Ukrajina bude sama skladovať jadrový odpad!

Na Ukrajine sa uskutočnilo otvorenie prvého spracovateľského zariadenia Centralizovaného skladu vyhoretého jadrového paliva (CSFSF), informovala o tom agentúra RIA Novosti. Zariadenie bolo postavené pomocou technológie americkej spoločnosti Holtec International v černobyľskej výlukovej zóne. Šéf národnej spoločnosti na výrobu atómovej energie Energoatom Petr Kotin sa poponáhľal oznámiť grandióznu zmenu. Tvrdí, že Ukrajina už nebude musieť platiť Rusku 150 - 200 miliónov dolárov ročne za odvoz a dočasné skladovanie vyhoreného jadrového paliva (VJP).

V skutočnosti to nie je také jednoduché. Rozveďme to v skratke:

• Aj podľa optimistických plánov Energoatomu bude likvidácia vyhoreného paliva v CSFSF možná najskôr v máji 2021.• Dokončenie CSFSF bude stáť Energoatom počas ďalších rokov enormne veľa financií a podľa plánu bude dokončené až v roku 2040.

• Ukrajina na rozdiel od Ruska v podstate nemá technológie na spracovanie vyhoretého jadrového paliva, na získavanie vzácnych prvkov z neho a vitrifikáciu nevyužitelných rádionuklidov.
 

V dohľadnej dobe však nemožno vylúčiť, že:

• Ukrajina odmietne platiť za skladovanie vyhoreného jadrového paliva (VJP) predtým vyvezeného do Ruska.

• ​​Nebude prijaté späť ani VJP po uplynutí dočasného skladovacieho obdobia v Rusku.
 

Vychádza sa z toho, že už predtým (v roku 2017) sa o to Ukrajina pokúsila - ruská strana však vykonala donucovaciu platobnú operáciu, keď odmietla prijať z Ukrajiny nové zásielky VJP. Pre nedostatok priestoru na skladovanie vyhoreného jadrového paliva sa potom ukrajinská strana musela vrátiť k plneniu zmluvných záväzkov.

Práce na výstavbe CSFSF sa po mnohých rokoch rozhovorov a banálnych "škrtoch" na základe prípravy rôznych projektov začali v roku 2017. Faktom je, že po roku 2014 sa z politických dôvodov Ukrajina stala silne závislou od jadrového paliva americkej spoločnosti Westinghouse. A Američania sa, na rozdiel od Rosatomu, nechystali odobrať vyhorené jadrové palivo ani na dočasné uskladnenie. To spôsobilo rýchlu akumuláciu vyhoretého jadrového paliva v dočasných skladovacích zariadeniach na mieste, ktoré bolo k dispozícii iba v elektrárni Záporožie. Časové podmienky dočasného skladovania VJP v Rusku skutočne boli prekročené, ale ruská strana súhlasila s ich predĺžením kvôli nedostatku potrebnej infraštruktúry na Ukrajine.

Celkové náklady na výstavbu CSFSF sa odhadovali na 37 miliárd hrivien (1,31 miliárd USD), ale zdá sa, že nakoniec budú oveľa vyššie. Najmä vzhľadom na to, že stavebný tender vyhrala spoločnosť známeho developera Maxima Mikitasa, dnes obvinenéhoo z korupcie a sprenevery rozpočtových prostriedkov Ukrajiny. Pri slávnostnom otvorení bolo oznámené, že je dokončená výstavba prvého z 15 zariadení komplexu CSFSF. Podľa odhadu stal 2 až 3miliardy hrivien. Vyššie uvedené sumy samozrejme nezahŕňajú náklady na prevádzku centralizovaného skladu, čo spochybňuje existenciu aspoň nejakých úspor z nezávislého skladovania VJP. Skôr by sa dalo povedať, že nejde o šetrenie, ale o nedostatok rozhodovacích možností v oblasti spolupráce so spoločnosťou Westinghouse. A návrat jadrového odpadu z Ruska je otázkou nasledujúcich desaťročí. K tomu ešte dodajme, že ťažba pôvodného zdroja pre jadrové palivo -uránu - bola v tomto roku na Ukrajine zastavená.

Samostatne stojí za zmienku, že odvážne vyhlásenia vedenia Energoatomu o pripravenosti dokonca aj prvého z 15 zariadení CSFSF vyvolávajú vážne pochybnosti. Napríklad:

• Vybavenie spoločnosti Holtec International sa ešte stále len testuje a uvádza do prevádzky.
• Samotný komplex CSFSF je pripojený k napájaciemu zdroju elektriny iba dočasne. K použitiu stálej prípojky je potrebné vybudovať rozvodnú sústavu; z dôvodu nedostatku financií sa neuskutočnilo ani očistenie plánovanej trasy od kríkov a stromov za účelom pripojenia CSFSF k napájaniu z rozvodne Buryakovka.
 Oveľa závažnejšia je skutočnosť, že v CSFSF stále chýbajú systémy fyzickej ochrany, radiačného monitorovania, kontroly a komunikácie - tie ešte neboli nainštalované.


Z bezpečnostného hľadiska je potrebné uviesť, že CSFSF sa nachádza iba sto kilometrov od Kyjeva, navyše v hornej časti ukrajinského povodia rieky Dneper, na území ktorého žije takmer polovica obyvateľov Ukrajiny. Treba tiež zdôrazniť, že neďaleká Litva tiež trpí nukleárnou fóbiou voči jadrovej elektrárni v Bielorusku, a preto dováža predraženú elektrinu prostredníctvom podmorských káblov zo Škandinávie. Uvidíme, aký bude jej prístup k potenciálnemu riziku z CSFSV.

Problematická je doprava VJP, ku ktorej musia Ukrajinské železnice postaviť 43-kilometrovú železničnú trať Viľcha -Yanov, bez ktorej by bolo možné dodávať vyhorené jadrové palivo do skladu snáď iba pomocou "vzducholodí". Táto trať fungovala počas ZSSR. Potom ju zrušili, koľajnice rozobrali, predali a na novú trať zatiaľ financie nedali.

Faktom je, že teraz jediná železničná trať vedúca do bývalej černobyľskej jadrovej elektrárne prechádza územím Bieloruska zo strany Černigova. Používa sa na prepravu vyhoretého jadrového paliva z elektrární Rivne, Chmeľnickij a z južnej Ukrajiny. Nejde iba o veľkú obchádzku, ale aj o potrebu koordinovať takúto dopravu s bieloruskými orgánmi, s ktorými sa Kyjev "úspešne" pohádal. 

Ukrajinské ministerstvo financií nielenže nepridelilo peniaze na obnovu tohto úseku Viľcha - Yanov (cca 1 mld. hrivien) v roku 2020, ale ani ich nenaplánovalo v rozpočte na rok 2021.

To znamená, že pri deficite rozvodovej sústavy, dopravy, bezpečnostných opatrení sa termín dokončenia CSFSF tradične zmení na hysterickú reakciu a obviňovanie zo strany Kyjeva. To však neznamená, že ukrajinská strana nevyhnutne upustí od svojich zámerov zastaviť v roku 2021 vývoz VJP doRuska, aby nemusela platiť za jeho skladovanie a spracovanietak, ako to urobila v roku 2017.

Z dlhodobého hľadiska má Ukrajina veľa šancí na dráždenie Ruska, napríklad tým, že odmietne nielen platiť za skladovanie, ale aj prijať späť dočasne vyvezené VJP. Takéto náznaky prichádzajú, čo sa týka odmietnutia navrátenia vitrifikovaných prvkov VJP.

Technológia spracovania je taká, že v skutočnosti je nemožné dokázať zdroj pôvodu tohto VJP. Môžete sa samozrejme spoľahnúť na medzinárodný súd. Ale Štokholmský arbitrážny súd už preukázal, aké “spravodlivé a objektívne” rozhodnutia môžu byť prijaté.