Charitatívne mimovládky – ich ohlušujúce ticho – a coronavírus sa ďalej šíri

Už týždeň žije naša republika v strachu a očakávaní, ako bude prebiehať pandémia COVID-19. Sme svedkami rôznych analýz, vystúpení, štatistík , predpovedí, teórií. Avšak jedna vec nás desí . To hrôzostrašné ticho charitatívnych mimovládnych organizácií (CHMVO). To ticho, ktoré počuť zo dňa na deň hlasnejšie. To ticho, ktoré si nevieme vysvetliť.

Sme v krízovej situácie, celá republika. Pokiaľ nás pamäť neklame, humanitárne neziskovky radi hovoria o sebe, že ich úlohou je pomáhať zvládať krízové situácie. Áno vedia hlasno nariekať, keď potrebujú finančnú injekciu od štátu. sú hlasné, ak sa jedná o pomoc štátu. Rovnako kričia, ak treba údajne pomáhať obetiam vojny. Ale my očakávame, že teraz podajú pomocnú ruku nám všetkým Teraz sme zvedaví my, čo pre nich znamenajú pojmy, ľudskosť, charita, sebaobetovanie, rovnosť.

Nemusia v tomto čase ani chodiť na kraj sveta a tam poskytovať pomoc ľuďom v núdzi, ďaleko od našich pohľadov. Dnes potrebujú pomoc naši občania. CHMVO majú ideálnu možnosť zúročiť svoje dlhoročné skúsenosti, ktoré mnohé nadobudli ďaleko za našimi hranicami. Využiť teraz ich financie, materiálne možnosti a osobné skúsenosti v prospech nás všetkých. Je čas pre CHMVO rozprestrieť ich ochranné humanitárne siete po celom Slovensku.

Pýtame sa aj pána profesor Vladimíra Krčméryho, ktorý je zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách, ako sú pripravení pomôcť našim občanom. Sme naozaj hrdí na to, akú pomoc doteraz poskytol ľuďom na africkom a ázijskom kontinente.

Avšak v dnešnej dobe máme právo sa pána profesora opýtať, aký ma plán so svojou humanitárnou organizáciou, na pomoc naším marginalizovaným komunitám v rómských osadách. No najmä, čo konkrétne už vykonali, keďže pandémia nepozná hranice ani časový odklad. Aby nám dokázali prakticky svoju vysokú odbornosť a profesionalitu. Všetci by sme boli nesmierne radi, ak by nám garantoval využitie jeho skúseností. A to humanitárnych, medicínskych, či logistických, ktoré nadobudol počas misií v Afrike a Ázii. Naši občania si jeho pomoc takisto zaslúžia.

Oslovili sme v tejto veci samozrejme aj pána profesora a jeho odpoveď Vám prinesieme v aktualizácii tohto článku.

Takže vážené ostatné charitatívne mimovládne organizácie, dali sme vám jasnú výzvu v tejto kritickej dobe. Veríme vo vašu humanitu, empatiu, rozvahu a ráznosť. Spoliehame sa na vás, tak nás prosím nesklamte. Ukončite to ohlušujúce ticho.