Britská ministerka zahraničia jazdí v tanku na ruskej hranici v Estónsku

Agresívna rétorika NATO voči Rusku sa každým dňom zintenzívňuje, píše sa v príspevku RIA Novosti. Počas summitu ministrov zahraničných vecí aliancie, ktorí sa tento týždeň zišli v Rige, sa niekedy zdalo, že sa úroveň "hecovania" zvyšovala, akoby sa chystali Rusku sami od seba vyhlásiť vojnu. Došlo to až do bodu, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg možno po prvý raz použil pojem "ruský režim" vo vzťahu k štátnej moci.

Apoteózou tejto paranoidnej hystérie bolo vystúpenie britskej ministerky zahraničia Liz Trussovej na tanku v Estónsku, celkom blízko ruských hraníc. Netajila sa tým, že svojím bojovným zjavom sa snažila odovzdať Rusku istý odkaz o svojej pripravenosti vzoprieť sa ruským "agresívnym zámerom". Skutočnosť, že mala na sebe nepriestrelnú vestu a prilbu, mala naznačovať vážnosť "ruskej hrozby". 

Ministerka zahraničných vecí Spojeného kráľovstva bola zrejme presvedčená, že je v prvej línii európsko-ruského frontu a že guľky môžu každú chvíľu preletieť nad jej hlavou. Aspoň sa symbolicky tvárila, že estónske tanky môžu úspešne čeliť tankovej hrozbe z východu, čo mohlo vyvolať len pobavenie. Už pri nej chýbala len bývala exministerka obrany Nemecka Ursula von der Leyenová na Leoparde,  no asi nemohla lebo za sebou zanechala zdevastované tankové vojská Bundeswehru.

Skúsme si na chvíľu predstaviť, čo by sa začalo v západných médiách, keby sa minister zahraničných vecí RF Sergej Lavrov objavil na tanku v rovnakom bojovnom odeve blízko hraníc ktoréhokoľvek štátu. Je skutočne ťažké predstaviť si takýto obraz. Tu sa slovo "diplomacia" stále vykladá v klasickom zmysle. Trussovej správanie je prejavom samotného fenoménu západnej politiky, ktorý ešte nedávno šéf ruského ministerstva zahraničia definoval ako "podivínskudiplomaciu". Pre takéto provokatívne akcie sa ťažko hľadá presnejší výraz.

V zásade možno jav, ktorý sme tento týždeň pozorovali v Rige, pokojne nazvať prejavom kolektívnej "divokej diplomacie" - a nebude to prehnané. Šéfovia zahraničných agentúr krajín Severoatlantickej aliancie akoby medzi sebou súperili v najagresívnejšej rétorike proti Rusku. A mimochodom, je ťažké si aj spomenúť, kedy sa západné médiá tak aktívne venovali udalosti, ktorá sa vždy považovala za rutinné stretnutie západných diplomatov a nevzbudzovalaveľkú pozornosť tlače.

Skutočne, súčasnému summitu NATO predchádzala neuveriteľná kampaň na vyvolanie paniky v súvislosti s hroziacim "ruským útokom na Ukrajinu". A aj keď samotná Ukrajina, ohromená takýmto tlakom, cítila, že niečo nie je v poriadku a snažila sa tento fejk vyvrátiť, dokonca obvinila Rusko z jeho šírenia. Západní"partneri" Ukrajiny museli Ukrajinu vytrvalo presviedčať o vážnosti neviditeľnej hrozby. Výraz "strach má veľké oči" sa nakoniec zhmotnil do správy od nemeckého DW o hromadení "115 miliónov ruských vojakov" na hraniciach s Ukrajinou. Je jasné, že ide o tlačovú chybu, ale veľmi orientačnú - miera protiruskej hystérie na Západe je taká výrazná, že sa už ničomu nečudujete.

Toto mýtické "nahromadenie ruských vojsk" spomenuli takmer všetci ministri zahraničia, ktorí vystúpili v Rige. Stoltenberg sa osobne snažil zo všetkých síl. Ako poznamenal Lavrov, generálny tajomník NATO sa stal "teraz rečníkom a hlavnou postavou na Západe". Šéf ruského ministerstva zahraničných vecí s poľutovaním pripomenul, že Stoltenberg bol ako predseda vlády Nórska úplne zdravým politikom: "Teraz sa mu niečo stalo alebo je nútený byť neúmerne agresívny."

Nedávne vyhlásenie Stoltenberga o možnom rozmiestnení jadrových rakiet "na východ od Nemecka" je toho jasným potvrdením. Treba podotknúť, že táto téza, prekračujúca všetky možné "červené čiary" a dokonca porušujúca medzinárodné zmluvy, znela hlavným svetovým médiám akosi veľmi prízemne. Tvárili sa, že si tento výrok z úst generálneho tajomníka NATO jednoducho "nevšimli". Až kým ruskí diplomati neupozornili na neprijateľnosť takéhoto prístupu.

Naopak, na Západe však okamžite zareagovali na slová bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka o možnosti rozmiestnenia ruských jadrových rakiet v jeho krajine, ktoré povedal v rozhovore s Dmitrijom Kiselevom. Stoltenbergzrazu okamžite "zabudol" na svoje slová o raketách "na východ od Nemecka" a v reakcii na "hrozby" zo strany Lukašenka povedal, že NATO, ako sa ukázalo, už "nemá v pláne rozmiestniť žiadne jadrové zbrane mimo krajín, kde sa takéto zbrane nachádzajú už mnoho, mnoho rokov". Všimnite si, že medzi priamo opačnými vyhláseniami toho istého generálneho tajomníka toho istého vojenského bloku o možnosti a nemožnosti rozmiestnenia jadrových zbraní "na východ od Nemecka" ubehlo iba 12 dní! A nejeden západný novinár dokonca nevenoval pozornosť týmto alarmujúcim príznakom rozkolu v mysliach vodcu NATO.

Nuž je to tak. Hystéria voči Rusku nadobúda na intenzite. Aby sa náhodou vzťahy medzi Ruskou federáciou a Európskou úniou nezačali normalizovať a nevytvorili tak predpoklad na vytvorenie silného ekonomického zoskupenia v Európe. Na otázku "komu by to nevyhovovalo" si určite urobíte názor sami. Pre bližšie pochopenie rozpútania a živenia takejto kampane odporúčame si pozrieť americký film "Vrtieť chvostom psa" s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe.

Tragické je, že si pod vplyvom mainstreamu už ani neuvedomujeme paradox - americké strategické bombardéry 6000 km od USA letia 20 km od ruskej hranice alebo britská ministerka sa rozváža 2000 km od domova na tanku pri ruskej hranici, čo je asi normálne ale Rusko  “provokuje” keď pohybuje  vojskami na svojom území…