99 rokov od zvolenia Stalina za generálneho tajomníka

Dnes uplynulo 99 rokov od osudného dňa kedy sa stal generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany ZSSR Josif Vissarionovič Stalin (rus. Иосиф Виссарионович Сталин, vlastným menom po gruz. იოსებ ჯუღაშვილი - Josif Džugašvili; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori - † 5. marec 1953, Kuncevo pri Moskve) bol sovietsky stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, generalissimus Sovietskeho zväzu.

Po Októbrovej revolúcii 1917 ľudový komisár pre národnosti (do 1923) a robotnícko-roľníckej inšpekcie (1922). V čase občianskej vojny člen Rady robotníckej a roľníckej obrany; 3.apríla 1922 zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru strany, po Leninovej smrti strhol postupne všetku moc na seba.

Podriadil si orgány bezpečnosti a najmä tajnú políciu, pomocou ktorej likvidoval skutočnú aj domnelú opozíciu, násilne budovaná autorita prerástla do kultu osobnosti. Stalinovej podozrievavosti padli za obeť tisíce straníckych a vojenských činiteľov (tresty smrti, pracovné tábory). Rozbehol násilnú kolektivizáciu sprevádzajúcu masívnu industrializáciu, čím výrazne zmenil tradičné poľnohospodárske zameranie krajiny.

Od mája 1941 predseda Rady ľudových komisárov ZSSR, počas 2. svetovej vojny na čele Štátneho výboru obrany a vrchný veliteľ. Ako hlava sovietskej vlády účastník zasadaní najvyšších predstaviteľov protihitlerovskej koalície.

Po víťazstve vo vojne upevnil autoritu ZSSR v medzinárodnej politike a z krajín oslobodených Červenou armádou vybudoval sovietsky (východný) blok. Ku koncu jeho vlády sa ZSSR počas studenej vojny zásluhou nukleárnych zbraní a raketovej techniky stal superveľmocou.