Kam sa potáca základné školstvo na Slovensku?

Odpoveď na túto otázku je jednoduchá. Nevieme! Kamsi sa potácajú. Odkedy sa do toho namontovali politici, školstvo sa potáca od "reformy" k "reforme". A základné školy? Tie sú na pokraji záujmu. Samozrejme pokiaľ neriešime populistickú tému - stravovanie zdarma. Alebo neredukujeme problém školstva len na platy učiteľov.

Československé školstvo bolo budované už za prvej republiky a časom dosahovalo výbornú úroveň. Na jeho základoch sa rozvíjalo školstvo aj za socializmu a nebolo zlé. Bolo ho potrebné len očistiť od ideológie a kádrovej práce. V eufórii nežnej revolúcie sa školstvo radikálne zmenilo. Bola to však zmena spontánna a málo riadená. Zbúrali sa podporné mechanizmy ako metodické centrá, inštitúcie celoživotného vzdelávania učiteľov, predmetové komisie, inšpekcie, školské knižnice... Výsledkom je, že agenda základných škôl pristála na stole primátorov miest a starostov obcí, často bez príslušného vzdelania a pedagogickej praxe ansámblu okolo nich. Na výkon správy patria základné školy pod ministerstvo vnútra, metodiku riadenia pedagogického procesu realizuje ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. A podvyživené školstvo je podvyživené ešte viac. Výsledok - 25 až 30 % detí je literárne a matematicky negramotných.

K danej téme sme poprosili o vyjadrenie učiteľku Hanu z trebišovského okresu (40 rokov v službách školstva): 

"Po roku 1989 došlo k uvoľneniu disciplíny v školstve a demokratickej voľbe riaditeľov. Často sa do čela dostali tí najpriebojnejší a u žiakov najobľúbenejší - učitelia telocviku. Predsa len metodická príprava na telocvik je iná ako na slovenčinu, a tak sa dostala na okraj záujmu. Učiteľom bolo odporúčané, aby viedli deti k tvorivosti, menej memorovali, a tým tvorivo rozvinuli učebné osnovy. Keďže mnohí to poňali ako slobodu a demokratizáciu učiteľského povolania, začali improvizovať. Písomné prípravy na hodinu považovali za byrokraciu a svoje poslanie učiteľa charakterizovali ako odučiť svoje a padla. Stalo sa občas aj to, že kolegyne a kolegovia prišli na vyučovanie rovno z baru. Treba však zdôrazniť, že väčšina učiteľov sa venovala deťom tak, ako predtým. Chýbali im však metodické usmernenia, predmetové komisie, výrazne sa zmenili učebné osnovy."

Po roku tápania sa to zmenilo. Reformy školstva sa zmocnili politici. Zákony v priebehu tridsiatich rokov sa prijímali ako na bežiacom páse, garnitúra politikov sa menila tiež a tzv. reformy neprežili ani deväťročný cyklus základnej školy. Pozrime sa na ich priebeh:

  • Obdobie do roku 1990 - platil zákon č. 78/1978 Zb. o štátnej správe v školstve. Podľa neho základné deväťročné školy zriaďovali okresné národné výbory (počet 46), resp. dávali súhlas na zriadenie týchto škôl mestám a strediskovým obciam. Zriaďovali tiež okresné pedagogické strediská.
  • Obdobie 1990 až 1996 - zákon SNR č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve zmenil kompetencie národných výborov a následne v roku 1991 prešli tieto kompetencie na špecializované okresné školské správy a 4 krajské školské správy. Po tomto období dochádza k znižovaniu úrovne metodického riadenia.
  • Obdobie 1996 až 2003 - zákon NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy zrušil okresné a krajské školské správy a pôsobnosť prešla na 79 okresných úradov a 8 krajských úradov. V roku 2001 došlo zákonom k zásadnej decentralizácii, kedy niektoré kompetencie prechádzajú zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky. "Kvalita" tohto zákona je vyjadrená aj tým, že neskôr bol 12-krát novelizovaný.
  • Obdobie 2004 až 2012 - Äzákon č. 596/2003 Z. z. o správe v školstve a školskej samospráve kodifikoval prechod kompetencií z 79 okresných a 8 krajských úradov na 8 krajských školských úradov a na územnú samosprávu. Zákon bol do dnešnej doby novelizovaný 30-krát (slovom tridsaťkrát).
  • Obdobie po roku 2012 - zákon č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe ruší krajské školské úrady a ich kompetencie prechádzajú na obvodné (neskôr okresné) úrady v sídle krajov, financovanie regionálneho školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí sa z kapitoly ministerstva školstva presúva do kapitoly ministerstva vnútra.

Aj na koňa veľa. Orientovať sa v tejto džungli zákonov by mala problém aj renomovaná advokátska kancelária. A čo tí, ktorí by mali predovšetkým učiť, a musia realizovať formálne zmeny nazvané školskou reformou? Tu treba spomenúť, že v minulosti sa črtali určité možnosti. Najnádejnejšie vyzeralo obdobie rokov 2000 až 2006. Vtedy pod vedením ministrov školstva boli vypracované strategické dokumenty pre základné školstvo "Milénium" (národný program výchovy a vzdelávania v SR na najbližších 15 až 20 rokov). Dokument ako strategický schválila vláda ako aj parlament. V rokoch 2006 až 2010 došlo k implementácii stratégie do 3 dôležitých zákonov. Táto zmena nemala následne zavedenie do praxe, chýbal najmä hlavný nositeľ zmeny. V ďalších rokoch už nebola politická vôľa.

V súvislosti s týmto chaosom a šírkou problému sa budeme v ďalšom období venovať otvoreným otázkam:

Kam sa podeli metodické a pedagogické centrá a ich zamestnanci? Aký je systém ďalšieho vzdelávania učiteľov? Stačia na to kredity (ktoré boli, mimochodom, zrušené)? Ako fungujú ďalšie podporné systémy a prostriedky, napr. školské knižnice, didaktické pomôcky, predmetové komisie, literárne a recitačné súťaže, prírodovedecké olympiády a ďalšie.

Aká je matematická gramotnosť detí? Desivé číslo blížiace sa k 30 % matematickej negramotnosti. Na to logicky nadväzuje fyzikálna a chemická negramotnosť, a čo horšie počítačová negramotnosť. Práve absencia systému všeobecnej podpory matematických a prírodných vied školstva, ale aj rodičov, ktorí vytvárajú systém kosačky, aby ich ratolesť šliapala len po vykosenom trávnatom koberci, zapríčinili, že je dopyt na trhu práce po technikoch, IT-odborníkoch atď. Prostredie skôr obdivuje spevákov, hercov, netalentovaní končia ako obchodní agenti, asistenti predaja a pod.

Prečo nevedia deti čítať s porozumením a literárna negramotnosť je 30 % ? Hovorí pani Mária z Bratislavy (33 rokov v školstve): 

"Deti prijímajú informácie povrchne z masmédií alebo elektronických zariadení. Málo čítajú, aj to s odporom. Školské knižnice boli zrušené. Formulácia myšlienok robí mnohým problémy. Na začiatku môjho učiteľovania som mala žiakov, ktorí mali v čitateľských denníkoch aj sto kníh ročne. Prebiehali súťaže, kto napíše najlepšiu poviedku a niekoľko takýchto výtvorov by konkurovalo aj dnešným novinárskym príspevkom. To podporovalo asociatívne myslenie, ktoré je dnes problémom."

A čo manuálne zručnosti? Ľubo zo Spiša skončil pred 35 rokmi aprobáciu matematika a pracovná výchova: 

"Po nástupe do školy som mal k dispozícii dielňu s pracovnými stolmi a náradím. Žiaci poznávali prácu s drevom a kovom. Dievčatá mali vybavené kuchynky. Mnohých to chytilo za srdce a išli do učňovského školstva. Po nežnej tak nejako z dielne postupne urobili počítačovú miestnosť a vybavenie dielne časom sublimovalo (bolo rozkradnuté). Výsledkom aj toho je nedostatok remeselníkov na pracovnom trhu."

Aká je naša športová základňa? Športová infraštruktúra bola finančne podvyživená. Telocvične a ihriská pustli a až v posledných rokoch sa tomu venuje väčšia pozornosť. Z širokého športového vyžitia je telocvik často redukovaný na "tu máte loptu a hrajte futbal". Mrzí aj prístup rodičov, ktorí v "záujme" dieťaťa mu vybavia "modrú knižku" na telocvik (v niektorých školách až 35 %). Počet "tučkov" v triedach rapídne stúpol, čo je negatívne hlavne zo zdravotného hľadiska.

Nevyhovuje náhodou tento stav našim politikom?

Problém regionálneho školstva zredukovali na platy učiteľov, jedlo zadarmo pre deti voličov, deti už nerobia pracovné cvičenia ale projekty (často ich rodičia), nie sú učňovky, ale duálne vzdelávanie. Politici môžu pritom donekonečna politikárčiť, dámy s čudnou maturitou prinášať riešenia, pri každej strane môže pôsobiť tieňový minister školstva, frázami sa dajú obohatiť volebné programy, v rámci reorganizácií inštitúcií sa zbaviť nepohodlných a dať "fleky pobratimom", alebo zadávať objednávky na nové a nové učebnice.

Blížia sa voľby. Tieňovým ministrom nášho bohatého straníckeho spektra je potrebné dať otázky: 

Aký je váš názor na strategický plán rozvoja školstva "Milénium"? Dal by sa "oprášiť" a rozvinúť? Ak budete vo vláde, boli by ste ochotný prerokovať takýto strategický program s celým spektrom strán a dosiahnuť konsenzus pre budúcnosť? Viete menovať osobu - odborníka, ktorý by bol nositeľom zmeny,
t . j. tvorby a implementácie strategického programu rozvoja školstva?