ESĽP o Kryme - kto má pravdu? Rusko či Ukrajina - nik nevie...
18.01.2021
14. januára veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) prijala žalobu podanú Ukrajinou na Rusko za systematické porušovanie Európskeho dohovoru o ľudských právach na Kryme, uvádza portál Pravda.ru.
Tento prípad sa zakladá na dvoch sťažnostiach podaných Ukrajinou na Rusko v rokoch 2014 a 2015. V Kyjeve bolo Rusko obvinené z porušenia niekoľkých článkov Dohovoru o ľudských právach: článok 2 (právo na život), článok 3 (zákaz neľudského zaobchádzania a mučenia), článok 5 (právo na slobodu a bezpečnosť), článok 6 (právo na spravodlivý proces), článok 8 (právo na rešpektovanie súkromného života), článok 9 (sloboda náboženského vyznania), článok 10 (sloboda prejavu), článok 11 (sloboda zhromažďovania), článok 14 (zákaz diskriminácie), článok 1 protokolu č. 1 (ochrana majetku), článok 2 protokolu č. 1 (právo na vzdelanie), článok 2 protokolu č. 4 (sloboda pohybu).
V júni 2018 boli sťažnosti spojené do jedného prípadu s názvom "Ukrajina proti Rusku (ohľadom Krymu)". V septembri 2019 sa vo veľkej komore ESĽP uskutočnili pojednávania vo veci.
Podľa názoru ruskej strany žaloba nemala byť prijatá na pojednávanie. Najmä námestník ministra spravodlivosti Ruskej federácie Michail Halperin poukázal na to, že sťažnosť Ukrajiny je politická a kladie sa dôraz na to, ako bol Krym pripojený k Rusku.
Stojí za zmienku, že ruské ministerstvo spravodlivosti komentovalo súčasné rozhodnutie Veľkej komory ESĽP oveľa rýchlejšie ako jeho ukrajinskí kolegovia. Zdôrazňuje sa, že súd zistil, že niekoľko obvinení Ruska Ukrajinou nebolo dokázaných.
"ESĽP dospel k záveru, že nie je dokázaných niekoľko obvinení vznesených ukrajinskými orgánmi proti Ruskej federácii, vrátane údajných vrážd civilistov, neoprávneného zadržiavania a zastrašovania zahraničných novinárov, nezákonného zaistenia majetku ukrajinských vojenských pracovníkov, diskriminácie etnických Ukrajincov, politicky motivovaného trestného stíhania pro ukrajinsky zmýšľajúcich osôb, odmietnutie registrácie náboženských a iných organizácií," uvádza tlačová služba ruského rezortu.
Je tiež potrebné poznamenať, že Európsky súd pre ľudské práva sa nezaoberal otázkou, či bola anexia Krymu k Ruskej federácii z hľadiska medzinárodného práva legálna.
Niet pochýb o tom, že Kyjev sa bude snažiť predstaviť súčasné rozhodnutie ESĽP ako "víťazstvo". Napokon súd aspoň čiastočne vyhovel Ukrajine a žaloba bola prijatá.
Je však príliš skoro na urýchlenie konečných záverov. ESĽP nestanovil ani harmonogram ďalších konaní vo veci. Je zrejmé, že sotva môžeme očakávať v blízkej budúcnosti verdikt, poznamenáva Pravda.ru.