Čo bolo, je a bude vždy v Amerike naozaj slobodné - nech žije OBCHOD!

Priateľ sa ma opýtal, že prečo som taký skeptický voči Spojeným štátom ako vzoru slobody pre celé ľudstvo. Veď predsa sám uznávam obrovský technologický pokrok a bohatstvo USA. Tak prečo to neuznať za naozaj osvedčený vzor pre všetkých? Tak rozmýšľajme spolu...

Bolo treba pôdu na výrobu potravín a OBCHOD, tak si ju zobrali. Čo na tom, že vyhnali z pôdy a pozabíjali milióny Indiánov a zvyšok zdevastovali v rezerváciách cez OBCHOD s alkoholom. Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada St. Augustine na Floride, založená roku 1565. Prvá anglická usadlosť Jamestown vo Virgínii sa datuje do roku 1609. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu zlato (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Tým zostali miniatúrne rezervácie a sudy lacného alkoholu...

Bolo treba ropu na OBCHODovanie a tá bola v mexickom Texase, tak si ju zobrali. Čo na tom, že to bolo mexické územie a takto sa urvalo Mexiku ropné bohatstvo, ktorým USA dnes prekypujú a Mexiku tak zúfalo chýba? Mexicko-americká vojna bol ozbrojený konflikt medzi Spojenými štátmi americkými a Mexikom v rokoch 1846-1848. Vojna bola vyvolaná sporom medzi USA a Mexiko o vládu nad územím Texasu. Mexiko neuznávalo odštiepenie Texasu v roku 1836 a po celú dobu existencie Texaskej republiky (1836-1846) považovalo Texas za svoju vzbúrenú provinciu. Zatiaľčo mexickí historici označujú za príčinu vojny anexiu Texasu zo strany USA v roku 1846, Američania (ktorí krátkodobú nezávislosť Texasu uznali) považujú anexiu Texasu realizovanú so súhlasom Texasanov za legitímnu a za príčinu vojny považujú napadnutie pevnosti Fort Texas mexickou armádou, ku ktorému došlo 3.  mája 1846. Mimochodom, ako by sme čítali čosi o súčasnom Kryme. Ale to je celkom jasne v očiach Američanov niečo iné... veď v tomto texaskom prípade išlo len o ropu.

Bolo treba lacnú pracovnú silu na plantáže a rozvoj OBCHODu, tak si zobrali otrokov. Čo na tom, že si v ústave dali pre seba základné "ľudské" práva? Za dvesto rokov zobchodovali 15 miliónov afrických otrokov. Rovnaký počet vraj pred transportom už v Afrike v neľudských podmienkach zahynul... Stačilo na to v americkom zákone ustanoviť, že otrok je "vec". Takto sa teda bohatstvo zväčšovalo aj vďaka černochom afrického pôvodu, ktorých sem od roku 1619 privážali na prácu ako otrokov. V roku 1791 k ústave USA bola doplnená Listina práv, zaručujúca občanom neodňateľné práva. Otrokov sa to netýkalo...

Bolo treba lacnú pracovnú silu do továrni, aby bežal OBCHOD, tak si zobrali otrokov z plantáží  a urobili z nich "slobodných" nádennikov. Stačilo "objaviť", že otrok už nie je "vec" a vyhlásiť svätú vojnu severu proti juhu a ešte sa aj tváriť, že ide v prvom rade o ľudské hodnoty. Čo na tom, že oslobodení otroci žili následne v podmienkach horších ako zvieratá a robili 12-16 hodín denne... Čo na tom, že "oslobodení" čierni museli ešte v roku 1968 na olympiáde zvierať na stupňoch víťazov zovretú Čiernu päsť proti rasovej diskriminácii? Čo na tom, že voliť ako slobodní občania mohli v skutočnosti v celej Amerike až od roku 1975! V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán Abrahám Lincoln, ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii. Mimochodom, až v roku 1920 devätnásty dodatok ústavy zaručil volebné právo žien. A až v šesťdesiatych rokoch 20.storocia z veľkej časti vďaka sile hnutia za občianske práva, bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny.

Čo na tom, že na európskom kontinente Hitler okupoval Rakúsko, Poľsko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Nórsko, Švédsko, Česko? USA boli neutrálne. Ponúkli však Británii "lease a lend" OBCHODy a Nemecku súbežne dodávali komponenty na Cyklón B. Veď OBCHOD je pre USA nadovšetko.
Rusku bojujúcemu osamotene proti nemecko-nacistickej mašinérii ponúkli to isté - Rusko splatilo posledné miliardové pôžičky slobodomyseľným americkým obchodníkom až koncom roku 2000! Veľmi sa mýlia naivisti, ktorí si myslia, že vraj USA "nezištne" pomáhali európskym krajinám v boji proti hitlerovskému Nemecku!

Do vojny proti fašistickej osi BeRiTo (Berlín-Rím-Tokio) vstúpili, ale až keď neprozreteľne Japonci bombardovali Pearl Harbour. To už sa priečilo obchodnej politike z vojny extrémne bohatnúcich USA! Zabudnite na to, že to USA urobili preto, aby nebodaj oslobodili Európu od nemeckých fašistov, ktorí dovtedy vyvraždili milióny európskych židov, Holanďanov, Juhoslovanov, Grékov, Poliakov, Francúzov a najmä Slovanov na východe Európy. Až po japonskom útoku na Pearl Harbour v decembri 1941 vstúpili Spojené štáty do druhej svetovej vojny po boku Veľkej Británie, Sovietského zväzu, Číny a ďalších spojeneckých národov.

Roky odkladali následne USA vylodenie v Európe. To nebol zjavne ich job. Zjavne chceli, aby Rusko najprv vykrvácalo. Od roku 1942 naťahovali čas pod rôznymi zámienkami - až do roku 1944! Čo na tom, že len za tieto dva roky zahynulo v Európe 15 miliónov ľudí! Až keď Rusi oslobodili cely východ a rútili sa nezadržateľne ku Berlínu, bolo treba z obchodných dôvodov zabrániť, aby oslobodili nebodaj celú Európu. Kde by potom americkí kapitalisti obchodovali?

Áno vo vojne zahynuli aj Američania - česť ich pamiatke! Ale napriek tomu, že je treba ľutovať každú ľudskú obeť, nezabudnime aj na to, že Američanov zahynulo v druhej svetovej vojne 250 tisíc, ale len Juhoslovania mali 400 tisíc obetí, národy sovietskeho zväzu 12 milónov - a to priamo vojenských obetí... ale nezabudnime aj na to, že kým Európa ležala nakoniec v ruinách - USA sa stali vo vojne definitívne najbohatšou krajinou sveta!

Už len z tejto malej rekapitulácie musí byť každému jasné - ak bolo a je niečo v Amerike vždy slobodné - tak je to na absolútne prvom mieste OBCHOD. A ľudské práva a slobody sa uplatnia iba keď to je potrebné pre ešte väčšiu slobodu OBCHODU.

Aj preto Amerika so svojimi bývalými prezidentmi pokrytecky predstierajúcimi, že chcú všade predovšetkým oslobodiť národy a priniesť im americkú demokraciu ako osvedčený vzor, tak hanebne zlyháva. Stačí sa pozrieť v Afganistane, Iraku, predtým v Libyii, či Vietname. Prišli totiž oslobodiť OBCHOD a miestni o to nestáli...

A preto sa nedivím Trumpovmu "America First!", lebo jeho myslenie dôsledne vychádza z “najlepších” tradícii amerických kolonistov, ale nedivím sa ani slovám francúzskej ministerky obrany, že "Donald T. by rád zamenil článok 5 zmluvy o NATO, za článok "F35" - to jest priateľ bude pre USA len ten, kto 2% HDP na obranu dá za americké zbrane...už dlho predsa nebola vojna a z vojny sa bohatne slobodnému americkému OBCHODU vždy najlepšie!