Chceme byť zdraví alebo liečení?

Každoročne si na konci roka väčšina z nás vinšuje len to najlepšie. Je zaujímavé, že takmer u každého začínajú tieto vinšovačky želaním zdravia . Ale je to naozaj tak? Túžime byť skutočne zdraví, alebo chceme byť len stále liečení?

V dnešnej dobe počúvame a čítame nespočetné množstvo informácii o nových diagnostických a terapeutických postupoch. Počúvame správy o " potencionálne nových liekoch ", o " sľubných nových liečbach" o " približovaní sa k lieku ." Politici sa predháňajú aké nové nemocnice, medicínske prístroje a zariadenia kde všade po Slovensku uvedú do prevádzky. Vzbudzujú tým nádej, že tak dosiahneme zdravú populáciu.

Avšak otázka znie : kde sú v tých ich programoch "vyliečení"? Kde sú "zdraví"? Pravda je taká, že aj ochorenia, ktoré sme kedysi zvykli ľahko liečiť - vo väčšine prípadov - sa stali nevyliečiteľnými. OSN nám zadefinovalo, čo je zdravie, ale máme naozaj celospoločenské programy ako ho dosiahnuť u všetkých? Ako sa štátne inštitúcie starajú o to, aby bol občan zdravý a nie len liečený?

Už v starovekej Číne boli lekári triedení na dobrých, lepších a vynikajúcich. Dobrí lekári chorobu včas diagnostikovali, lepší včas vyliečili, ale vynikajúci dosiahli to, aby choroba človeka nepostihla.

Malo by nás všetkých zaujímať to, ako môžeme ostať stále zdraví, čo môžeme preto urobiť, ako nám tomu môžu napomôcť štátne inštitúcie. Napríklad také Ministerstvo zdravotníctva. Nebolo by vhodnejšie ho pomenovať Ministerstvo zdravia? Tým by bola jasné, čo je jeho úlohou a aký cieľ má dosiahnuť.

Ale to by chcelo výrazne finančne podporovať preventívne programy u každého všeobecného lekára a predísť tak mnohým chorobám. Chcelo by to skutočne a nie len symbolicky,  trvale vrážať peniaze do základnej telesnej výchovy detí, mládeže ale aj dospelých všetkých vekových skupín, ktorí nie sú predsa všetci aj aktívni závodní športovci. Chcelo by to zabezpečiť naozaj kvalitné stravovanie všetkých skupín obyvateľstva. Veď len zníženie obezity o 50 % by razom "vyliečilo 50% populácie" z cukrovky 2. typu!

A nik nemôže zodpovedne pochybovať aj o tom, že v konečnom dôsledku, je to oveľa efektívnejšie, ako neskôr draho a možno aj neúspešne liečiť ochorenia, ktoré nemuseli vôbec vzniknúť.

Povedzme si úprimne, nemalo by to byť v záujme každého z nás,  byť čo najdlhšie zdravý a nie liečený,  a teda logicky nemalo by byť aj v záujme štátu mať zdravú populáciu?

Ale je tu naozaj takýto záujem, napríklad práve u štátu?

Očividne sa zdá, že je prednejší záujem rôznych farmaceutických firiem či prístrojových gigantov udržiavať populácie v štádiu kontinuálneho liečenia. A naši politici im v tom nezištne (v tom lepšom prípade) napomáhajú svojimi politickými programami zameranými takmer výhradne na liečenie. Ako by naším cieľom bolo mať nakoniec viac liečených ako zdravých...

Takže záverom sa skúsme zamyslieť nad touto vetou: "Zdravie je to najvzácnejšie čo máme, ale robíme spoločne pre to naozaj všetko podstatné a zmysluplné?"