Hodina hanby a potom celý život Mgr.

"Hodina hanby a potom celý život inžinier," aj tak sa kedysi študenti povzbudzovali pred štátnicami, či obhajobou diplomovej práce. Mali obavy, aby ich drina v príprave na štátnice a diplomová práca prešli pred komisiou odborníkov. Dnešné časy sú však trocha iné. Diverzifikácia vysokých škôl (VŠ) a ich financovanie dávajú nepreberné možnosti, ako sa stať nositeľom vysokoškolského titulu.

Devalvácia titulov zrejme primäla aj nového ministra školstva Branislava Gröhlinga k tomu, aby prostredníctvom médií vyjadril svoj názor, že VŠ je veľké množstvo a treba s tým niečo robiť. Držíme mu palce, ale aj jeho predchodcovia s tým chceli "niečo robiť". Tlak lobby a zakladateľov niektorých VŠ však bol na sily ministra, a tak to vzdal.

Vysoké školy boli pred "nežnou" centralizované vo väčších mestách. Napríklad:

• právo sa študovalo v Bratislave a Košiciach
• medicína v Bratislave, Martine a Košiciach
• prírodné vedy v Bratislave a Košiciach
• elektro, strojárstvo a stavebníctvo v Bratislave a Košiciach
• poľnohospodárske vedy v Nitre
• ekonomika bola sústredená v Bratislave
• baštou železničiarov ČSSR bola Žilina
• chemická technológia bola v Bratislave
• lesníctvo bolo vo Zvolene
• humanitné vedy v Prešove, Bratislave, v B. Bystrici
• jediná v ČSSR bola Vysoká škola veterinárna v Košiciach

Malo to obrovské výhody:

• vysokokvalifikovaní učitelia, odborní a vedeckí pracovníci, niektorí aj špičky vo svete
• centralizované materiálne a prístrojové vybavenie
• priestorové vybavenie, niekedy historické a prispôsobené na výuku (posluchárne, laboratória...)
• špecializované knižnice na štúdium
• študenti za vzdelaním dochádzali a tým, že veľké mestá boli centrami kultúry a športu, mohli rásť aj po tejto stránke; život na internáte ich učil samostatnosti a zodpovednosti sám za seba
• počty na fakultách boli plánované, a tak po skončení VŠ sa väčšina absolventov uplatnila v praxi, dokonca existovali podnikové štipendiá

Samozrejme, že tu boli aj veľké neduhy, hlavne ideologické. Menujme niektoré:

• učitelia, vedeckí a odborní pracovníci na VŠ boli v nomenklatúre orgánov KSČ počínajúc základnou organizáciou, končiac ústredným výborom, tie mali hlavné slovo pri obsadzovaní funkcií a udeľovaní akademických titulov, napríklad k habilitácii docenta sa vyjadroval KV KSS, ak išlo o humanitný predmet ÚV KSS,
• uchádzačom na štúdium VŠ s humanitným zameraním (napr. filozofická fakulta, právnická fakulta) dával na štúdium odporúčanie OV KSS
• na VŠ boli povinné predmety z marxizmu-leninizmu počas celého štúdia
• na VŠ pôsobila celoškolská, resp. základná organizácia KSS a socialistický zväz mládeže

Je správne, že po nežnej revolúcii boli tieto neduhy odstránené! Školstvu boli vrátené akademické slobody a do riadenia škôl boli inkorporované demokratické prvky.

Treba brať do úvahy, že doba sa výrazne zmenila. Čo sme pretým zháňali po knižniciach, žiadali o separátne výtlačky vedeckých prác, dnes nájde študent za pár minút na internete. Čo sme predtým prácne naštudovali, zaznamenali, museli sme prepísať na písacom stroji. Dnes stačí "Ctrl C a Ctrl V", a je to. To však zanecháva relatívne slabú pamäťovú stopu. Treba brať do úvahy, že sa zmenili hodnoty spoločnosti, a tým aj mládeže.

V tomto príspevku chceme poukázať na niektoré prvky, ktoré by bolo možné zahrnúť do reformy VŠ, ktorú plánuje minister B. Gröhlich realizovať. Je to na posúdení analytikov, odborníkov, študentov, štátnych úradníkov. V žiadnom prípade tu publikované názory si nenárokujú "patent na rozum".

Ako sa z odstupom času dívate na prechod školstva zo socializmu do kapitalizmu?

Odpovedá Dr. Viera Z. z Bratislavy (35 rokov učí na VŠ):

"Bolo veľmi správne, že sa dosiahla odideologizácia škôl a zaviedli akademické slobody a prvky samosprávy. Na škodu veci bolo, že hlavne mladí kolegovia vplyvom zlého finančného ohodnotenia podľahli eufórii a odišli do súkromnej sféry. Začali vznikať nové VŠ, často bez odborného a materiálového zázemia, hlavne bez tradície, niekedy aj ako hračky mocných. Zrazu nebolo odborných garantov, a tak okrem funkcie riadny, či mimoriadny profesor, vznikol "hosťujúci, rotujúci, či lietajúci" profesor, ktorý bol garantom predmetu na niekoľkých VŠ. Podľa jeho zmlúv to vyzeralo, že pracuje 48 hodín denne. Aj mňa vedúci katedry vyslal učiť na vznikajúcu fakultu v blízkom krajskom meste. Bolo to hrozné učiť na 2 fakultách, rozhádzalo mi to celý výučbový program. Našťastie to trvalo len 2 semestre. Neskôr tieto praktiky zatrhlo ministerstvo školstva.

Vznik VŠ v 15-tisícových mestečkách mi prišiel smiešny. Zvlášť, keď miestni obyvatelia sa učili podnikať a hotový manažér bol vzácnosťou, na škole vyučovali módny predmet manažment (niečoho) a učitelia v živote, okrem riadenia auta, nemali s manažmentom nič spoločné.

Druhý problém nastal v tom, že absentovalo intenzívnejšie kultúrne a športové vyžitie študentov, keďže nevystrčili z rodnej obce ani päty. Nepridalo to ani ich samostatnosti, keďže fungovali na báze "mama hotel" a "vrtuľníková ochrana" rodičov funguje intenzívne.

Kardinálny rozpor je medzi kvalitou a kvantitou. Ekonomické zákony tlačia VŠ k tomu, aby mali čo najvyššie príjmy. Poskytovanie dotácií štátom na báze "príspevok za kus" logicky tlačí VŠ k udržaniu čo najväčšieho počtu študentov. Kvantita na úkor kvality. Pri mojom nástupe na štúdium prírodovedeckej fakulty boli prísne kritériá. Prijali nás 45, po prvom ročníku nás bolo 21, aby sme nakoniec skončili na počte absolventov 17.

Podľa mojej mienky, len centrá s históriou, pedagogickým, odborným a vedeckým zázemím, výbornou publikačnou činnosťou môžu poskytnúť vysoko hodnotné vzdelanie, nielen splniť túžbu rodičov a študenta, či politika po titule."

Náš čitateľ Ing. Jaromír M. z Nitry nám poslal krátky príspevok o voľbe predmetov.

"Mám zlú skúsenosť s voľbou predmetov a prekladaním termínov skúšok v súvislosti so štúdiom syna. Keď som študoval elektrotechniku bol rozpis predmetov jasný. Predsa len pedagógovia najlepšie vedeli, čo potrebujem vedieť, v akom rozsahu a aká by mala byť následnosť predmetov. Keď som mal všetky skúšky za semester, zapísali mi semester ďalší.

Syn začal študovať chémiu. Nejako sa mu nechcelo do matematiky, tak si ju preložil na ďalší semester. Argumentoval som, že nerobí dobre. Bez matematiky nebude mať dostatočný aparát na fyziku. Bez fyziky nezvládne chemické zákony a bude mať problémy s chémiou. Fyziku urobil s "odretými ušami", matematiku si odložil na ďalší semester. Potom prišla fyzikálna a organická chémia, laboratórne cvičenia. Mal som pravdu, absencia matematiky bola nad jeho sily. Po treťom semestri skončil."

Aké máte skúseností so študentmi a ich prístupom k štúdiu a odbornej činnosti?

Odpovedá Ing. Jiří M., absolvent ČVUT v Prahe:

"Naša VŠ mala obrovskú tradíciu. Nielen naši študenti, ale aj študenti na právach, medicíne, či hygiene boli hrdí na svoju "alma mater". To mi dnes trocha chýba. Pri prijímacích pohovoroch sme mali zo skúseností vytipované gymnáziá, ktorých študenti robili testy a pohovory na 100 %. Napríklad Gymnázium W. Piecka Praha, Vazovova Bratislava, Kováčska Košice, ale boli dobrí aj z niektorých malých miest. Títo študenti sa poznali už z celoštátnych kôl matematických, či fyzikálnych olympiád. Aj napriek výberu, "odpad" po roku bol niekedy aj 50 %.

Študenti písali veľa seminárnych prác a zapájali sa do systému študentských odborných činností. Diplomové práce robili pod vedením zapálených odborníkov, ktorí mali uvedenú problematiku v malíčku. Teoretickú časť diplomovky pripravovali po knižniciach, štúdiom prác školiteľa, či svojich predchodcov. Striktne sa dbalo, aby boli uvedené citácie zo všetkých zdrojov, niekedy to bolo aj 150 citácií. Na to nadväzovala praktická tvorivá činnosť študenta. Často sa spolupracovalo s praxou aj s prísľubom pracovného miesta, ak sa študent osvedčí. Teda študent bol "vnorený" do problematiky na rozdiel od povrchnej techniky kopírovania na PC. Dôležité bolo, že študent musel v diplomovej práci vyhlásiť, že ju "vypracoval samostatne a uviedol všetky použité zdroje". Školiteľ a oponenti z inej fakulty boli v tom obore tak zbehlí, že by s pravdepodobnosťou 99,99 % odhalili plagiát a profesionálna česť by im nedovolila pripustiť takúto prácu k obhajobe."

Aký je váš názor na devalváciu titulov?

Odpovedá Ing. Vladislav Š., MBA, absolvent ekonómie:

"Snaha solventných ľudí ako aj politikov ľahko prísť k titulu "pokrivila" akademickú morálku. V tlači boli publikované prípady, že niektorí českí politici urobili vysokú školu na Slovensku. Pri nedostatku času a profesionálnej deformácii "povrchného prijímania" informácií občas dochádza k nepríjemnému faktu, že vzdelania chtivý politik je označený za plagiátora. On sa pritom len tak stotožnil s myšlienkami školiteľa, že si nevšimol, že nie sú jeho a uviedol to ako vlastný výtvor.

Nedávno tiež nejaká pani X veľmi rýchlo získala titul MBA a následne dostala dobre platený válov vo vládnych štruktúrach. Nič by to nebolo zvláštne, keby práve tento titul nebol devalvovaný. Čítam inzeráty, že za rok a pol získate tento titul v Prahe (študijný poplatok cez 100 000 Kč) a keď som pátral po tom, kde pani X získala titul MBA, zistil som, že na pobočke v meste L. Inštitútu v meste D. Garantom je zahraničná univerzita v Poľsku. Predpoklad na prijatie na dištančné štúdium: stredná škola s maturitou a znalosť slovenského jazyka. Poznám maturanta, ktorý toto štúdium absolvoval a potom zahlásil, že si musí urobiť nejaký kurz účtovníctva, aby zvládal firmu. Pritom skratka MBA pochádza z anglického Master of Business Administration, čo je možné preložiť ako magister ekonómie a manažmentu.

Stručne ešte, ako sa tento prestížny titul získaval na Slovensku v deväťdesiatych rokoch. Predpokladom bolo absolvovanie VŠ a výborná znalosť cudzieho jazyka, v ktorom prebiehala výuka. Hoci som mal VŠE, doplnil som si štúdium absolvovaním niekoľkých semestrov na Open University London (profesionálny diplom a profesionálny certifikát z manažmentu). Štúdium MBA potom prebiehalo v anglickom jazyku, mesačne sa konali víkendové sústredenia, vždy v inom európskom meste. Boli tu manažéri z celej Európy a neformálne diskusie a priateľstvá mali pre moje zručnosti a rozvoj obrovský význam. Samozrejmosťou boli každomesačné prípadové štúdie. Po 2 rokoch driny, cestovania, vypracovania rôznych štúdií, konzultácií som musel spracovať záverečný reálny biznis plán a po obhajobe som získal titul MBA."

"Mám titul, ale ho nebudem používať," pamätná veta, ale nie nová myšlienka. Za socializmu bolo vo funkcii veľa ľudí bez titulu. Aby sa to "nejak zmazalo", titulovali sa "súdruh". Aby im to nebolo ľúto, neskôr zaviedli pre nich titul RSDr. - doktor politických vied. Je bežné, že v akademickom prostredí sa ľudia oslovujú "pán kolega". Poslanec MVDr. XY je v parlamente predovšetkým poslanec, a tak by sa mal logicky oslovovať "pán poslanec". Keď príde na bitúnok, oslovia ho pán doktor. Len toľko o "prechode titulu do ilegality".

Pri reforme VŠ je potrebné dbať, aby štátne školy poskytovali vzdelávanie vo veľkých centrách pedagogiky, vedy a výskumu, ktoré majú personálnu internú bázu, ale aj odborníkov z praxe, dobre honorovaných. Samozrejmý by mal byť systém tvrdých a mäkkých ukazovateľov, ktorý by pri splnení zaručoval škole nárok na financovanie bez zásahu úradníkov. Prehodnotiť je potrebné aj plnenie vnútorných poriadkov a etických noriem školy. Riešiť (aj sankčne), že podpis pod vyhlásením, že "som vypracoval prácu samostatne a uviedol všetky použité zdroje (literatúru)", je posvätný.

Alebo to urobiť tak po slovensky. Na obľúbených VŠ našich politikov zrušiť diplomové, rigorózne a iné práce, aby nemuseli vymýšľať rôzne srandovné témy práce typu "Možné vplyvy emočného stavu človeka na klíčivosť trávy parkovej".

Pri plánovanej reforme VŠ netreba zabudnúť na x-tú reformu regionálneho školstva, lebo tu začína výchova študentov na SŚ a VŠ. Aby sa mohol splniť sen dlhoročnej VŠ učiteľky Ing. Heleny F. pri laboratórnych cvičeniach z chémie: "Nemusia tu prichádzať lúmeni z matematiky, ktorí derivujú a integrujú. Ale keby aspoň tú trojčlenku mali zmáknutú".