Dvaja slovenskí podnikateľskí velikáni sú vlastne skoro “švagrovia”?

Jeden velikán s menom Ladislav Baštrnák po strmom raste nahor už akosi nerastie. Podnebie vo väznici v Dubnici nad Váhom tomu zjavne neprospieva... Daňové prehrešky ho tak, ako kedysi al Caponeho dostali až do tejto modernej štátnej ubytovne.

Zato druhý velikán je stále ešte na vzostupnej trajektorii. Volá sa Boris Kollár a ďalej ho predstavovať asi nie je treba. Či jeho trajektória bude len rásť, sa dá silne pochybovať, a to už na báze známeho slovenského porekadlá "Stromy nikomu nerastú do neba".


Čo spája týchto dvoch skvelých mladých mužov s pohľadmi spokojne upretými na svetlé zajtrajšky?


Okrem pohnutej minulosti plnej mafistickych kamarátov, je to aj jedna žena. Vnučka známeho herca Leopolda Haverla. Beáta bola najprv manželkou Ladislava Baštrnáka, aby ho neskôr vymenila za milenecký vzťah - s kým iným ako chlapom č.1 Slovenskej republiky, ktorý neustále intenzívne vo verejnom zaujme myslí srdcom - s našim milovaným Borisom Kollárom.

Takže vlastne obaja naši velikáni sú aj niečo také, ako "švagri". Nepodarilo sa nám zistiť, či Boris Kollár v novej funkcii už bol navštíviť svojho "švagra" v Dubnici. Možno by ho mohol povzbudiť, že bolo kedysi milou československou tradíciou, že náš prezident pred tým, než sa ním stal, si pobudol zvyčajne v nejakom nápravno-výchovnom zariadení a teda ani pre Laca nie je ešte všetko stratené.

Či sa tak stane ešte v dobe kedy Boris bude stále druhým najvyšším ústavným činiteľom Slovenskej republiky, nevedno.