Babišovo ANO získalo najviac mandátov - o 1 viac ako SPOLU!
Snemovné voľby priniesli v Česku neobvyklú a zdanlivo paradoxnú situáciu. Z hľadiska celkového počtu hlasov zvíťazila koalícia SPOLU, keď ju podporilo 27,79 percenta voličov, mandátov má ale o jeden menej ako hnutie ANO, ktoré na hlasy skončilo druhé v poradí ale v snemovni obsadia sedemdesiatdva kresiel.
Prinášame vysvetlenie, ako je to možné.
Kto je vlastne víťazom volieb? Koalícia SPOLU, ktorá získala 27,8 percent hlasov a 71 mandátov, alebo hnutie ANO, ktoré s 27,1 percentami hlasov získalo o jedno poslanecké kreslo viac?
Voľby samozrejme vyhrala koalícia občianskych a kresťanských demokratov a TOP 09. Volebnú podporu jej vyslovilo o takmer 36-tisíc voličov viac. Vysvetlenie toho, že nemá najviac mandátov, spočíva vo volebnom systéme. Nejedná sa o chybu volebného systému, ale o jeho vlastnosť. Tento rok sa vo voľbách do snemovne volilo prvýkrát podľa nových pravidiel, ktorými sa riadi prerozdeľovanie hlasov na mandáty.
Prepočet hlasov prebieha v troch na seba nadväzujúcich krokoch. Potom, čo sú spočítané všetky hlasy, treba vypočítať takzvané republikové mandátové číslo. Na jeho základe sa totiž určí, koľko mandátov sa bude rozdeľovať v jednotlivých krajoch. Republikové mandátové číslo je podielom celkového počtu platných hlasov a počtu rozdeľovaných mandátov, teda 200 (toľko je členov snemovne).
Republikové mandátové číslo v tomto konkrétnom prípade je nasledovné.
Tzv. Haareova kvóta - počet hlasov vydelený počtom mandátov
5 375 090 hlasov: 200 mandátov = 26 875
Z toho teda vyplýva, že jednotlivé kraje sú z hľadiska počtu mandátov rôzne veľké. Najmenším krajom je Karlovarský, v ktorom sa rozdelilo päť mandátov, naopak najväčším je kraj Stredočeský s dvadsiaťšiestimi mandátmi. Oproti voľbám v roku 2017 došlo k zmene u Ústeckého kraja, ktorý si o jeden mandát polepšil a bude reprezentovaný štrnástimi poslancami.
Druhým krokom je výpočet takzvaného krajského volebného čísla. K jeho výpočtu sa používa takzvaná Imperialiho kvóta. Počet platných hlasov odovzdaných v každom jednotlivom kraji sa vydelí počtom krajských mandátov zvýšeným o dva. Volebné zisky strán, ktoré získali aspoň päť percent hlasov, sa vydelia touto kvótou. Výsledkom je počet mandátov pre danú stranu.
Prečo má ANO viac mandátov?
Rôzne veľkosť krajov a rozdeľovanie mandátov na krajskej úrovni je práve dôvodom, prečo má ANO vyšší zisk mandátov než víťaz volieb. Hnutiu sa totiž darilo v krajoch, kde na mandát stačil nižší počet hlasov.
Napríklad v Moravskosliezskom kraji zvíťazilo ANO so 195 tisíc hlasmi. Tento volebný zisk mu stačil k zisku desiatich mandátov. Naopak koalícii SPOLU, ktorá zvíťazila v Stredočeskom kraji, stačil zisk 203 tisíc hlasov len na deväť mandátov. Inými slovami, aby SPOLU získala mandát, potrebovala na mandáty viac hlasov od voličov.
Váha hlasu voliča tak nie je vo všetkých krajoch úplne totožná a spomínané krajské volebné číslo je v každom kraji v inej výške. V Karlovarskom kraji je najnižšie (14 944), naopak v Prahe, kde bola úspešná koalícia SPOLU, je najvyššie (21 265). To je teda dôvodom, prečo hnutie ANO s menším počtom hlasov získalo väčší počet mandátov.
V tomto druhom kroku bolo rozdelené celkom 199 mandátov. Hnutie ÁNO v ňom získalo 72 mandátov, koalícia SPOLU 70 kresiel v dolnej komore.
Rozdelenie mandátov v tzv. Prvom skrutíniu (prepočte hlasov na mandáty):
ÁNO 72 mandátov
SPOLU 70 mandátov
PirátiSTAN 37 mandátov
SPD 20 mandátov
Finálne rozdelenie mandátov
Tretím a posledným krokom je tzv. Druhé skrutínium, v ktorom sa prepočítavajú hlasy na mandáty takzvanov Hagenbach-Bischoffovou kvótou na celoštátnej úrovni. Tu je potrebné rozdeliť mandáty, ktoré neboli priradené v predchádzajúcom kroku. V prípade tohtoročných volieb sa jedná o posledný dvestý mandát.
Hlasy strán, ktoré zostali po rozdelení mandátov na úrovni krajov, sa presúvajú na celoštátnu úroveň. Zisky jednotlivých strán sú spočítané za všetky kraje a vydelia sa počtom mandátov zvýšeným o jeden. Takto vzniká takzvané republikové volebné číslo, ktorým je vydelený súčet všetkých hlasov pre každú stranu.
Týmto druhým prepočtom získala svoj 71. mandát koalície SPOLU, ktorá vykazovala najvyšší podiel. Navýšila tým svoje zastúpenie v Stredočeskom kraji, kde má nakoniec desať poslaneckých mandátov.
"V druhom skrutíniu sa sčítajú zvyšky hlasov jednotlivých politických strán, politických hnutí a koalícií. Tento súčet sa vydelí počtom mandátov, ktoré neboli v prvom skrutíniu prikázané, zväčšeným o jednu. Číslo takto vypočítané a zaokrúhlené na jednotky je republikovým volebným číslom. Na tomto základe sa prikáže každej politickej strane, politickému hnutiu a koalícii toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte zvyškov hlasov odovzdaných pre jednotlivú politickú stranu, politické hnutie alebo koalíciu," hovorí § 51, ods. 2 zákona o voľbách do Parlamentu Českej republiky.
Kamil Švec, Michal Šmucr, redaktori ČT24