JFK navštívil okupovanú Prahu

Český televízny kanál ČT1 priniesol 1. 6. 2020 reláciu, že americký prezident John Fitzerald Kennedy (JFK) jediný krát navštívil v roku 1939 Prahu, ktorá bola v tom čase okupovaná fašistickým Nemeckom. 

Treba poznamenať, že to nebola náhoda. Otec Johna Joseph Kennedy bol v tom čase veľvyslancom USA vo Veľkej Británii a dá sa povedať, že bol "britským krstným otcom" Mníchovskej dohody.

Keď Europarlament odsúhlasil, že začiatok 2. svetovej vojny vyvolali Rusi a Nemci podpisom "Zmluvy Molotov - Ribentrop", "čumel som na to ako puk". Logicky vychádza, že ak by nedošlo predtým k podpisu Mníchovskej dohody, a Francúzsko spolu s ZSSR by sa postavili za Československo, Hitler bol vojensky tak slabý, žeby asi "stiahol chvost". Hitler, Mussolini, Daladier a Chamberlain však podpísali túto zmluvu "o nás, bez nás" a vec bola jasná.

Veľmi málo sa však spomína, že premiéra Neville Chamberlaina voči Churchilovi vo Veľkej Británii podporoval veľvyslanec USA a otec budúceho prezidenta USA Joseph Patrick Kennedy, ktorého poznáme pod menom Joe. Razil politiku appeasementu (ustupovania), a preto podporoval Chamberlaina v jeho politike ústupkov voči Hitlerovi. Príkro odmietal požiadavky W. Churchila na ráznejší zásah proti fašistickému Nemecku. Joe Kennedy bol známy svojím antisemitizmom. Joe bol Hitlerom považovaný za najlepšieho priateľa nacistického Nemecka v Londýne.

Z dôvodu postavenia otca mal mladý 20-ročný John Kennedy, ktorý študoval na Hravarde, otvorenú cestu po Európe od roku 1937. 

Na prvú svoju cestu sa mladý John vydal do fašistického Talianska a Nemecka. Organizácia a výkonnosť fašistických režimov na neho urobila veľký dojem. Pri porovnaní nordickej rasy a rasy latinských protivníkov v Taliansku v jeho očiach vysoko vynikla rasa nordická. Bol uchvátený Nemeckom. Došiel k záveru, že fašizmus je pre Nemecko a Taliansko správny. "Čo je zlo fašizmu v porovnaní s komunizmom?"bola jeho rečnícka otázka.

Doslova prorocké boli jeho po poznámky po návšteve Poľska, kedy varoval, že spory o Slobodné mesto Gdaňsk vyústia v nemeckú intervenciu do Poľska. Mal pravdu - bola to príčina na vypuknutie 2. svetovej vojny. V zime 1939 si JFK zobral polročné študijné voľno, aby navštívil Nemecko, Leningrad, Moskvu a Krym. Potom odcestoval do Istanbulu, Palestíny a Egypta. Na spiatočnej ceste do Londýna navštívil Viedeň a Prahu. 

Tu mal určité problémy, lebo v tom čase boli Čechy a Morava okupované Nemeckom. Ale otec Joe mal dostatok priateľov v Ríši, a tak JFK mohol zavítať aj do Prahy. JFK mohol z prvej ruky čerpať poznatky o fašistickej mašinérii v "Böhmen und Mähren", čo bohato využil vo svojej diplomovej práci, ktorá bola vysoko ocenená. Téma diplomovky: "Mníchovská dohoda a politika appeasementu".

JFK v tej dobe zastával názory:

• USA by nemala Nemecku vyhlasovať vojnu
• na druhej strane organizoval na Harvarde zbierku na pomoc napadnutým európskym krajinám
• voči Hitlerovi zastával otcovu politiku appeasementu
• stal sa obdivovateľom W. Churchila a od politiky appeasementu prešiel na pozíciu obhajoby intervencie

Po napadnutí Pearl Harbour japonskými vojskami narukoval JFK k námorníctvu a hrdinsky bojoval do konca vojny. Paradoxom je, že aj po porážke fašizmu a zverejnení zverstiev, ktoré páchali nacisti v koncentračných táboroch, ostal verným obdivovateľom Adolfa Hitlera. V auguste 1945 navštívil Hitlerovu rezidenciu v Bavorsku Berghof a jeho "orlie hniezdo". Do denníka si poznamenal: "Ktokoľvek, kto navštívil tieto miesta, si dokáže predstaviť, že za pár rokov sa Hitler vynorí z nenávisti, ktorá ho teraz obklopuje a bude považovaný za jednu z najväčších postáv, aké kedy žila. Na spôsobe akým žil a ako zomrel, je niečo tajomného, čo ho prežije a zostane živé. Stane sa z neho legenda."

John F. Kennedy sa stal v roku 1961 v poradí 35. prezidentom USA. Začal robiť pragmatickú politiku, ktorá smerovala k rozmrazovaniu vzťahov so ZSSR. Nenašiel však pochopenie v niektorých kruhoch USA, a tak v roku 1963 bolo prijaté jednoduché riešenie - bol na neho v Dallase spáchaný atentát. V histórii to bol štvrtý zavraždený prezident USA. Na spôsobe akým žil a ako zomrel, je niečo tajomného, čo ho prežije a zostane živé. Stane sa z neho legenda.