Ústavný súd – ďalší problém Jara Polačeka?

Gentleman v politike. Dnes už vyhynutý druh. A ochrancovia mlčia... Kedysi si gentlemani podali ruku s gentlemanom a zmluva bola spečatená. Dnes nestačí ani písomná zmluva. Klesá počet ľudí, ktorí si ctia zmluvu, či zákon. Aj v politike. Je ekonomicky zdôvodniteľné, že ak niekto ide do politiky a vloží kapitál za svoje zvolenie (alebo jeho sponzori), chce za to nejakú návratnosť. Prvé, čo príde do rany po zvolení, sú zmluvy jeho predchodcov, ktorí tiež potrebovali návratnosť vloženého kapitálu. A tak si zmluvy "ošetrili" na niekoľko rokov dopredu. V takom prípade nemožno postupovať systémom "ako sa Jaro zaťau" a súdiť sa; je lepšie sadnúť za rokovací stôl a vec riešiť. Súdy sú drahé, pomalé a kto na tom zarobí je akurát advokát. Kto na tom prerobí? Voliči, ktorí to "zacvakajú" zo svojich daní. Zatiaľ vláda Igora Matoviča nemala čas predložiť do parlamentu sľubovaný zákon, že by úradník, povedzme otec mesta, bol hmotne zodpovedný za svoje rozhodnutia. A tak sa súdime až do vyčerpania, popritom nikto nespozoruje, že otec mesta už po ďalších voľbách nie je otcom mesta. Že zanechá nejakú sekeru dve milióny eur, to nikoho nezaujíma. Nebudeme predsa trochári.

Jaro Polaček po svojom zvolení na čelo mesta Košice sa vehementne pustil do práce v zmysle hore uvedených zásad. Ako správny aktivista zrušil, čo sa dalo. Zákon, zmluva, záväzné nariadenie ho neoslovilo, len tak bokom lizlo.

Aby ho aktivistická komunita nenapadla, že zachováva smerácku kontinuitu, zrušil alebo zbrzdil rozbehnuté projekty:

• modernizácia trate električky nad Jazero
• modernizácia trate električky Alejová
• rozšírenie hlavnej komunikácia nad Jazerom
• výstavba tenisového centra
• svetová olympiáda mládeže

Dokonca aj vlastný projekt karanténna stanica pre zvieratá poslal do "postavenia mimo hry.

Niečo sa mu podarilo: dotiahnuť svoju mzdu takmer na 6 000 eur, minúť reprefond vo výške 70 000 eur, znížiť náklady mesta na úkor zimnej údržby, zvýšiť dane až o 240 % a poplatky a rozvrátiť mestské zastupiteľstvo. Vzhľadom k mzdovému prilepšeniu si vylepšil aj raňajky. Namiesto tresky s rožkom si teraz dáva tresku exclusive a 2 rožky. Obed a večeru má často z reprefondu.

Volebná kampaň aktivistov na čele s Jarom Polačekom bola jednoduchá - povalíme parkovaciu firmu EEI a Košičania budú opäť inkasovať za parkovné cez magistrát. Volebný sľub bolo treba splniť. O anabáze J. Polačeka sme písali v našich príspevkoch "Dva významné počiny J. Polačeka" a "Exekúcia je právoplatná - ďalší úspech J. Polačeka". Redakcia upozorňovala na to, že právne "bezvedomie" otca mesta Košice zaplatia Košičania zo svojich daní. A je to opäť tu. Ústavný súd SR zamietol sťažnosť mesta Košice v spore s EEI. O ústavnej sťažnosti rozhodoval 1. júla 2020 štvrtý senát ÚS SR, ktorý ju odmietol ako "zjavne neopodstatnenú". Potvrdila to aj hovorkyňa ústavného súdu. Ďalšie "jemné nakopnutie" J. Polačeka v súdnych sporoch, ktorý sa možno odvolá na Európsky súd pre ľudské práva, aby kauzu natiahol do konca volebného obdobia. (Pozn.: treba povedať, že mesto Košice ako subjekt nemá žiadne ľudské práva). Mesto zatiaľ nedostalo rozhodnutie ÚS SR, a preto k tomuto "úspechu" sa zatiaľ nebude vyjadrovať.

Urobme si rekapituláciu:

• Tragikomikcké zrušenie obchodnej zmluvy mesto vs. EEI všeobecným záväzným nariadením mesta č. 157 nerešpektujúc vyššiu zákonnú normu obchodný zákonník.
• Vytvorenie komisie na čele s H. Burdigom, ktorá mala komunikovať s EEI systémom "zhovadenia", t. j. čo komisia dohodla, to J. Polaček neschválil, hoci v apríli 2019 bola podľa Burdigu blízko dohody.
• Krajský súd v rozhodnutí sp. zn. 2Cob/114/2019 o potvrdení neodkladného opatrenia v prospech EEI v októbri 2019 uviedol: "Prijatím príslušnej novely VZN mesta č. 157 žalovaným došlo k zákazu možnosti poveriť prevádzkou parkovacích miest v meste Košice inú právnickú osobu. Z vyššie uvedených okolností prípadu je dostatočne možné uzavrieť, že prijatie novely je účelovým krokom žalovaného, ktorý mal v prospech žalovaného ovplyvniť existujúce sporné vzťahy medzi mestom a EEI. Takéto konanie žalovaného mesta považuje aj odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie a žalobca EEI) za protiprávne, a to z rovnakých dôvodov, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, kde bolo poukázané na obsah nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 25.mája 2000. S obsahom tohto nálezu sa súd stotožňuje a taj napriek námietkam žalovaného mesta Košice."

Pre ilustráciu uvádzame právnu vetu z Nálezu ÚS SR:

"Ak chce obec s miestnymi komunikáciami, ktoré sú jej majetkom podnikať, tak musí vo vzťahoch súvisiacich s podmienkami vystupovať ako subjekt súkromného práva a nemôže stanovovať zmluvnú podmienky vlastného podnikania ako subjekt verejnej moci v podobe normatívneho právneho aktu, ktorým všeobecne záväzné nariadenie obce nesporne je."

• 25. 2. 2020 bolo zverejnené, že v exekúcii voči mestu sa bude pokračovať. S definitívnou platnosťou o tom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici a rozsudok nadobudol právoplatnosť 17. 2. 2020. Mestu Košice boli právoplatne uložené viaceré povinnosti. Medzi nimi aj povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv spoločnosti EEI podľa uvedenej zmluvy.
• V rámci krízového stavu s COVID-19 mesto Košice zaviedlo parkovanie zdarma. Je otázne, či nezasiahlo do práv EEI, ktoré potvrdil definitívne aj Krajský súd v Banskej Bystrici.
• Proti právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach z októbra 2019 podalo mesto Košice sťažnosť na ústavný súd. Keď si súdny človek prečíta právnu vetu z Nálezu ÚS SR, je mu jasné, že ÚS SR musel rozhodnúť, ako rozhodol. A mesto dopadne "jak sedláci u Chlumce".
• 1. júla 2020 Ústavný súd SR, konkrétne 4. senát, sťažnosť mesta zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

V normálne krajine nemusím s rozhodnutím súdu súhlasiť, ako úradník však musím sklopiť uši, a toto rozhodnutie plniť. Po verdiktoch dvoch krajských súdov a ústavného súdu by si každý rozumný manažér sadol so zmluvným partnerom, ktorého zmluvné práva porušil a snažil sa s ním dohodnúť, aby škoda, ktorú "našľahal" bola minimálna. Máme zlý pocit, že toto zo strany otca mesta Košice "nehrozí". Treba len dúfať, že aj J. Polačeka ešte zastihne zákon o hmotnej zodpovednosti úradníka za škody.

Ako sa "šľahá" výška škody:

• Výšku škody je možné stanoviť na základe porušenia zmluvy, napríklad znaleckým posudkom.
• K tomu je potrebné pripočítať úroky z omeškania, ktoré sú obvyklé a ktoré stanoví súd.
• Mesto musí platiť súdne poplatky a ako neúspešná strana sporu aj súdne trovy.
• Mesto platí úradníkov, ktorí sa prípadom zaoberajú.
• Mesto môže platiť aj advokátov, pokiaľ neverí svojmu právnemu aparátu.

Tak sa môže stať, že namiesto pôvodnej škody 1 mil. eur po všetkých súdnych sporoch bude výška škody cez 2 mil. eur.

Kto to zaplatí?

Podľa terajšej legislatívy to určite nebude otec mesta J. Polaček. Zaplatia to občania - daňoví poplatníci. Veď J. Polačekovi nerobilo problém zdvihnúť daň z nehnuteľností až o 240 %. Čo tak ešte prihodiť nejaké tie desiatky percent? A tragická epizóda s EEI bude zmazaná.