Zopakujú zvyšky čínskej rakety pád anerického Skylabu na obývané územie?

06.05.2021

Čínska raketa Dlhý pochod 5B minulý štvrtok vyniesla na obežnú dráhu základný modul novej čínskej vesmírnej stanice Tchien-kung (Nebeský palác). Jeden zo stupňov tejto nosnej rakety sa však po dosiahnutí obežnej dráhy vymkol spod kontroly a vedci varovali pred jeho nekontrolovateľným vstupom do zemskej atmosféry.

Už v minulosti kozmické programy viacerych krajín priniesli nekontrolovane pády vesmírnych lodí alebo ich zvyškov na Zem. A to čínske ale aj americké.

Trosky čínskej vesmírnej rakety Dlhý pochod 5 minulý rok v máji dopadli aj na územie Pobrežia Slonoviny a poškodili niekoľko vidieckych obydlí. Išlo o najväčší dopad svojho druhu od roku 1979, keď na Zem spadlo americké vesmírne laboratórium Skylab.

Pád zvyškov Skylabu naštrbil vzťahy medzi Austráliou a USA. Tie museli riešiť priamo americký prezident Jimmy Carter a premiér Austrálie.

Skylab (v preklade: Nebeské laboratórium) bol americký projekt orbitálnej vesmírnej stanice, ktorá krúžila na orbite Zeme 6 rokov. Na obežnú dráhu bol vypustený 14. mája 1973 a 11. júla 1979 bol navedený do atmosféry, kde až na drobné úlomky zhorel. V rokoch 1973 - 1974 na nej pracovali tri trojčlenné posádky, všetci občania USA. Dĺžkou pobytu (28, 59 a 84 dní) vytvorili kozmonautické svetové rekordy prekonané po štyroch rokoch (1978) posádkou sovietskeho Sojuzu 26.

Skylab mal problémy ako na začiatku tak aj pri svojom konci.

Vynesenie stanice Skylab na obežnú dráhu sa označuje ako let Skylab 1, ktorý odštartoval 14. mája 1973 z Kennedyho vesmírneho strediska dvojstupňovou modifikáciou nosnej rakety Saturn V. Na prvý pohľad vlastne na štartovacej rampe stála normálna trojstupňová raketa známa z letov programu Apollo, ktorá však teraz neniesla servisný a veliteľský modul, ale v jej treťom stupni bola namiesto motorov a nádrží s palivom vstavaná orbitálna vesmírna stanica.

Počas štartu sa však vinou neutesnených ventilov na plášti stanice uvoľnil a odtrhol jej protimeteorický a súčasne tepelný štít. Ten poškodil solárne panely. Následkom toho sa jeden z dvoch hlavných solárnych panelov úplne odtrhol, kým druhý zostal zablokovaný v čiastočne otvorenej polohe. 

Stanica tak trpela nedostatkom elektrickej energie. Zároveň kvôli chýbaniu tepelného štítu nadmerne stúpala vnútorná teplota. Riadiace stredisko sa snažilo absenciu tepelného štítu kompenzovať diaľkovým manévrovaním a rozličným natáčaním stanice voči Slnku, tým sa však rýchlo míňali rezervy jej dusíkových trysiek. 

Vznikli pochybnosti či bude stanica vôbec obývateľná. Následky týchto poškodení však sčasti odstránila prvá posádka stanice, ktorá napríklad odblokovala zaseknuté krídlo zostávajúceho solárneho panelu a umožnila jeho plné vysunutie. Okrem toho astronauti nainštalovali na stanicu na Zemi narýchlo vyvinutý a vyrobený, improvizovaný "slnečník", ktorý zlepšil jej teplotnú reguláciu.

Vesmírna stanica Skylab bola navedená do oblasti Tichého oceánu aby zhorela v atmosfére. Časti stanice ale v atmosfére nezanikli a dopadli na zemský povrch. 11. júla 1979 o 16:37:00 UTC dopadli trosky neďaleko austrálskeho mesta Perth na západe Austrálie. Mestská rada následne poslala americkej agentúre NASA pokutu za znečisťovanie verejného priestranstva. Následne do mesta zatelefonoval osobne americký prezident Jimmy Carter, ktorý sa za dopad telesa v mene USA ospravedlnil.