Donútila Monika Jankovská aj Tomáša Boreca ku rezignácii?

Prakticky súbežne s informáciou, že bývalá štátna tajomníčka MS SR Monika Jankovská sa v Nitre na NAKA rozšvitorila, sa objavila informácia, že pán Tomáš Borec, jej bývalý šéf exminister sa vzdal funkcie predsedu Slovenskej advokátskej komory (SAK). Či to má súvis, asi čoskoro uvidíme. 

"Funkcie predsedu SAK som sa rozhodol vzdať po zrelej úvahe a po dohode s celým predsedníctvom, keďže v nadchádzajúcich voľbách nehodlám kandidovať do orgánov komory," uviedol Borec.

Jeho rozhodnutie súvisí vraj aj s pokusmi spochybňovať odbornú prácu komory poukazmi na skutočnosť, že v minulosti zastával funkciu ministra spravodlivosti. Pripomína, že bol na pozícii ako nestraník.

"Vždy som zastupoval komoru podľa najlepšieho vedomia a svedomia s cieľom čo najúčinnejšie hájiť nezávislosť advokácie a ideu právneho štátu. Riadil som sa pri tom princípmi profesionality, slušnosti a otvorenosti voči iným názorom, a to bez ohľadu na akékoľvek politické motívy," doplnil.

No uvidíme, či v tom je len obetovanie sa pána predsedu v prospech dobrého mena SAK .. pán advokát sa totiž preslávil aj zakladaním firiem v daňových rajoch známych z tzv. Panama papers. Dokonca na vraj prsty aj v tom, že keď si malo Slovensko ísť prevziať do Nemecka oficiálne zoznamy daňových hriešnikov z týchto zoznamov - nevyužilo tuto možnosť!

Pán Tomáš Borec spolupracoval pri týchto aktivitách s dnes už smutne preslávenou právnickou firmou Mossack Fonseca.

Ako uviedol portál investigace.cz, Panama, Britské panenské ostrovy a Seychely spája niekoľko vecí. Krásne ostrovy s nulovým daňovým zaťažením sú vysnívané "raje" firiem, ktoré sa buď chcú vyhnúť plateniu daní vo svojej domovine alebo sa usilujú zahaliť vlastnícku štruktúru. Na týchto požiadavkách založila svoj úspešný biznis právnická firma Mossack Fonseca pred takmer štyridsiatimi rokmi. A presne tieto tri destinácie sa vyskytujú na slovenskom zozname Panama Papers.

Jedenásť a pol milióna dokumentov, ktoré zaznamenávajú celý proces založenia firmy v daňových rajoch, od internej e-mailovej komunikácie medzi jednotlivými pobočkami Mossack Fonseca a "klientmi" až po posielanie "splátok" za uskutočnené transakcie boli anonymným whistleblowerom poslané do redakcie nemeckých novín Süddeutsche Zeitung.

Na 2,6 terabajtoch tzv. Panama Papers pracovalo viac ako 300 žurnalistov zo 78 krajín po celom svete pod záštitou Medzinárodného konzorcia pre investigatívnych novinárov (ICIJ). Zistenia novinárov po celom svete naznačujú, že spoločnosť Mossac Fonsecca si vybudovala postavenie dôveryhodného partnera.

Jednotlivé kauzy totiž smerujú až k menám vplyvných politikov, napríklad prezidentov Vladimíra Putina alebo Petra Porošenka.

Aj Slovensko má zastúpenie v nekonečnom zozname Panama Papers. Na rozdiel od susedného Česka, slovenských klientov je zatiaľ iba 115. Ďalšie mená sa však priebežne objavujú v zoznamoch iných krajín. Nie je teda vylúčené, že zoznam slovenských firiem a mien sa ešte rozšíri, napríklad prostredníctvom bielych koní z Českej republiky.

Obvyklý postup zakladania takýchto firiem bol nasledovný. Súčasťou dokumentov, ktoré Mosfon (ako sa sami nazývajú v internej komunikácii) od svojich klientov vyžadoval bol zoznam spoločníkov, ich podiely a nastrčeného riaditeľa spolu s adresami. Takto "vyplnený formulár" vrátili riaditeľ sekcie Mosfonu z Monaka s poznámkou: "John, you should have an offshore address." (John, ma by si mať offshorovú adresu.) Odporúčanie právnikov, aby do dokumentov v žiadnom prípade neudával svoju skutočnú adresu, našla pozitívnu odozvu už v nasledujúcom e-maile.

Viac o tom vie povedať práve exminister a expredseda Tomáš Borec. Uvidíme komu to bude chcieť alebo nebodaj musieť povedať. No verime, že nebude potom aj exadvokát...