Zurian je už zbalený - kam naozaj odkráča?

11.05.2021
Len pred týždňom sa objavil v médiách článok, v ktorom sa potvrdzovalo presvedčenie prokurátorov, že výpoveď obvineného Beňa voči riaditeľovi NAKA Branislavovi Zurianovi je dôveryhodné. Z toho bolo zjavné, že nad hlavou tohto policajného funkcionára sa zmráka a sťahujú sa čierne mračná. 

A zdá sa, že hromy - blesky prídu čo nevidieť, lebo Zurian zjavne vyľakaný požiadal o odchod do civilu a to hneď k pätnástemu máju, čo je teda nezvyklý termín. Zdá sa, že pragmatizmus zvíťazil, predpokladám, že mu bolo dané na výber, okamžite odísť "dobrovoľne" na vlastnú žiadosť aj s odchodným a výsluhovým dôchodkom, alebo to bude veľká hanba (pre všetkých), keď ho ešte ako riaditeľa NAKA obvinia a pozastavia mu výkon služby. 

Ešte začiatkom marca tohto roka bol publikovaný v Denníku N rozhovor s Branislavom Zurianom, v ktorom uviedol, že "Milan chcel, aby som bol styčný dôstojník medzi službou a NAKA." a tiež hovorí, "že keď vystupoval ako styčný dôstojník medzi políciou a Slovenskou informačnou službou, nemohol vedieť, že námestník SIS Beňa to rovno posúva mafii".

Ujasnime si jednu podstatnú vec, ktorou sa Zurian pri svojej "obrane" oháňal, že námestníkovi SIS Beňovi pri osobných stretnutiach prezrádzal informácie majúce charakter utajovaných skutočností, lebo ho Milan Lučanský z pozície policajného prezidenta "pasoval" do funkcie "styčného dôstojníka" medzi políciou a SIS. Zurian týmto tvrdí, že ako poverený "styčný dôstojník" mal právo utajované skutočnosti, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie riaditeľa NAKA len tak pri osobnom rokovaní s námestníkom SIS prezrádzať, keďže ešte navyše aj Beňa mal byť rovnako oprávnený sa v rámci SIS oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. 

Vtedajší prezident PZ M. Lučanský v zmysle zákona o utajovaných skutočnostiach, prípadne ani iných zákonov nemal žiadnu právomoc iného príslušníka polície ústne (pravdaže ani písomne) poveriť funkciou "styčného dôstojníka", ktorý môže ľubovoľne a nekontrolovateľne pri osobných kontaktoch s príslušníkom SIS tohto informovať o utajovaných skutočnostiach z prostredia operatívneho šetrenia a vyšetrovania trestných vecí. 

Pokiaľ by skutočne bolo preukázané, že takýto ústny pokyn M. Lučanský vydal voči B. Zurianovi, potom ako verejný činiteľ prekročil svoju právomoc a konal v rozpore so zákonom. 

Pravdaže B. Zurian ako policajný funkcionár musí alebo najmenej mal by poznať zákony upravujúce svoje práva a povinnosti v súvislosti s nakladaním s utajovanými skutočnosťami akéhokoľvek stupňa utajenia. Ak by teda takýto ústny pokyn od prezidenta PZ M. Lučanského dostal a bol poverený funkciou "styčného dôstojníka" voči SIS tak bol povinný o porušení tohto zákona svojho nadriadeného informovať a pokiaľ by tento na ňom trval, tak je úplne samozrejmé, že takýto pokyn bol povinný nerešpektovať a o situácii bezprostredného porušenia zákona informovať ministra vnútra. 

Keďže B. Zurian takto nekonal, ale podľa vlastného tvrdenia ako "styčný dôstojník" pri osobných rokovaniach s námestníkom SIS Beňom tohto (ako nepovolanú osobu) informoval o utajovaných skutočnostiach, potom vedome porušil zákon o utajovaných skutočnostiach, čo je možné považovať vzhľadom na závažnom následkov (utajované skutočnosti zneužité pre trestnú činnosť) za dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, keďže konal v rozpore so zákonom a porušil pritom dôležitú povinnosť vyplývajúcu zo zastávanej funkcie (§ 326 ods. 1, písm. a/, ods. 2, písm. a/ Trestného zákona, trest odňatia slobody od 4 do 10 rokov) a v jednočinnom súbehu s trestným činom ohrozenia utajovanej skutočnosti (§ 319 ods. 1, 3 písm. a/ trest odňatia slobody od 3 do 8 rokov). 

Jozef Šátek, bývalý elitný vyšetrovateľ