Bulhari odmietli rozkaz NATO strieľať na Rusov

30.12.2021

Spojené štáty trvajú na rozmiestnení ďalších päťtisíc svojich vojakov v Bulharsku, minister obrany balkánskej krajiny však vyjadruje názor svojich vojakov - nebudú strieľať na Rusov.

Najvyšší veliteľ ozbrojených síl NATO v Európe generál TodWalters navrhol, aby aliancia zvýšila svoju vojenskú prítomnosť v Bulharsku a Rumunsku "v reakcii na budovanie ruskej vojenskej prítomnosti na hraniciach s Ukrajinou", informoval o tom Der Spiegel.

Podľa informácií na webových stránkach 24сhasa.bg s odvolaním na svoje zdroje, Spojené štáty chcú, aby vojenské základne v Bulharsku trvalo "prichýlili" aspoň 5 až 5,5 tisícky vojenského personálu US Army s vojenským vybavením, ktoré sú v súčasnej dobe nasadené v Nemecku. Podľa existujúcej dohody medzi oboma krajinami je na vojenských základniach Novo Selo a Bezmer v Bulharsku už rozmiestnených 2 500 amerických vojakov a na každej zo základní je povolené zvýšenie až o 5 000.

Proti takýmto plánom sa postavil bulharský minister obrany Štefan Janev . Na svojom facebookovom účte napísal, že zatiaľ nie je potrebné rozmiestňovať na bulharskom území ďalšie jednotky.

"Môj postoj je, že takáto diskusia alebo prístup môže viesť k neželanému zvýšeniu napätia v regióne. Navyše v tejto fáze nie je dôvod považovať pozorované procesy za priame ohrozenie Aliancie a príslušnej bezpečnostnej zóny. V tomto kontexte si nemyslím, že existujú nevyhnutné okolnosti, ktoré môžu odôvodniť rozhodnutie súvisiace s umiestnením ďalších jednotiek na naše územie," napísal Janev.

Od názoru ministra obrany sa však nečakane dištancoval premiér Kiril Petkov. "Otázka rozmiestnenia ďalších jednotiek NATO v Bulharsku nebola prerokovaná na ministerskej rade. Názor ministra obrany na túto vec je osobný, nie je to postoj vlády," povedal Petkov na brífingu po riadnom rokovaní vlády.

Tento názor prišiel od Kirila Petkova po "priateľskom" stretnutí v Bruseli s generálnym tajomníkom NATO JensomStoltenbergom. Petkov uviedol, že pozícia Bulharska je plne solidárna s pozíciou EÚ a NATO vo vzťahu k Ukrajine a oznámil uzavretie dohody o výstavbe "druhého mosta (na Dunaji) medzi Rouse a Giurgiu (rumunské mesto) na obranné účely".

Podľa bulharského novinára Emila Spahijského konflikt medzi bulharskými politikmi na túto tému vznikol kvôli nepochopeniu toho, čo je bulharská armáda. "Celá bulharská armáda je súčasťou NATO. V Bulharsku máme viac ako 20 tisíc vojakov. Na Balkáne je okolo 90 tisíc gréckych vojakov vrátane NATO, 400 tisíc tureckých vojakov, ako aj asi 90 tisíc rumunských vojakov. Načo by mali byť nasadené ďalšie (americké) jednotky?" komentoval novinár vo vysielaní programu "Váš deň".

Argument v prospech nasadenia ďalších vojsk podľa neho nie je podložený. "Amerika chce nasadiť viac síl vo východnej Európe - od Nemecka až po Balkán, v dôsledku čoho sa "hra s Ruskom presunie na naše územie", dodal Emil Spahijski.

Rovnaký názor má aj bulharský expert na národnú bezpečnosť, profesor Bojan Čukov. "Hneď ako sa zavedú nové kontingenty, všetky tieto vojenské objekty sa stanú legitímnym cieľom pre ruské rakety. Každý by to mal vedieť asúhlasiť s účasťou na tejto konfrontácii. Teraz všetko závisí od tých, ktorých sme zvolili vo voľbách," povedal.

Túto skutočnosť by si mali uvedomiť aj slovenskí občania, t. j. že vojenské základne, napr. na Sliači, sa stanú legitímnym cieľom pre ruské rakety.

Jurij Kvašnin, vedúci Centra európskych štúdií IMEMO RAS pre Pravda.Ru povedal, že po odchode strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) od moci, začala tvrdá protiruská rétorika v Bulharsku postupne ustupovať vzhľadom na skutočnosť, že je potrebné spolupracovať s Moskvou, "pretože existujú pomerne úzke väzby v cestovnom ruchu aj v energetickom sektore."

Politológ varoval pred unáhlenými očakávaniami od novej bulharskej vlády, ktorá vznikla 13. decembra (z koalície "Pokračujúce zmeny", Bulharská socialistická strana, strana "Existuje taký ľud" a koalície "Demokratické Bulharsko"). Vo vláde sú, samozrejme, zástancovia ešte užšej spolupráce s NATO a dodržiavania kurzu, ktorý sa vnucuje z Bruselu, z Washingtonu. Sú aj takí, ktorí presadzujú vyváženejšiu politiku, napríklad súčasný prezident RumenRadev, povedal Jurij Kvašnin.

"Zatiaľ čo Bulharsko sa obáva nového rozmiestnenia síl NATO na svojom území, uvidíme, čo bude ďalej. Bulharsko je malá krajina. Je veľmi úzko začlenené do systému euroatlantických väzieb. A tu, samozrejme, veľa bude závisieť nie od samotnej bulharskej vlády, ale od tohto tlaku, ktorý bude vyvinutý partnermi v Severoatlantickej aliancii," poznamenal expert v rozhovore pre Pravda.Ru.

Všimnite si, že hoci bolo Bulharsko počas druhej svetovej vojny členom hitlerovskej koalície, Bulhari proti sovietskemu vojakovi nevystrelili ani jeden výstrel. V roku 2017 počas cvičení Severoatlantickej aliancie v Rumunsku boli za ciele navrhnuté postavy ruských vojakov, no bulharskí vojaci a dôstojníci kategoricky odmietli strieľať na takéto ciele s tým, že "Bulhari nestrieľajú na Rusov".

To možno vysvetľuje dôvod, prečo musia mať Američania v Bulharsku vlastných vojakov a nespoliehať sa na 20 000 bulharských vojakov "NATO".