Ako ďalej s bridlicovým plynom

Americkí producenti bridlicového plynu požiadali Federálnu vládu USA o podporu svojho biznisu sumou 1 bilión USD. Najväčšie ťažiarske spoločnosti stoja pred bankrotom a žiadajú vládu o záchranu.

Svetová kríza v ropnom priemysle, ktorá sa rozohrala hlavne cenovým bojom medzi Saudskou Arábiou, Ruskom a následne USA má za následok, že americkí producenti bridlicových energonosičov sú na pokraji krachu. Časopis The Wall Street Journal poukazuje na to, že niektoré spoločnosti už znížili ťažbu o 50 % v mesiaci máj a začali s masovým prepúšťaním svojich pracovníkov.

Toto je prípad aj spoločnosti Texland Petroleum - jednej z najväčších spoločností v oblasti ťažby bridlicového plynu, ktorá už zastavila práce na všetkých svojich vrtoch. Dôvodom je absolútny deficit zákazok. Taktiež spoločnosť Chesa Peak Energy Corporation prepustila v apríli 13 % zamestnancov. Zatváranie vrtov bude mať za následok zníženie ťažby o 50 % v mesiaci máj a cca 40 % v mesiaci jún. Je zrejmé, že tieto zásahy do ťažby budú mať veľmi negatívne dopady na trh s ropou a plynom.

Pre Washington sú to vážne problémy, ktoré musí v krátkej dobe riešiť. Miliardy dolárov investované do dobývacieho priemyslu sa veľmi rýchlo môžu vypariť do éteru. 64 popredných amerických ekonómov pre The Wall Street Journal prehlásili, že HDP USA sa v druhom kvartáli môže znížiť o 32 %. Deficit amerického rozpočtu v apríli je okolo 738 mld. USD, príjmy sú na úrovni 242 mld. USD a celkové náklady americkej ekonomiky sú 980 mld. USD.

Spoločnosti ťažiace plyn ešte nedávno zvyšovali ťažby a odkrývali nové vrty. Banky ich podporovali lacnými peniazmi a tzv. "bridlicová revolúcia" bola na rastovej trajektórii. V minulom roku sa vyťažil plyn v objeme okolo 962 mld. metrov kubických, čo bolo o 3 % viac ako v predchádzajúcom roku. Export sa zvýšil 1,7 krát a priemerná cena exportovaného plynu bola 183,3 USD na tisíc metrov kubických.

Obnova trhovej vojny medzi Čínou a USA môže zosiliť tlak na ropný trh a naďalej negatívne ovplyvňovať cenu ropy. Prezident Trump využíva colné sadzby na čínsky tovar ako dôležitý nástroj pri jednaní s Pekingom. Podľa jeho prehlásení sa nedá vylúčiť aj ďalšie zvýšenie sadzieb na čínsky export a zrejme takto chce donútiť Čínu k prijatiu zodpovednosti za včasné neinformovanie vzniku pandémie.

Aj čínsky trh zápasí s recesiou a dopyt po rope je o 20 % nižší ako na začiatku roku. Čína je pritom najväčším importérom ropy na svete.

Každá minca má však dve strany. Ak USA rozpútajú ešte väčšiu trhovú vojnu, tak odvetou môže byť zníženie importu amerických energonosičov do Číny. 50 % týchto zdrojov dnes dodávajú Rusko a Saudská Arábia. Treba podotknúť, že tieto krajiny majú vybudované s Čínou dlhodobé vzťahy a nemajú záujem akýmkoľvek spôsobom ich ohrozovať.

Európa môže zo strany USA očakávať ďalší tlak a ešte väčšiu aktivitu amerických producentov ropy. Ak Európa povolí, môže to mať dopad na nižší import ruskej ropy na európsky trh a vyššie ceny pre európskeho spotrebiteľa.

Netreba pochybovať, že USA sú majstrom vo využívaní politických nástrojov v presadzovaní svojich politických záujmov.

Tam, kde jeden bankrotuje a má problémy, tam druhý vidí príležitosť. Lacné ropné spoločnosti v USA môžu byť zaujímavým sústom pre zahraničných investorov. Najväčší "lovci" sú z Číny a Američania sa obávajú čínskej expanzie do energetického sektoru USA. 

Prezident Trump toto nebezpečenstvo nazval "ohrozením národnej bezpečnosti USA".

Tak, ako klesla cena barelu ropy, tak klesla aj cena aktív energetických spoločností. Analytici odhadujú, že väčšina týchto aktív klesne na polovicu oproti dobe pred pandémiou.

Zadĺženosť amerických ropných spoločností vo vzťahu k bankám je cez 80 mld. USD a splátkové kalendáre sú vo väčšine prípadov na obdobie 3-5 rokov.

Pokiaľ sa cena ropy nevráti na hodnoty pred krízou, tak pre amerických ťažiarov nastane zlá doba. Dnes sa barel ropy WTI predáva za cca 32 USD a kedy vystúpia ceny za barel na 55 USD - kedy je ťažba už ekonomická - je skutočne otázne.