemom až 2,7 miliárd kubických metrov plynu ročne, čo eliminovalo riziká spojené s tranzitom plynu do ruského regiónu po zemi cez územie iných post sovietskych krajín.

Dodajme, že Litva nakupuje drevo, obilie a hnojivá z Ruska, takže Vilnius sa musí vo svojom rusofóbnom smerovaní ešte veľa namakať. Bude však jeho ekonomika konkurencieschopná a bude vedieť absorbovať tieto politické "hrátky" politikov? A nezníži sa tým životná úroveň obyvateľstva?

V súčasnosti na každom kroku vidíme snahu politikov zasahovať do ekonomiky, sankcionovať, dirigovať, obmedzovať. Nech to stojí, čo to stojí! Ekonomické zákony platia a existujú nezávisle na našom vedomí. Pripomeňme, že svojho času sa Josif Vissarionovič Stalin pokúsil politiku nadradiť ekonomike. A "nemskončilo" to dobre... Doplatili na to obyčajní ľudia.