Fíni a coronavírus

Fínsko je krajina v počte obyvateľov porovnateľná so Slovenskom (5,5 mil.), hustota osídlenia je však podstatne menšia. Má novú, mladú vládu. Premiérkou sa stala iba 34-ročná sociálna demokratka Sanna Martinová. Podobne ako naša vláda, aj fínska čelí veľkému nebezpečenstvu - koronavírusu COVID-19. Jej prístup je ale diametrálne odlišný. Je potrebné zdôrazniť, že ratingy kvality života, školstva, či zdravotníctva zaradzujú Fínsko ďaleko, ďaleko pred Slovensko na popredné miesta. Treba však povedať, že zdravotné služby sú platené. Pri návšteve obvodného lekára zaplatíte okolo 30 eur, u špecialistu dvakrát toľko.

J. Bäckman, fínsky sociológ a aktivista, vo svojom príspevku hovorí o tom, že "Fínsko nie je úspešné v reakcii na epidémiu". Fínska vláda zvolala veľkú tlačovú konferenciu, na ktorej upozornila na veľké nebezpečie a že zomierajú ľudia, ale v podstate príliš nekonala. Už pred mesiacom mala prijať účinné opatrenia, keď sa tisíce fínskych občanov vracalo z lyžovačky v Dolomitoch a Tirolsku, či zo zhromaždenia feministiek v Madride. Nedialo sa nič, na letisku v Helsinkách neboli žiadne zdravotné kontroly, a tak infikovaní ľudia rozvliekli COVID-19 po celom Fínsku.

Zvlášť zlá situácia bola vo vybavení krajiny ochrannými prostriedkami. Tie, ktoré boli na skladoch boli zväčša zastarané alebo po exspirácii. Slovenka žijúca vo Fínsku nám napísala, že obehala 20 lekárni a nezohnala žiadne rúška, či respirátory. Fíni majú sklony k samoizolácii, je to domček na brehu jazera, sauna, les atď. Vláda naopak odporučila obyvateľstvu, aby sa vrátilo do miest.

Zdá sa, že liberálno-ekonomický model Fínska nie je spôsobilý sa vysporiadať s touto situáciou. Je zameraný hlavne na rozvoj elity, establishmentu a veľkého biznisu. Vláda bola v tomto smere paralyzovaná, novinári kritizovali, že skupina na boj s koronavírusom sa nezišla ani raz. Ak vláda prijala nejaké dobré opatrenie, bolo to neskoro. Prezident navrhoval zriadiť Výbor bezpečnosti ako alternatívu k vláde, ktorý by riadil situáciu v súvislosti s COVID-19. Vláda na tento návrh nepristúpila, pretože "má deštruktívny charakter" a nemá oporu v Ústave. Pritom prezident S. Niinistö má s krízovou situáciou skúsenosť, pretože bol s dvoma synmi v epicentre cunami v Thajsku a ledva prežili. Fínsko má vyspelé zdravotníctvo, ale manažovanie zdravotníctva v krízovej situácii úplne zlyhalo. Je teda otázna príprava na prijatie väčšieho množstva pacientov, ktoré nekontrolovaná epidémia môže spôsobiť. Aj tak vyspelé zdravotníctvo môže skolabovať. Najkritickejšia je situácia v Helsinkách a ich okolí.

Výsledky, povedzme tohto "vlažného konania" vlády, sú zverejnené na internetovej stránke https://thl.fi/ . Podľa štatistiky k 14. 4. 2020 o 18:30:

• bolo vo Fínsku testovaných 47 300 ľudí - denný prírastok 1 300
• pozitívny test bol u 3 161 ľudí - denný prírastok 97
• hospitalizovaných bolo 232 ľudí, z toho 162 v Helsinkách
• na jednotke intenzívnej starostlivosti je 75 ľudí, z toho 49 v Helsinkách
• v dôsledku COVID-19 zomrelo 64 ľudí, z tok 43 v Helsinkách

Rozprávali sme sa s Františkom K., ktorého syn študuje na univerzite v Oulu. "Ihneď po vypuknutí epidémie u nás som mu volal, či sú tam k dispozícii rúška. Po negatívnej odpovedi sme 5 ušili a zaslali. Výsledkom bolo, že nám písal, že vola Fínom robiť nebude. Mal tým na mysli to, žeby sa stal terčom posmechu."

Magda N. pracuje ako marketingová manažéra v Helsinkách. K situácii tam hovorí: "Niektoré odporúčania sú nemastné - neslané. Jeden deň zatvoria materské škôlky, aby ich o tri dni otvorili a odporučili nenavštevovať. Nosenie rúška nie je povinné, naopak s rúškom som videla maximálne 10 ľudí. Prvé reštaurácie boli zatvorené koncom marca, pred týždňom zatvorili bary a diskotéky. Fitness centrá zatiaľ fungujú. Nie sú obmedzenia v obchodnej sieti. Akurát pri pokladni 1 m odstupy. Pokladníčky sú chránené sklom, rúška sa alebo rukavice sa nenosia."

Dva rovnako veľké štáty, dva rôzne prístupy. Dá sa i tak, i tak.