Bude bez Putina naozaj lepší svet?
Ako dlho sa bude "kolektívny Západ" na čele s USA tváriť ako líder a hegemón zemegule? Je pravda, že Západ 500 rokov túto úlohu úspešne plnil. V posledných rokoch je vidieť zvýšené úsilie a zúfalosť v úsilí udržať si túto pozíciu. Väčšina vojen, keď zoberieme len posledných 100 rokov bola rozpútaná týmto "kolektívnym Západom". Angličania, Francúzi, Nemci - to boli aktéri všetkých veľkých vojen. Práve prostredníctvom ozbrojených konfliktov si Západ upevňoval svoju moc a potvrdzoval svetové líderstvo. Vojny boli prostriedkom presadzovania svojich záujmov a likvidáciou nepriateľa.
V súčasnosti sa však situácia zmenila. Viacero štátov vlastní jadrové zbrane a veľká vojna už nie je v skutočnosti možná. Väčšina svetových lídrov na čele s USA si uvedomuje, že jadrový konflikt by už nebol a ani nemohol byť lokálnou vojnou, ale následkom by bolo zničenie života na planéte Zem. V skutočnosti už dnes existujú tri mocnosti, ktorých vojenský potenciál je tak veľký, že sa ani s jedným z nich nedá bojovať v otvorenom konflikte. Reč je o USA, Rusku a Číne.
Mnohí vojenskí analytici hodnotia ruský vojenský potenciál, jeho technickú vyspelosť, kvalitu, atď. lepším ako to, čo majú dnes k dispozícii USA. Je to prvýkrát v dejinách, keď Rusi vojensky predstihli USA. Toto netvrdí Putin, toto sú stanoviská vysokých funkcionárov Pentagonu. Čo všetko má dnes k dispozícii Čína nie je úplne zrejmé, ale aj jej armáda je stále silnejšia.
Vzťahy medzi Moskvou a Západom sa zhoršujú a napätie stúpa. Namiesto zbraní sa používajú sankcie, vyhosťujú sa diplomati, vyrábajú sa zoznamy znepriatelených štátov. Západ posadil Rusko na "lavicu obžalovaných" a permanentne uvaľuje nové a nové "obvinenia". Podľa Západu sú Rusi zodpovední za všetko zlo, ktorému Západ čelí. Od ovplyvňovania volieb, cez hackerské útoky na strategické miesta, otravy nepohodlných osôb a "zabraňovaniu USA v presadzovaní demokracie" po celom svete.
Západ si nemôže dovoliť tento boj prehrať. USA pomaly strácajú svoju "tvár", lebo zlí Rusi v posledných rokoch vždy zasiahnu a znemožnia Bielemu domu priniesť "dobro" danej krajine. Prípadov je viac ako dosť. Sýria, Venezuela, Líbya....
USA majú zatiaľ v rukách jedného žolíka a tým je "dolár". Zadĺženosť USA je však astronomická (cca 30 biliónov USD, možno aj viac), ale pokiaľ sú USA schopné predávať svoj dlh, tak lokomotíva môže ísť ďalej. Nič však netrvá večne a niekedy stačí malý impulz a domino sa začne rúcať.
USA zápasia aj s veľkými vnútornými problémami. V chudobe žije viac ako 50 miliónov ľudí, z toho polovina v krajnej núdzi. Rasové problémy (BLM) po usmrtení afroameričana Georga Floyda naberajú na obrátkach po celých USA. Demonštrácie a rabovanie sú bežným úkazom vo veľkých amerických mestách. Rozpor medzi demokratmi a republikánmi sa ukazuje ako neriešiteľný.
Cieľom Západu je nezakryte ruský prezident Vladimír Putin. To je osoba, ktorá im už dlhodobo stojí v ceste, osoba, ktorá škodí Západu, podľa Bidena "zabijak".
Možno si Západ neuvedomuje, že Rusko sa od obdobia vlády Borisa Jelcina a jeho družiny zmenilo. Samotný Putin naopak predstavuje umiernené krídlo ruskej politickej scény. Predstava Západu je skôr z "ríše rozprávok", že odstránením Putina by sa všetko zmenilo k lepšiemu a vrátili by sa "zlaté časy" Jelcinovskej éry.
Vtedy bol Západ priateľom RF, lebo ruské vedenie umožnilo výpredaj krajiny. Ruskú privatizáciu riadili mladí reformátori Anatoly Chubais a Jegor Gajdar. Títo umožnili Západu dostať sa k obrovskému bohatstvu. Poradcovia prezidenta Jelcina Berezovskij, Chodorkovskij, Gusinskyj a niekoľko ďalších kontrolovali viac ako polovinu ruských financií v rokoch 1996 - 2000. Títo oligarchovia mali taktiež úzke vzťahy na Západ. Po nástupe Putina sa väčšina z nich dostala do nemilosti a mnohí z nich opustili RF.
Putin sa dostal k moci keď bola krajina ekonomicky a morálne v dezolátnom stave a ruskí občania už nemali žiadne ilúzie o "lepšom zajtrajšku". Dvadsať ročné Putinovo riadenie vynieslo RF opäť na vrchol a prezident urobil z Ruska svetovú mocnosť a zdvihol aj sebavedomie a hrdosť občanov.
Súčasná ruská spoločnosť je iná ako v devedesiatych rokoch a jej nálada k Západu je podstatne radikálnejšia v porovnaní so súčasnou vládou. Ak by sa Západu nejakým spôsobom podarilo Putina odstrániť, tak v Rusku môže nastať chaos, boj o moc a nekontrolovateľný prístup k vojenskému arzenálu vrátane jadrových zbraní. Nie je vylúčené ani sformovanie podstatne radikálnejšieho vedenia krajiny, ktoré sa rozhodne "odhodiť rukavičky" a rozdá si to so Západom.
Vzájomný vzťah medzi Západom a Ruskom sa dostal do patovej situácie. Nekonečné sankcie uvaľované Západom na Rusko občanov skôr zjednotili ako postavili proti súčasnej exekutíve. Západ zmenil svoju politiku a keď sa nedá vojnou, tak svoje úsilie zameriava na destabilizáciu krajiny z vnútra. USA vyčlenili na túto politiku obrovské zdroje a robia to verejne. Prostredníctvom rôznych inštitúcií, nadácií a fondov sa snažia ovplyvniť občanov Ruska, hlavne mladú generáciu.
Je otázne, či USA majú ešte stále svoj predchádzajúci kredit, či ešte niekto vzhliada k USA ako ku "krajine zasľúbenej". Sú USA ešte pre svet etalónom demokracie, slobody a neobmedzených možností? Pre triezvo hodnotiacich ľudí nie. Amerika môže naopak slúžiť ako odstrašujúci príklad aj keď to zatiaľ nikto zo svetových politikov nechce otvorene povedať.
Ani Čína a ani Rusko zatiaľ nemá politiku expanzie. Doktrína Ruska je skôr obranná a jeho cieľom je ochrániť seba a svoju sféru vplyvu. Pre potencionálnych agresorov v nedávnom prejave Putin odkázal, že im "vyrazí zuby" . "Každý nás chce poraziť, alebo nám niečo odhryznúť" - varoval ruský líder s tým, že garanciou je rozvoj ruskej armády. Rusko minie v tomto roku na obranu 42 miliárd USD, kým USA viac ako 700 miliárd USD. Ak sa k tomu pridajú financie všetkých členov NATO vrátane Kanady, tak náklady na obranu západu sa zvýšia o ďalších cca 300 miliárd.
Obdobnú neexpanznú politiku preferuje v súčasnosti aj Čína a nič nenasvedčuje tomu, že by sa chystala napadnúť Západ. Z histórie vieme, že Čína nikdy neatakovala Západ, ale čo nebolo môže byť a aj Čína môže byť "spiaca panda".
Západ sleduje dianie v oboch krajinách a je jasné, že čas pracuje proti nemu a v prospech konkurencie. Do desiatich rokov môžu byť títo konkurenti takí silní, že už nebude možné ich ovplyvňovať. Životná úroveň v týchto krajinách je na trajektórii rastu. Také medziročné rasty HDP v korona vírusovom období ako Čína nemá žiadna krajina na svete. Čína v prvom štvrťroku 2021 ekonomicky vzrástla medziročne o 18 % (podľa čínskeho štatistického úradu).
Je evidentné, že USA sa s Rusmi nechcú priateliť. Sú si vedomí, že akákoľvek "družba" len posilní Putina, čo si súčasní politici neprajú. Pokusy Európy na užšie prepojenie a spoluprácu boli priateľmi spoza oceánu vždy zastavené.