Coronavírus v rozvojových krajinách

Zatiaľ sa svet viac sústredil na výskyt coronavírusu vo vyspelých krajinách, hlavne v Európe a USA. Tu sa kulminácia nákazy ešte len očakáva. Odhady expertov na základe skúseností s priebehom pandémie vychádzajúce aj z Číny ukazujú, že poľavenie môže nastať až v lete. Dnes považujeme už Čínu vo väčšine prípadov ako krajinu, kde je problém s coronavírusom vyriešený.

Aká je dnes situácia v druhej najľudnatejšej krajine sveta - v Indii? A ako je na tom celý africký kontinent? Odhaduje sa, že na týchto dvoch územiach žije okolo 3 mld. obyvateľov. Podmienky na boj s epidémiou sú medzi tzv. vyspelým západným svetom a rozvojovými krajinami diametrálne odlišné. To, že niektoré tvrdé opatrenia prijímané jednotlivými vládami prijímajú občania s nevôľou je jasné. Treba si však uvedomiť, že obmedzovanie napr. spoločenských akcií, či už športových alebo kultúrnych nám obmedzuje komfort, na ktorý sme roky boli zvyknutí, ale sú nevyhnutné. To, že sú uzatvorené rôzne obchody, nefungujú služby - na to sa neumiera. Iste, keď si dámy nemôžu dať urobiť nechty, nemôžu navštíviť kaderníčku či kozmetičku, to pre nich môže byť problém. Čo sme doposiaľ tiež nepoznali je zákaz vychádzania. Je nesporné, že vyspelý svet čelí novým výzvam.

Avšak s porovnaním s takou Indiou, kde dnes napr. nefunguje doprava a aby sa ľudia dostali domov musia prejsť peši niekedy viac ako 300 km. A toto už určite je problém. India sa uzatvorila od 25. marca na 21 dní, aby eliminovala rozširovanie vírusu. 

Obchody, trhy, reštaurácie, kiná a verejná doprava sú uzavreté. Zatiaľ je v krajine evidovaných viac ako 1600 nakazených a 50 mŕtvych, čo je k počtu obyvateľov skutočne málo.

Indovia z vidieka, ktorí pracujú po celej krajine sa postupne z dôvodu uzatvorenia väčšiny podnikov vracajú domov. Ako sme vyše spomenuli, dopravné prostriedky sú nedostupné a tak tí, čo môžu a vzdialenosť do ich domovov je rádovo v stovkách kilometrov, idú peši. 200 km dokážu prejsť za 3-4 dni. Bojujú so smädom, hladom a únavou.

Títo ľudia tvoria základ indickej ekonomiky. Pracujú ako stavební robotníci, v automobilkách, poľnohospodárstve, službách. Bez nich by India neprežila. Aby unikli biede, žijú v getách vo veľkých mestách. Príjem týchto ľudí je pre prežitie ich rodín rozhodujúci.

Opatrenia vlády majú pomôcť k tomu, aby sa pandémia nezmenila na humanitárnu krízu. Dílijský predseda vlády Arvind Kejriwal prosí pracujúcich, aby neopúšťali hlavné mesto. Poukazuje na to, že beznádejné čakanie na autobusy vo veľkých skupinách na termináloch zvyšuje riziko nakazenia.

Pri zákaze vychádzania nariadeného vo viacerých štátoch Indie polícia zasahuje mimoriadne brutálne. Bežné je bitie chodcov palicou. Dvaja už na surovosti policajtov zahynuli... 

Indický premiér Naréndra Módi sa ospravedlnil za "tvrdé opatrenia, ktoré zasiahli a skomplikovali život najmä chudobným". Tvrdé reštrikcie odôvodnil snahou zvíťaziť nad epidémiou.

Všetci títo navrátilci z veľkých indických miest sú reálnou hrozbou pre vidiek. Neexistuje nijaké testovanie, karantény a hotspoty, ktoré by aspoň čiastočne obyvateľov mohli chrániť.

Pokiaľ sú vzdialenosti ich domovov tisícky kilometrov, ostávajú ľudia v mestách. Toto je výzva pre jednotlivé indické štáty, či a ako budú schopné zabezpečiť prežitie týchto ľudí. Jedná sa o zabezpečenie jedla, peňazí a základných životných potrieb. Ak sa s tým jednotlivé vlády nevysporiadajú, nezabije ich vírus, ale hlad a zúfalstvo. Opatrenia, ako zákaz vychádzania, umývanie rúk a používanie dezinfekčných prostriedkov, sú v indických getách nereálne.

Obdobná situácia je aj na "čiernom" kontinente. Aj tu sa nachádzajú pri veľkých mestách getá, kde žijú tí najchudobnejší. Aj tu je utópiou dodržiavanie najzákladnejších hygienických opatrení. Chýbajú ochranné pomôcky pre desaťtisíce zamestnancov, ako sú upratovačky, zdravotnícky personál a pod. Títo sa po práci vracajú do slumov. Ako sa dnes hovorí - ide o ďalšiu "tikajúcu bombu".

Podľa niektorých odborníkov sú africké štáty čiastočne proti coronavírusu chránené tým, že vírusu sa menej darí v teplých a vlhkých regiónoch. Jedným z ďalších faktorov hrajúcich do karát týmto štátom je ich demografický vývoj. Ide prevažne o mladú populáciu. Vek Afričanov, meraný podľa mediánu je 20 rokov (v Indii 27 rokov). Niektorí odborníci hovoria, že mladí ľudia sú voči epidémii odolnejší. Podľa výročnej správy WHO sa Afričania dožívajú oveľa kratšieho veku ako Európania. V Zimbabwe je priemerný vek žien 33 rokov a mužov 37 rokov. Všetkých 10 krajín, kde sa ľudia dožívajú najnižšieho priemerného veku sa nachádza v Afrike.

Počet nakazených v Afrike je okolo 5300 a je evidovaných 170 úmrtí. Najhoršia situácia je v Južnej Afrike (1400 nakazených a zatiaľ len 3 úmrtia - dáta k 30.3.2020). Ďalšie prípady sú hlásené z Egypta, Senegalu a Alžírska. V Afrike sa problém coronavírusu kombinuje s ďalšími chorobami, ako je HIV, osýpky a malária. Nový typ coronavírusu je pritom najnebezpečnejší pre ľudí, ktorí sú nakazení niektorou z vyššie vymenovaných chorôb.

Väčšina afrických veľkých miest začala taktiež prijímať prísne opatrenia. Napr. 20 miliónový Lagos je od minulého týždňa uzatvorený. Nigérijský prezident Muhammad Buhari o tom rozhodol hneď ako bolo potvrdené, že coronavírus útočí na obyvateľov mesta.

Prezident Botswany Mokgweetsi Masisi vyhlásil vo svojej krajine mimoriadnu situáciu. Ďalšie africké štáty postupne prijímajú podobné opatrenia.

Chudobná Afrika je ekonomicky závislá na západných vyspelých krajinách. Nerastné suroviny tvoria základ ekonomiky väčšiny afrických štátov. Akýkoľvek problém Európy, USA a ďalších veľkých ekonomických partnerov sa prejaví v znížení exportu nerastných surovín z Afriky. Už dnes to môžeme vidieť napr. na rope, kde ceny padli na 18-ročné minimum. Podobný osud môže postihnúť aj ďalšie komodity importované z Afriky.

Európa bojuje s migráciou už viac ako 5 rokov. Ak sa ekonomická situácia v Afrike zhorší a títo ľudia naberú "smer Európa", tak dôsledky sú len ťažko predstaviteľné.