Zabudnú naše deti na karpatsko-dukliansku operáciu?

6. október býval slávnostným dňom Československej ľudovej armády. Bol štátnym sviatkom na počesť 6. októbra 1944, kedy prekročili príslušníci 1. čs. armádneho zboru pod velením Ludvíka Svobodu počas Karpatsko-duklianskej operácie štátnu hranicu Československa a vstúpili po dlhej púti na rodnú hrudu. Sviatok bol v ČSFR zrušený po nežnej revolúcii v roku 1990. Pozitívne je, že tento deň na Slovensku ostal aspoň pamätným dňom, kým v Českej republike, ako skoro všetko, čo súviselo s ZSSR, tento sviatok z kalendára odstránili natrvalo.

Deň ozbrojených síl ČR sa oslavuje od roku 2002. 30.6.1918 prisahali v Darney 21. a 22. strelecký pluk Československej brigády vernosť budúcej republike. Práve tento deň francúzska vláda pred nastúpeným československými legionármi oficiálne oznámila, že uznáva ich právo na samostatný štát.

Deň ozbrojených síl SR sa slávi 22. septembra a nie je pamätným dňom. Podľa Ministerstva obrany dôvodom osláv je slovenské povstanie, ktoré vypuklo 21.9.1848. Viedla ho prvá Slovenská národná rada na čele s Ľ. Štúrom, J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom. Prvá SNR bola vrcholný národný orgán, ktorý organizoval protimaďarské povstanie v rámci revolúcie 1848-1849 na slovenských územiach.

19.9.1848 dobrovoľnícke jednotky obsadili Myjavu. Vznikol štátny znak, SNR vyhlásila neposlušnosť Peštianskej vláde a vyzvala k celonárodnému povstaniu. Jadro výpravy i so SNR sa 21.9. presunulo do Brezovej pod Bradlom a o deň neskôr povstalci aj obec obsadili. 

Tu sa prvýkrát stretli v boji s uhorskými občianskymi gardami (tzv. bitka pri Brezovej pod Bradlom). 25.9.1948 boli slovenskí dobrovoľníci porazení a 28.9.1948 sa stiahli na Moravu. Štúr, Hruban a Hodža boli obvinení z vlastizrady.

Na počesť prvého slovenského povstania každoročne 22. septembra Ozbrojené sily SR slávia svoj sviatok.

Pripomeňme si, prečo naše ozbrojené sily slávili svoj sviatok 6. októbra. Bolo to na počesť dejinných udalostí, ktoré Československo posunuli medzi víťazné mocnosti 2. svetovej vojny. Nasledujúce udalosti úzko súviseli - Slovenské národné povstanie a Karpatsko-duklianska operácia.

Po úspešných bojoch bola československá jednotka v ZSSR presunutá do Rovna, kde bola brigáda doplnená cca 12 000 ľuďmi. Tým bol vytvorený predpoklad, aby bol sformovaný 1. československý armádny zbor (10.4.1944). Za veliteľa zboru menovala exilová vláda v Británii gen. J. Kratochvíla.

Medzitým na Slovensku silnel odpor voči totalitnej Tisovej moci. Veliteľ odporu gen. J. Golián a plk.V. Talský koordinovali úsilie na ozbrojené vystúpenie, ktorého súčasťou by boli dve východoslovenské divízie. Chceli do toho zapojiť aj gen. A. Malára. Tým by uvoľnili cestu cez Karpaty Červenej armáde, včítane nášho zboru, prakticky cez pol Slovenska. Zlyhalo však operatívne spojenia povstalcov s exilovou vládou a hlavne s jednotkami Červenej armády, došlo k diskoordinacii. 29.8.1944 predčasne vypuklo Slovenské národné povstanie. Gen. A. Malár odmietol spoluprácu a odišiel do Bratislavy. Plk. V. Talský odletel do ZSSR. Odchod veliteľov nechal vojská v neistote, t. j. velitelia neuviedli vojská východoslovenských divízií do bojovej pohotovosti. Nemci veľmi rýchlo potlačili SNP a previedli akciu "Zber zemiakov", ktorou v septembri 1944 odzbrojili tieto 2 východoslovenské divízie.

V tejto situácii požiadala velenie Červenej armády naša exilová vláda v Londýne o pomoc pre SNP. Pôvodným zámerom ZSSR bol postup pozdĺž Karpát cez Poľské územie. V priebehu niekoľkých dní vznikol plán karpatsko-duklianskej operácie. Zúčastnili sa jej vojská 1. československého armádneho zboru a 38. armády 1. ukrajinského frontu gen. Koneva, ktoré sa mali rozvinúť cez Ondavskú a Laboreckú vrchovinu. Veľmi zlé počasie, ťažký terén, opevnení Nemci a maďarské vojská, kontrolovali každú cestu a riečku v Duklianskom priesmyku. To malo vplyv na to, že sa útočiacim vojskám nepodarilo rozvinúť útok dostatočne rýchlo. Hneď v prvých neúspešných dňoch operácie veliaci gen. Konev odvolal gen. Kratochvíla a velením zboru poveril gen. L. Svobodu.

Operácia trvala od 8. 9. do 28. 10. 1944 a našim a sovietskym vojskám sa podarilo preniknúť na územie Československa cez Lupkovský priesmyk 20.9.1944 a oslobodiť prvú obec Kalinov. Natrvalo územie nášho štátu bolo oslobodené 6. 10. 1944, kedy vojská prelomili obranu v Duklianskom priesmyku a oslobodili Vyšný Komárnik.

Pri tejto operácii v ťažkých bojoch prišlo o život 1 800 vojakov zboru a 21 000 sovietskych vojakov. Ďalšia cesta našich, sovietskych, z juhu rumunských vojakov bola víťazná a skončila až v Prahe. Tu mal 1. československý armádny zbor 60 000 vojakov.

Na počesť Karpatsko-duklianskej operácie a oslobodenia územia republiky 6.10.1944 bol tento deň oslavovaný ako Deň Československej ľudovej armády. Treba zdôrazniť, že okrem veliteľov Červenej armády, činnosť 1. československej samostatnej jednotky bolo koordinovaná aj exilovou vládou ČSR v Londýne a jej generalitou. Pri jej formovaní stáli velitelia a vojaci, ktorí ušli z ČSR pred fašizmom, slovenskí vojaci, ktorí prebehli alebo boli zajatí, Česi a Slováci žijúci v ZSSR, neskôr vojaci a partizáni na oslobodenom území štátu. V Prahe 17.5.1945 mal 1. československý armádny zbor 60 000 vojakov a bola to v našej histórii najväčšia sila, ktorá vystúpila v boji za slobodu a demokraciu Československa a porážkou fašizmu pomohla ochrániť Čechov a Slovákov pred "konečným riešením Slovanskej otázky" z dielne Himmlera a Hitlera.

Naskytá sa otázka: "Prečo?"

• Prečo je prísaha dvoch plukov Československej brigády 30.6.1918 v Darney významnejšia ako Karpatsko-duklianska operácia, keď bola vyhlásená za Deň ozbrojených síl ČR? Pritom si tento akt prísahy samozrejme ctíme a vážime!
• Prečo je tzv. bitka pri Brezovej pod Bradlom 22.9.1848 významnejšia ako Karpatsko-duklianska operácia, keď bola vyhlásená za Deň ozbrojených síl SR? Pritom si toto prvé vystúpenie slovenských povstalcov vysoko ctíme a vážime!

Ale o tom určite rozhodli "správne a apoliticky" hlavy fundované, študované a diplomované v parlamentoch, či na ministerstvách obrany.