Genocída v Gorke – komando usmrtilo 3500 obyvateľov

V Ruskej federácii (Novgorodská oblasť) sa uskutočnilo prvé súdne pojednávanie vo veci vojnových zločinov v dedine Žastianova Gorka. Je to v histórii krajiny prvý občiansky proces týkajúci sa činnosti nemeckých okupantov počas 2. svetovej vojny. Podľa žalobcu bola spáchaná genocída na občanoch Ruska.

Čo sa odohralo počas 2. svetovej vojny v dedine Gorka? Podľa archívnych materiálov v rokoch 1942-1943 nacistické trestné komando usmrtilo okolo 3 500 obyvateľov danej oblasti. Medzi obeťami boli i deti od 15 do 17 rokov. Lekárske expertízy hovoria, že väčšina ľudí bola usmrtená úderom do zátylku sečnými zbraňami. Túto skutočnosť potvrdil prieskum daného územia, kde sa našli ostatky obetí. Vyšetrovatelia predpokladajú, že za ich smrť sú zodpovední Litevci a Lotyši slúžiaci v nacistických oddieloch. Masový hrob jednoznačne pochádza z obdobia 2. svetovej vojny.

Trestné operácie v rajóne Gorka mali na starosti špeciálne komanda nemeckých bezpečnostných služieb, v ktorých slúžili prevažne občania bývalej Litovskej sovietskej socialistickej republiky. Je dokázané, že v rokoch 1942 - 1943 členovia tejto skupiny systematicky strieľali a mučili civilné obyvateľstvo vrátane žien, detí a vojenských zajatcov. Veliteľom tohto oddielu bol nemecký generál Kurt Herzog, ktoré v roku 1947 sovietsky súd odsúdil na 25 rokov za zverské chovanie voči sovietskym občanom. Súčasne bol taktiež obvinený z roztavenia zlatej kopuli Sofijského a Georgievského kostola, z ktorej vyrobil pozlátené suveníry. Generál zomrel v roku 1947 v tábore Vorkuta. Spolu s generálom Herzogom bolo odsúdených ďalších 18 členov tejto skupiny. Zbytok oddielu v počtu 33 vojakov neboli súdení, pretože sa im podarilo utiecť. Po skončení vojny našli útočisko hlavne v Kanade, USA a Nemecku.

Mimoriadna vyšetrovacia komisia riadená Generálnou prokuratúrou Ruska právne posúdila tieto skutočnosti ako trestný čin genocídy. V súvislosti s týmto trestným činom bola vytvorená banka DNA, ktorá umožní identifikáciu obetí.

Na súde sa zúčastňujú aj pozostalí obetí. V rámci svedectva hovoria príbehy, ktoré počuli od svojich rodičov. Vo väčšine prípadov likvidácia miestneho obyvateľstva súvisela so spoluprácou s partizánmi. Kohokoľvek nacisti upodozrievali zo spolupráce, ten bol zastrelený. Podarilo sa získať aj mená účastníkov likvidačných kománd.

Sovietsky zväz - tam kde sa podarilo zistiť mená a adresa - požiadal Západ o vydanie týchto zločincov, no bez úspechu. Podľa ruského historika Alexandra Djukova žije dnes ešte okolo 100 lotyšských legionárov. Čo je ale nepochopiteľné, je to, že v súčasnosti prebieha v Litve heroizácia týchto legionárov. Podľa historika si môžu pozostalí týchto obetí žiadať od litovskej vlády kompenzácie. Trestné činy boli vykonávané pod nacistickým velením Litovcami, ktoré dnešná vláda nazýva hrdinami.

Práve tento súd má pripomenúť všetkých nemeckých prisluhovačov, na ktorých predtým sovietske vedenie pozabudlo. Títo kolaboranti boli súčasťou Sovietskeho zväzu a súdy sa v tej dobe zamerali bohužiaľ len na nemeckých nacistov. Možno aj to je dôvod, prečo dnes v postsoviestkych krajinách, a to hlavne v Pobaltí a na Ukrajine vidíme neonacistické hnutia (SS) a banderovcov.

Súd chce zverejniť mená a národnosti týchto prisluhovačov. Genocída nemá premlčaciu dobu a mnohí príbuzní sa dozvedia pravdu o svojich dedoch a otcoch. Možno práve títo potomkovia sú dnes veľkými moralistami a bojovníkmi za demokraciu práve v Rusku.

Jedno príslovie hovorí: "Lepšie neskôr ako nikdy"

Muzeum Waffen-SS v lotyšskom meste Bausk