Bielorusko otvorilo jadrovú elektráreň – Litva zúri
Kým niektoré európske krajiny, ako Holandsko, Francúzsko, Česko, Slovensko, Maďarsko idú rozvíjať výrobu elektrickej energie v jadrových elektrárňach, kancelárka A. Merkelová pod tlakom zelených a verejnosti po Fukušime tento program utlmila. Na druhej strane existujú krajiny ako Rakúsko, ktoré sú zásadne proti jadru a v tomto smere vystupujú s iniciatívou proti výstavbe, resp. zatvoreniu už existujúcich jadrových elektrární aj v susedných krajinách. V poslednej dobe sa začala takto "hystericky" správať aj Litva. Zvlášť, keď bol 3. novembra spustený prvý energoblok v bieloruskej jadrovej elektrárni.
Ako informovala agentúra RT 7. novembra sa uskutočnil oficiálny ceremoniál venovaný spusteniu prvého bloku prvej bieloruskej jadrovej elektrárne (BelNPP). Prezident Alexander Lukašenko predtým označil jadrovú elektráreň za "prielom" pre krajinu a "súčasť nezávislosti" republiky. Podľa odborníkov bezprostredné spustenie prevádzky prvého bloku BelNPP hovorí o pokračujúcej "vzájomne výhodnej spolupráci" medzi Moskvou a Minskom. Podľa politológov má táto udalosť navyše veľký význam pre celú východnú Európu, ktorá bude mať možnosť nakupovať bieloruskú elektrinu za bezkonkurenčné ceny. Analytici tiež zdôrazňujú, že po uvedení elektrárne do prevádzky budú Rusko a Bielorusko hrať na európskom energetickom trhu ešte významnejšiu úlohu.
Prvý blok by mal byť uvedený do komerčnej prevádzky vo februári 2021 a druhý v máji 2022. Mal by riešiť situáciu, keď spotreba elektriny v krajine rastie ako v domácnostiach, tak aj v odvetviach národného hospodárstva. Prezident Lukašenko sa navyše poznamenal, že v Bielorusku by mala byť postavená druhá jadrová elektráreň, aby krajina nebola závislá od dodávok ropy a plynu. Pripomeňme, že bieloruská jadrová elektráreň sa stala najväčším spoločným projektom Minska a Moskvy, v ktorej ako hlavný dodávateľ pôsobí ruský Atomstrojexport (súčasť Štátnej spoločnosti pre atómovú energiu Rosatom). Zariadenie postavené v súlade s ruským projektom AES-2006 sa nachádza v blízkosti mesta Ostrovec v regióne Grodno. Súčasťou elektrárne budú dva energetické bloky, každý s výkonom 1 200 MW. V zariadení sú použité špičkové technológie, ktoré sa konkurenčne vyrovnajú francúzskym, americkým, či čínskym.
Podľa analytikov je táto udalosť "mimoriadne významná pre celú východnú Európu". V Poľsku neexistuje jediná jadrová elektráreň, v Litve už nie je jadrová energia, na Ukrajine je mierový jadrový priemysel v kríze. Bielorusko za pomoci Ruskej federácie vyškolilo celú skupinu špecialistov, ktorí budú elektráreň prevádzkovať s podporou ruských kolegov. V skutočnosti sa jedná o nové technologické kompetencie.
Jadrová elektráreň je pod kontrolou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE, angl. IAEA), jej výstavba začala zohľadňovať najvyššie požiadavky bezpečnosti aj ochrany životného prostredia. Podľa názoru odborníkov sú bezpečnostné štandardy pre mnohé západné elektrárne výrazne nižšie ako nová BelNPP, ktorá bola postavená s prihliadnutím na najnovšie požiadavky a technologické možnosti.
Napriek skutočnosti, že BelNPP prešla všetkými potrebnými kontrolami MAAE a ďalších príslušných organizácií, Litva má naďalej námietky proti implementácii projektu a označuje ho za nebezpečný. Ministerstvo zahraničných vecí pobaltskej republiky tak 4. novembra zaslalo protest na ministerstvo zahraničných vecí Bieloruska "v súvislosti s prijatými informáciami o začiatku výroby energie v nebezpečnej jadrovej elektrárni Ostrovec". "Litva odsudzuje nezodpovedné kroky Bieloruska, ktoré zvyšujú jadrové a environmentálne hrozby, ktoré predstavuje jadrová elektráreň nielen pre Bielorusko alebo Litvu, ale aj pre celú Európu. Zároveň naliehame na Bielorusko, aby neuvádzalo svoje jadrové zariadenie do prevádzky, kým nesplní najvyššie štandardy jadrovej bezpečnosti a požiadavky na ochranu životného prostredia," uvádza sa vo vyhlásení litovského ministerstva zahraničia. Okrem toho ministerstvo zahraničia spolu s ďalšími inštitúciami Litovskej republiky "bude pokračovať v prijímaní opatrení v rámci EÚ, medzinárodných dohovorov a ďalších medzinárodných formátov zameraných na znižovanie hrozieb, ktoré predstavuje nebezpečná bieloruská jadrová elektráreň".
Tlačové oddelenie bieloruského MZ vydalo vyhlásenie, v ktorom požiadalo Litvu, aby nevytvárala mediálnu psychózu a bralo do úvahy fakt, že predštartové operácie v BelNPP prebiehajú v prísnom súlade s harmonogramom jednotlivých etáp projektu pod kontrolou Gosatomnadzoru a ďalších dozorných orgánov. Odborné misie MAAE, Svetovej asociácie prevádzkovateľov jadrových elektrární, Európskej skupiny regulátorov jadrovej bezpečnosti, ktoré s BelNPP úzko spolupracujú vo všetkých fázach výstavby elektrárne, opakovane potvrdili, že nedostatky, ktoré by sa mohli stať prekážkou bezpečného spustenia prvej energetickej jednotky BelNPP boli priebežne odstránené. BelNPP je dnes jedinou zo všetkých prevádzkovaných a projektovaných jadrových elektrární v európskom regióne, ktorá bola testovaná podľa najnovších a najprísnejších európskych štandardov.
Je potrebné poznamenať, že protestné vyhlásenie Litvy nie je prvým pokusom Vilniusu o zásah do výstavby jadrovej elektrárne v Bielorusku. Prezident Litovskej republiky Gitanas Nauseda poslal listy predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi a Ursule von der Leyenovej, predsedníčke Európskej komisie, v ktorých vyzval EÚ, aby prijala "účinnejšie opatrenia na zastavenie prevádzky nebezpečnej bieloruskej jadrovej elektrárne". "Teraz je najlepší čas pre Európsku úniu na prijímanie rozhodnutí, ktoré by obmedzili tok elektriny na trh EÚ z nebezpečných zdrojov tretích krajín, ktoré nespĺňajú najvyššie bezpečnostné normy," uvádza sa v dokumente.
Litovský prevádzkovateľ distribučnej sústavy Litgrid zase v septembri informoval, že po rokovaniach medzi prevádzkovateľmi energetických sietí v Baltskom mori bola vyvinutá metodika, ktorá okrem iného stanovuje túto požiadavku: elektrina dodávaná na baltský trh nesmie byť bieloruského pôvodu. Minister energetiky Z. Vaiciunas uviedol, že traja pobaltskí prevádzkovatelia distribučných sústav dosiahli v zásade dohodu, ktorá doplní predchádzajúcu metodiku ustanovením, ktoré zakazuje dodávky elektriny do pobaltských štátov, ak nie je priložený dôkaz o tom, že Bielorusko nie je miestom jej pôvodu.
Pán Edison, keď otvoril prvú elektráreň na svete, určite netušil, že elektrina okrem fyzikálnych vlastností bude v budúcnosti politikmi charakterizovaná ako špinavá, čistá, jadrová, či francúzska alebo bieloruská a nájdu sa aj detekčné metódy na dokladovanie jej pôvodu.
Násilný zásah politiky do ekonomiky mal v histórii vždy svoje následky. Ekonomika totiž má svoje zákonitosti, ktoré nehodno lámať cez koleno. Pozrime sa na situáciu cez prizmu ekonomiky. V súčasnosti je elektrická energia dodávaná do Litvy zo Švédska cez uložené elektrické káble a do Estónska z Fínska, čo je pre krajiny z hľadiska logistiky dosť drahé. Elektrina, ktorá sa bude vyrábať v bieloruskej jadrovej elektrárni je síce o 25% lacnejšia, aj napriek tomu Litva teraz požaduje od Lotyšska a Estónska, aby v budúcnosti bieloruskú elektrinu nekupovali. Energia vyrobená BelNPP bude prevyšovať potreby samotného Bieloruska a bude dodávaná do Ruska a ďalších krajín za priaznivé ceny.
Poľsko a Ukrajina, ktoré majú nedostatok energie, môžu mať ekonomický záujem o bieloruskú elektrinu. Bolo by ziskové nakupovať elektrinu aj pre pobaltské republiky, ale bránia tomu politické dôvody. Lotyšsko by zároveň mohlo výhodne nakupovať elektrinu z Bieloruska a dodávať ju napríklad do Estónska.
Z čoho vyplýva nukleárna fóbia Litvy? Nedá sa to celkom prirovnať k Rakúsku. Litva totiž jadrovú elektrinu donedávna produkovala. Jadrová elektráreň Ignalina v Litve bola uzavretá kvôli vstupu do Európskej únie (podobne ako Slovensko) a nikdy sa nepostavila nová. Áno, od 1. januára 2010 bola v Litve vyradená z prevádzky jadrová elektráreň Ignalina, ktorá bola postavená v roku 1983 s cieľom zásobovať baltské krajiny a Bielorusko elektrickou energiou.
Pokiaľ sa pozrieme na prípade BelNPP v kontexte politických udalostí, môžu nás napadnúť nasledujúce otázky:
- Necíti sa Litva ponížená tým, že Bielorusko môže prevziať jej niekdajšiu rolu dodávateľa elektriny pre Pobaltie a Poľsko?
- Nie je reakcia Litvy vyvolaná proti ruskou a proti Lukašenkovskou fóbiou?
- Nie je bojkot bieloruskej elektriny ďalšou politickou sankciou, ktorá bude mať negatívny dopad na ekonomiku pobaltských krajín vo forme nákupu drahšej elektriny?
- Bola by reakcia Litvy takáto, ak by jadrovú elektráreň postavila napríklad francúzska spoločnosť EdF?
- Nie je snaha o zatiahnutie "jadrovo nekompetentnej" EÚ do problému na základe reminiscencií na "dobrovoľné" zatvorenia elektrárne Ignalina? "Keď ste zatvorili nám, zatvorte aj im!" (Keď mi zdochla koza, nech zdochne aj susedovi.)
Ako informoval denník Rzeczpospolita nedávno uzatvorili D. Trump a poľský prezident A. Duda dohodu o výstavbe jadrovej elektrárne v Poľsku. Poľsko v roku 2014 spustilo národný program jadrovej energetiky, ktorý zahŕňal výstavbu kapacity až 6 GW do roku 2035, ale nová vláda od svojho nástupu k moci v roku 2015 odkladala konečné rozhodnutie o prijatí jadrového programu. Nedávny návrh energetickej stratégie vyzval na výstavbu prvého jadrového bloku v Poľsku do roku 2033 a ďalších päť alebo šesť do roku 2043.
S výstavbou súhlasí 67 % obyvateľov dotknutého územia Poľska. Výstavbu by mala realizovať americká spoločnosť Westinghouse. Bude zaujímavé sledovať, ako "hystericky" a či vôbec bude reagovať Litva.