Vodné delá v Belfaste! Prečo?
Poriadková polícia nasadila vodné delá na potlačenie demonštrantov, pretože v Belfaste pokračuje násilie. Napätie v meste rastie uprostred frustrácií z obchodných bariér po brexite.
Násilie pokračovalo vo štvrtok neskoro vo štvrtok v Severnom Írsku, keď polícia nasadila proti demonštrantom vodné delá. Asi 100 mladých ľudí pristúpilo k obrneným vozidlám v oblasti írskych nacionalistov v Belfaste a hádzalo kamene na úrady. Dav neskôr rozohnala poriadková polícia.
V Severnom Írsku sa predtým v priebehu dňa uskutočnila mimoriadna schôdza s cieľom odsúdiť násilné nepokoje v pro-britskej oblasti Belfast.
Vypuknutie násilia si v stredu neskoro vyžiadalo najmenej 50 zranených policajtov, keď davy prevažne mladých mužov zapálili autobus s pomocou po domácky vyrobených benzínových bômb.
"Ničenie, násilie a hrozba násilia sú úplne neprijateľné a neospravedlniteľné bez ohľadu na to, aké obavy môžu existovať v komunitách," uvádza sa vo vyhlásení výkonnej moci.
"Aj keď sú naše politické postoje v mnohých otázkach veľmi rozdielne, všetci sme jednotní v podpore práva a poriadku a spoločne vyjadrujeme svoju podporu policajnej činnosti a policajným dôstojníkom, ktorí sú terčom násilia pri ochrane ostatných."
Prvá ministerka Severného Írska Arlene Fosterová z unionistickej alebo lojálnej Demokratickej unionistickej strany, ktorá podporuje členstvo vo Veľkej Británii, a zástupkyňa prvého ministra Michelle O'Neill z nacionalistickej strany Sinn Fein obhajujúca írsku jednotu odsúdili nepokoje a útoky na polícia.
"Žiadna tehla, žiadna fľaša, žiadna vrhnutá benzínová bomba nedosiahli a nikdy nemôžu dosiahnuť nič iné ako zničenie, ublíženie a strach," uviedla Fosterová počas urgentného zhromaždenia, ktoré prerušilo veľkonočné prázdniny zákonodarcov.
Minulý týždeň vypuklo v pohraničnom meste Londonderry násilie, ktoré sa cez Veľkonočný víkend rozšírilo aj do hlavného mesta Belfast.
Demonštranti pálili autá a útočili na policajtov, hádzali molotovove koktaily a kamene. V reakcii na to policajti vytvorili rady s ochrannými štítmi a obrnenými vozidlami, aby znovu obsadili ulice a zatkli tínedžerov a mladých dospelých.
V stredu došlo v blízkosti Shankill Road v západnom Belfaste k násiliu pri jednom z takzvaných "mierových múrov", ktorý rozdeľuje prevažne protestantskú odborársku komunitu od prevažne katolíckej írskej nacionalistickej pevnosti Falls Road.
Nepokoje prichádzajú uprostred rastúcej frustrácie najmä v unionistickej alebo loyalistickej komunite a to z nových obchodných prekážok v dôsledku brexitu medzi Severným Írskom a zvyškom Spojeného kráľovstva.
Rozhodnutie polície nestíhať členov írskej nacionalistickej strany Sinn Fein za porušenie opatrení COVID-19 vyvolalo prvé nepokoje. Strana bola pôvodne vinená v súvislosti s pohrebom minulý rok v júni, ktorý prilákal takmer 2 000 účastníkov počas koronavírusových obmedzení, ktoré v tom čase obmedzovali pohrebné obrady na maximálne 30 osôb.
Pohreb smútil za Bobbym Storeyom, členom Írskej republikánskej armády (IRA). Bol považovaný za silnú spravodajskú postavu IRA.
Hovorca Európskej komisie Eric Mamer odsúdil násilie "čo najsilnejšie".
Britský minister zahraničia pre Severné Írsko Brandon Lewis vo štvrtok smeroval do Belfastu na mimoriadne rokovania, informovala stanica BBC.
Predseda vlády Boris Johnson nepokoje odsúdil slovami: "rozdiely sa dajú vyriešiť cestou dialógu, nie násilím alebo kriminalitou".
Johnson telefonoval so svojím írskym náprotivkom Michaelom Martinom "o vývoji v Severnom Írsku", kde zdôraznili, že "násilie je neprijateľné", a podľa kancelárie premiéra Martina "vyzval na pokoj" a "dialóg".
Téma sa objavila aj na dennom brífingu pre Biely dom.
"Sme znepokojení násilím v Severnom Írsku," povedala novinárom tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psaki a dodala, že Bidenova vláda sa po dňoch nepokojov pripojila k výzvam na "pokoj".
Ako ovplyvnil brexit Severné Írsko?
Belfast má v minulosti mnohé konflikty medzi stúpencami írskej nezávislosti a lojalistami k Británii.
Mesto bolo centrom sektárskych konfliktov v rokoch 1969 až 2001, ktoré si vyžiadali viac ako 1600 obetí v celom vojensky okupovanom meste.
Veľkopiatkovej dohode z roku 1998 sa vo veľkej miere pripisuje ukončenie občianskej vojny. Jedným z jej kľúčových ustanovení bolo ponechanie otvorenej pozemnej hranice medzi Írskou republikou a Severným Írskom - spoločný vývoj bol umožnený v nemalej miere, pretože Spojené kráľovstvo a Írska republika boli členmi EÚ na jednotnom trhu a colnou úniou na čas.
Cieľom vyjednávačov o brexite bolo chrániť Veľkopiatkovú dohodu. Vypracovali severoírsky protokol, ktorý ho ponechal v colnej únii EÚ a umožnil hranicu zostať otvorenou.
To však znamenalo, že by sa vyžadovali kontroly konkrétneho tovaru smerujúceho do Severného Írska zo zvyšku Británie - tá už nie je súčasťou jednotného trhu a colnej únie.