Černobyľ, COVID-19 a zelené európske ciele

Čo má spoločné Černobyľ a koronavírus? Predovšetkým sú to dve obrovské tragédie v dejinách, ktoré mali, majú a budú mať významný vplyv na život ľudstva. Je otázne, či sa hlavne politici poučia zo súčasnej korona krízy a nezanedbajú niečo, v snahe napĺňať zelené európske ciele. 

Ako povedal český exprezident Václav Klaus: "Rakúsko sa stáva nepriateľom českej energetickej nezávislosti." Je otázne ako ustoja tento tlak Mochovce, pretože stop ich dostavby sa dostal do programového vyhlásenia novej vlády Sebastiana Kurza, ktorú vytvoril za účasti a s podporou rakúskych zelených.

Bol 1. máj 1986. Ako bolo predtým zvykom, zhromaždili sa tisícky ľudí, aby manifestačne v májových sprievodoch deklarovali jednotu strany a ľudu. Pochodovali, spievali, skandovali. A nikto netušil, že nad ich hlavami sa vznáša rádioaktívny mrak. 26. apríla 1986 totiž vybuchol štvrtý blok Černobyľskej atómovej elektrárne V. I. Lenina. Vlády ZSSR, ako aj vlády satelitov tento stav niekoľko dní tajili. A tak boli ľudia a zvieratá exponovaní neviditeľnými lúčmi. Príčinou bolo bezprecedentné porušenie bezpečnostných noriem v regulačnom a havarijnom systéme. Až po prvom máji sa v tichosti prijímali opatrenia aj v Československu.

Černobyľ a koronavírus majú spoločné aj to, že vlády nechali svojich občanov exponovať v menšej, či väčšej miere nebezpečným žiarením, resp. smrteľným vírusom. Tak ako účinky Černobyľu, aj účinky koronavírusu mnohí politici zľahčovali až bagatelizovali. 

Stačí si pozrieť vyjadrenia Borisa Johnsona, Angely Merkelovej, že sa nakazí 70 % Nemcov, či uistenie D. Trumpa, že na Veľkú noc budú kostoly v USA "praskať vo švíkoch". 

Aký je rozdiel medzi prvým májom 1986 v Kyjeve, či Krakove a feministickými zhromaždeniami v Madride k MDŽ, či plnými lyžiarskymi strediskami v Dolomitoch alebo Tirolsku v dobe, keď v Taliansku už vo veľkom umierali ľudia? Žiadny. Boli žiarením exponované davy ľudí a v súčasnej dobe nakazené tisícky ľudí. Následne bol vírus COVID-19 z týchto miest "úspešne rozvezený" po celej Európe.

Svet volil dvojaký prístup k zvládnutiu koronavírusu. Prvý prístup - radikálne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu, a tým zabránenie preťaženia zdravotného systému. Po zastavení šírenia nákazy, masívne testovanie, karanténa a postupné uvoľňovanie ekonomiky a života. Túto cestu zvolila Čína a potom aj Japonsko, či Južná Kórea. Snáď aj na základe poučenia z Černobyľu touto cestou išli štáty V4, a teda aj Slovensko. 

Druhý prístup - svojvoľné šírenie nákazy s premorením obyvateľstva, získaním hromadnej imunity, ktorá potom šírenie nákazy zastaví. Pokles ekonomiky by bol pomalší. To ale predpokladá silný zdravotný systém. Predpokladaná bola vysoká mortalita seniorov. Systém sa snažila realizovať Angela Merkelová, Boris Johnson a Donald Trump. Takýto systém nie je mysliteľný v ázijských štátoch, pretože tam prevláda silná úcta k starším ľuďom. 

V konečnom dôsledku druhý prístup sa zrútil na množstve nakazených a na kolapse zdravotníctva. Aj Nemecko, Veľká Británia a USA museli prijať prísne epidemiologické opatrenia, hoci neskoro a situácia je tam kritická. 

Výsledok: státisíce nakazených, desaťtisíce mŕtvych. Nakazil sa aj samotný premiér Boris Johnson.

Táto situácia ukázala, že je potrebné vo zvýšenej miere dbať na strategickú bezpečnosť - hlavne energetickú. Kríza ukázala, že v prvej etape sa každý staral sám o seba. Ako by sme zvládali takúto pandémiu, ak by bol nedostatok elektrickej energie? Po havárii jadrovej elektrárne vo Fukušime pod tlakom zelených v Nemecku Angela Merkelová zbrklo odstavila niektoré jadrové elektrárne, pričom Nemecko na tento výpadok nebolo pripravené a údajne sa tam zvýšila ťažba hnedého uhlia. Sú známe merania zo 70-tych rokoch, keď v okolí tepelných elektrární na severe Čiech bol z hnedého uhlia nameraný vyšší rádioaktívny spád, ako pri jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Dlhodobo na jadrovú energiu ide Francúzsko, elektráreň buduje aj Veľká Británia. Slovensko je našťastie v tejto komodite vďaka jadru sebestačné.

Opatreniami EÚ bude po roku 2022 nedostatok stabilných zdrojov elektrickej energie nezávislých na počasí, a teda ak nesvieti a nefúka môže nastať problém. V prípade ďalšej krízy nemusí každý mať dostatok energie a navyše nemusí sa dať kúpiť. Jej doprava na diaľku sa výrazne predražuje. Predstavte si takéto výpadky na život, keď bude napríklad obmedzené využitie počítačov. 

Treba povedať, že ekonomicky silnejší členovia únie presadili niektoré významné prístupy, ktoré pre nich, a ja pre EÚ skončili fiaskom, minimálne: 1) otvorená náruč mama Merkel pre utečencov, 2) urýchlené uzatvorenie niektorých jadrových elektrárni, 3) benevolentný prístup k obmedzeniu šírenia koronavírusu.

Dúfajme, že poučenie z korona krízy zmení situáciu aj v prístupe EÚ k strategickej bezpečnosti (hlavne ekonomicky silnejších štátov) a umožní jednotlivým členským štátom rozvoj nimi zvolenie cesty na zabezpečenie energetickej sebestačnosti. Veď nemôže jedna krajina, ktorá má v Alpách obrovské kapacity na využitie hydroelektrární, obmedzovať a diktovať svojim susedom. 

A to všetko len preto, že v roku 1975 Rakúšania referendom rozhodli, že nechcú jadrovú elektráreň a nemohli spustiť skoro dokončenú pri Viedni (Zwentendorf an der Donau) - dnes je z nej múzmeum! Po Fukušime boli sprísnené normy, elektrárne absolvovali stress-testy, napríklad Mochovce prijali na blokoch 1 a 2 opatrenia na zvýšenie seizmickej bezpečnosti. Jadrové reaktory 3. generácie majú výborné bezpečnostné parametre. Navyše energia z jadra je považovaná za jednu z najčistejších a má štandardizovaný postup na spracovanie odpadov. Pokiaľ je známe spracovanie odpadov fotovoltaických panelov a veterných vrtulí po dobe životnosti nie je doriešené a vôbec nie jednoduché.

Pri formovaní zelených európskych cieľov by politickí lídri, úradníci aj poslanci mali brať do úvahy, že zákon zachovania hmoty a energie platí nezávisle na ich vedomí a nie je možné ho zmeniť uznesením europarlamentu. Svojho času sa pokúsil zmeniť ekonomické zákony J. V. Stalin. Dlhodobým výsledkom bol krach socialistickej sústavy.