Atómové bomby v Poľsku?

To, čo ešte nedávno bolo nepredstaviteľné, to dnes naberá stále jasnejšie kontúry. Reč je o "presťahovaní" jadrového arzenálu z Nemecka do Poľska. Rusko o tejto možnosti viackrát na rôznych medzinárodných fórach hovorilo, no väčšina západných politikov to odmietala s tým, že takéto provokácie zo strany USA nebudú. Ľavicový politik Bundestagu Rolf Mützenich a ďalší ľavicoví a sociálno-demokratickí politici stále častejšie vystupujú a žiadajú USA, aby si svoje jadrové zbrane odviezli z Nemecka.

V súčasnosti sa v Nemecku, presnejšie na letisku pri meste Büchel nachádza cca 20 atómových bômb s označením B61. 

 Tieto bomby sú pozostatkom studenej vojny medzi USA a Ruskom a mali slúžiť k odstrašovaniu Sovietov. Jadrové bomby sú rozmiestnené po celej Európe v počte 150 kusov. Konkrétne ide o základňu Kleine-Brogel v Belgicku, Aviano a Ghedi-Torre Air Base v Taliansku, Volkel v Holansku a Incirlik v Turecku. 

Tieto informácie poskytol kanadský senátor Joseph A. Day z Výboru pre obranu a bezpečnosť Parlamentného zhromaždenia NATO.

Je pravdou, že oficiálne Nemci nikdy nepriznali, že v Büchelu sa nachádza americký jadrový arzenál. Berlín však priznáva, že Nemecko je účastníkom "Dohody o jadrových zbraniach".

Americká veľvyslankyňa v Poľsku pani Georgette Mosbacher (73)prehlásila: "Ak Nemecko chce zmenšiť jadrový potenciál NATO a oslabiť alianciu, je to možné. Poľsko, ktoré prísne plní svoje povinnosti, chápe riziko a tým, že sa nachádza na východnom krídle NATO by mohlo rozmiestniť zodpovedajúce sily a prostriedky na svojom území".

Z vyhlásenia pani veľvyslankyne vyplýva, že USA pripúšťajú presun jadrových zbraní do Poľska. Než sa stala americkým ambasadorom, zaoberala sa obchodom s kozmetikou. V rámci Trumpovej volebnej kampane však investovala nemalé finančné prostriedky do jeho kampane, za čo si vyslúžila post veľvyslankyne.

Nemecký politológ Alexander Rahr hovorí, že Nemci skôr inklinujú k pacifickým pohľadom na zbrojenie a podporujú ideu opustenia jadrových zbraní na celom svete. Z vyhlásenia nemeckých politikov je stále viac zreteľné, že nechcú jadrové zbrane na svojom území.

Niekdajší veľvyslanec USA v Nemecku Richard Grenel vytkol Nemcom takéto postoje a upozornil ich na povinnosť upevňovania súdržnosti Aliancie a nie podkopávať jej autoritu. Nemci by práve naopak mali podporovať výrobu jadrových zbraní.

Kancelárka Angela Merkelová kategoricky vystupuje proti vývozu jadrového arzenálu NATO (jadrových bômb B61) do Poľska. Chce udržať nemecký status v NATO ako vedúcej mocnosti. Tvrdí, že ak Nemci jadrové zbrane do Poľska, alebo prípadne do Pobaltských krajín odovzdajú, oslabí sa ich postavenie v Aliancii.

Či si Poliaci naopak uvedomujú, že v prípadnom konfllikte s Ruskom budú cieľom číslo jedna, je otázne. 

Líder poľskej strany "Smena" Mateusz Piskorovskij hovorí, že v Poľsku sa týmto nikto dajako zvlášť nezaoberal. Je prekvapený, že ani poľská parlamentná opozícia , ktorá presadzuje dobré vzťahy s Ruskom na túto možnosť nepoukazuje a mlčí. Piskorovskij nie je prekvapený, že takúto otázku v Poľsku rieši predovšetkým americký veľvyslanec. Samotná autonómia poľskej vlády v otázke obrany je minimálna.

Nedávno zástupca Ministerstva zahraničných vecí Ruska Alexander Grushko poukázal, že prehlásenie USA o redislokácii jadrových zbraní z Nemecka do Poľska zostruje vzťahy medzi Ruskom a NATO. Rusi prehlásili, že takáto redislokácia by hrubým spôsobom porušila dohovor medzi NATO a Ruskou federáciou z roku 1997.

Podľa profesora Vladimíra Orlova z MGIMO "gin z fľaše už bol vypustený". Profesor predpovedá, že v krátkej dobe bude na túto tému publikovaných mnoho rôznych stanovísk, prehlásení a bude kreovaných mnoho expertných skupín. Nevylučuje, že po ukončení modernizácie jadrového arzenálu bude tento presunutý do Poľska.

Že situácia sa môže vyostriť hovoria aj historické udalosti z polovice 80-tych rokov v Európe, kedy na teritóriu Západného Nemecka a Východného Nemecka stáli proti sebe rakety stredného doletu americké "pershingy" a sovietske "SS20". Stačilo vystreliť jednu raketu a to by spustilo vystrelenie všetkých. Ciele boli tak blízko, že zostrelenie rakiet bolo prakticky nemožné. Vtedy bol svet veľmi blízko ku globálnemu zničeniu.

Americký astrofyzik Carl Sagan a sovietsky vedec Georg Galicin rozpracovali "teóriu jadrovej zimy". Jej podstata pozostáva z tvrdenia, že po jadrovom útoku sa do vzduchu dostanú miliardy ton prachu, ktorý zakryje Slnko na dlhú dobu. Dôsledkom toho bude ukončenie života na planéte Zem.

Pani veľvyslankyňa by toto mala mať na pamäti, keď s takou ľahkosťou hovorí o rozmiestňovaní jadrových zbraní v Poľsku. Mimo iné by to bolo taktiež hrubým porušením dohody z roku 1997, kde bolo dojednané, že štáty NATO nebudú rozmiestňovať nové zbrane na územiach nových členov NATO. Toto by malo byť dodržané a nie fantazírovanie amerického veľvyslanca vo Varšave.